Študentov na dohody zamestnáva, kto môže – z hľadiska odvodov ide o pomerne lacnú formu spolupráce. Svojej robí totiž odvodová výnimka, ktorá študentov v porovnaní s inými typmi dohodárov či pracovníkov zlacňuje a šetrí peniaze obom stranám. Čo však v období od jari do jesene, keď má študent de facto prázdniny, prípadne nie je študentom vôbec? Patrí mu v týchto mesiacoch odvodová výnimka alebo nie?
Článok bol aktualizovaný na legislatívne pravidlá/novinky roku 2021.
Najmä začínajúci podnikatelia a často aj nepodnikatelia si pri výraze “daňový náklad”, resp. “daňový výdavok” predstavia (príp. ich vyslovia) niekoľko všeobecne rozšírených sloganov a súvislostí. Áno, status podnikateľa má v porovnaní s inými formami zarábania si popri svojich nevýhodách aj niektoré výhody. Daňových supermanov však z podnikateľov robiť netreba:) Pokúsim sa vysvetliť, resp. vyvrátiť 3 najčastejšie mýty:
Keď dávam dokopy daňové priznania fyzických osôb, jednou z povinných otázok je opýtať sa na všetky možné druhy príjmov, ktoré daný človek-daňovník v uplynulom roku zinkasoval. Pri otázke na prípadné príjmy z predaja nehnuteľností často počujem: “Byt som vyriešil v januári”, resp. “Za byt som podal daňové priznanie v januári”.
Super.
Robím to nerád, ale januárové priznanie je jedna vec a toto marcové zas druhá.
Každoročné nové dane by sa teoreticky aj dali akceptovať – keby so zvyšovaním platieb nešla ruka v ruke nová byrokracia. Tá možno najväčšia sa týka práve akýchkoľvek obchodov medzi dvoma či viacerými prepojenými firmami – napr. medzi SZČO a “jeho” eseročkou, dvoma eseročkami s jedným majiteľom a dokonca aj prípadu, keď spoločník poberá z vlastnej eseročky odmenu na základe populárnej licenčnej autorskej zmluvy. Tak poďme na to.
Pred pár rokmi som si kúpil knihu “Umění zahálky anebo Rozkoš z nicnedělání”. Hovorí zhruba o tom, ako sme zahltený povinnosťami, plánmi, úlohami a informáciami, ako nám to škodí a ako nám paradoxne “hluché” chvíle dokážu zvýšiť spokojnosť so životom či dokonca produktivitu. Možno už viete, kam mierim. V posledných rokoch knižných trh doslova zamorila vlna literatúry motivačnej a podnikateľskej – venujú sa cestám k úspechu, osobnému rozvoju, time-managementu či psychológii. Ich autori sa netaja tým, že nám zvýšia výkonnosť, naštartujú náš biznis a zmenia nás na úspešných ľudí, ktorí zarábajú pekné peniaze. A naozaj si ich preto kupujeme. Môže si však podnikateľ nákup takejto literatúry uplatniť ako daňový výdavok? Poďme spoločne na to.
Daňová evidencia je už pár rokov pomerne príjemnou možnosťou, ako sa vykašľať na jednoduché účtovníctvo a viesť potrebné záležitosti predsa len jednoduchejším spôsobom. Do r. 2014 bolo umožnené používať ju len vyvoleným – išlo o SZČO s obratom do 170 000 EUR, ktorí nezamestnávajú zamestnancov. V súčasnosti môžu preukazovať svoje príjmy a výdavky všetky SZČO bez ohľadu na čokoľvek – platitelia DPH, prenajímatelia nehnuteľností, slobodní umelci a samozrejme živnostníci. (Samozrejme iba SZČO, nie eseročky). Ako na to?