Podnikatelia často platia za služby spätne – napr. za právne či účtovné služby za január vo februári, za február v marci a podobne. Šéfovia eseročiek a iných firiem s podvojným účtovníctvom však pri takto nastavenom platení služieb môžu byť niekedy nemilo prekvapení. Služby poskytnuté ešte v končiacom roku alebo vzťahujúce sa na tento rok síce v podvojnom účtovníctve idú do nákladov už na základe faktúry (a jej dátumu dodania, tj bez ohľadu na zaplatenie), no pre niektoré časté daňové náklady platí nesympatický limit: do daňových výdavkov idú až v roku, v ktorom boli zaplatené.
(pravidlá v tomto článku platia sa od roku 2015 viackrát menili, článok je preto updatnutý pre roky 2019 a 2020 a neskôr)