“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?
daňové náklady
Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?
Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.
Daňové náklady, o ktorých ste si mysleli, že už v tomto roku znížia dane – ale nie je to tak (daňové výdavky po zaplatení)
Podnikatelia často platia za služby spätne – napr. za právne či účtovné služby za január vo februári, za február v marci a podobne. Šéfovia eseročiek a iných firiem s podvojným účtovníctvom však pri takto nastavenom platení služieb môžu byť niekedy nemilo prekvapení. Služby poskytnuté ešte v končiacom roku alebo vzťahujúce sa na tento rok síce v podvojnom účtovníctve idú do nákladov už na základe faktúry (a jej dátumu dodania, tj bez ohľadu na zaplatenie), no pre niektoré časté daňové náklady platí nesympatický limit: do daňových výdavkov idú až v roku, v ktorom boli zaplatené.
(pravidlá v tomto článku platia sa od roku 2015 viackrát menili, článok je preto updatnutý pre roky 2019 a 2020 a neskôr)
Používate licenčnú zmluvu? Pozor: v r. 2016 vám pribudne zas trochu papierovania
Licenčná autorská zmluva je v riešení zdaňovania – a hlavne “zodvodňovania” príjmov fyzických osôb – hitom. Z pasívnych autorských príjmov sa totiž neplatia odvody a preto slúži často ako nápaditý spôsob vyplácania si bežného príjmu z vlastnej eseročky, ktorý by inak bol celkom “drahý”. V r. 2015 karty zamiešalo transferové oceňovanie, ktoré sa na obchody medzi spoločníkom a jeho eseročkou vzťahuje (máte ho niekto vypracované?). Od r. 2016 pribudlo autorom a používateľom ich diel zas čosi nové – v podstate však nič strašné, len trochu papierov.
Dá sa odpočítať DPH z nákupov pred začatím podnikania? A čo daňové výdavky? Väčšinou áno
Podnikatelia bežne uskutočnujú nákupy tovaru, materiálu, majetku či služieb ešte pred tým, než s podnikaním oficiálne začnú. A často sa na ne aj pýtajú. Môžem si ich uplatniť v daňových nákladoch? Môžem si odpočítať DPH ešte pred tým, než som sa stal platiteľom DPH? Alebo ešte pred tým, než som vôbec začal podnikať? A čo zahraničie? Odpoveď: niečo áno, niečo nie a niečo je také všelijaké…
Živnostník a zvýšené odvody: dajú sa nejako znížiť?
Aj tohto leta prekvapili živnostníkov nové zvýšené odvody: jednak im od leta stúpli platby do Sociálnej poisťovne, nato im zdravotná poisťovňa poslala mastný nedoplatok za predchádzajúci rok a následne aj novú sumu preddavkov, ktorá sa v novej výške platí zakaždým až od nasledujúceho januára (o príčinách odvodových šokov som vtedy napísal celú story do .týždňa). Vplyvom ďalšieho zvyšovania výpočtového koeficientu totiž naplánovaný rast odvodov pokračoval a mnohí živnostníci boli rozzúrení či smutní zas a opäť o čosi viac. Ak si ešte pamätáte podnikateľku Júliu zo starších článkov, tak ju obálka zo zdravotnej poisťovne rozčúlila natoľko, že sa – úplne legitímne – opýtala: “Môžem s tým dofrasa niečo urobiť?”
Môže?
Pracovná cesta či výlet? Daňový náklad a iné výhody
Nedávno som si s cieľom zmeniť prostredie či prísť na iné myšlienky urobil výlet do iného mesta: jednoducho som z miestneho coworkingu pracoval a riešil všetky záležitosti súvisiace s firmou. Takáto situácia je celkom dobrý príklad na vysvetlenie princípu cestovného v nákladoch firmy a zároveň čistých príjmoch cestovateľa. Pracovné cesty totiž – za ceny trochy papierovania – skutočne zvyšujú náklady firmy a zároveň zabezpečujú zamestnancovi, spoločníkovi eseročky či SZČO príjem, ktorý nepodlieha daniam ani odvodom. Je však takouto pracovnou cestou (a daňovým výdavkom) každá jedna cesta?
Poďme na to.