Júl býva každoročne odvodovým mesiacom živnostníkov. Marcu dominuje daň z príjmov, júlu zas nové či staronové odvody do Sociálnej poisťovne.
V júli totiž niektorým živnostníkom povinné platenie odvodov začína, iným končí a niektorí pokračujú – možno po starom, možno v nových sumách:
Ak čítavate niektorú jednoduchšie ladenú motivačnú literatúru, blogy či chodíte na takto tematicky ladené prednášky, rozdelenie príjmov na aktívne a pasívne poznáte. Aktívne sú cca tie, na ktoré treba makať, pre pasívne nie je potrebné ani prstom pohnúť, preto je ideálne sa o ne snažiť. Okrem toho, že ide o pomerne hlúpe zjednodušenie, diskutabilnou je nie celkom podnikateľská motivácia k zarábaniu na činnosti iných. Pojmy “aktívne a pasívne príjmy” však už pár rokov pozná aj naše daňové právo – zaviedla ich Radičovej vláda (s cieľom zvýšiť výber daní a zároveň ušetriť niektorých daňovníkov od odvodov) a úspešne spresňuje Ficova družina.
O uplatnení nezdaniteľnej časti na manželku (resp. manžela) a výhodách z toho plynúcich sa vo všeobecnosti málo hovorí a píše. Najmä o jej “reverznej” verzii – tj uplatnení nezdaniteľnej časti na manžela ako muža – a už vôbec nie o uplatnení, ak je daný partner (partnerka) živnostník.
Článok o obmedzeniach podnikateľov plynúcich z nového zákona o obmedzení platieb v hotovosti mal pomerne čítaný úspech a priniesol aj odlišné názory, ktoré som tak trochu predsa len očakával. Opäť sme totiž dostali k téme, ktorú môžu rôzni čitatelia či profesionáli vykladať rôznym spôsobom. Čo však vôbec neprispieva k ničomu pozitívnemu, keďže opäť ide o pomerne dôležité sporné body s pomerne vysokými sankciami.
