DPH 2025: malý podnik a oslobodenie do 50 000 EUR ročne. Ako to vlastne je

Pán klient, začínajúci podnikateľ, týka sa Ťa toto všetko:

• musíš si sledovať obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH (aj to pomerne komplikovane). A niekedy sa platiteľom DPH stať, niekedy nie. A ak sa ním staneš, týka sa Ťa toto všetko
• pri dodávkach služieb iným podnikateľom z EÚ musíš mať registráciu podľa § 7a, vystavovať faktúry podľa pravidiel zákona o DPH a podávať súhrnný výkaz,
• pri predaji tovaru či digitálnych produktov súkromným osobám z EÚ si musíš sledovať zas iný obrat a vlastne po jeho prekročení sa hneď registrovať a podávať priznania v režime OSS a dokonca ako neplatiteľ DPH odvádzať DPHčku v sadzbe krajín, do ktorých predávaš.

Alebo: toto všetko vlastne až tak nemusíš. No aj v tom prípade sa musíš registrovať a štvrťročne niečo podávať🙂 Asi takto by sa dalo vysvetliť nový režim “malý podnik tuzemskej osoby”, platný od roku 2025. Tj najprv ťažko a v bolestiach pochopiť často zvláštne pravidlá, ktoré sa týkajú začínajúceho podnikateľa. A následne ešte ťažšie vysvetliť, že to celé vlastne netreba, ak si tento podnikateľ dobrovoľne vyberie zas iný a zas pestrý režim.

Oslobodenie od DPH: neni len jedno

Nový režim “malý podnik tuzemskej osoby” bohužiaľ ďalej zanáša bordel do pojmu “oslobodenie”. Ktorý si podnikatelia vysvetľujú často tak “že nemusia nič”. Bohužiaľ musia. “Oslobodení” je v DPHčkovej legislatíve viacero a každé funguje inak:

• oslobodenie od výstupnej DPH v prípade vybraných oblastí a dodávok. Oslobodenie definitívne: DPHčka na faktúre nefiguruje vôbec a neplatí ju nikto (dodávateľ ani odberateľ). Pozor aj na nevýhodu: z nákupov vstupov totiž nie je možné odpočítať vstupnú DPHčku. Ide napríklad o finančné produkty a sprostredkovanie, služby lekárov a zubárov. A napríklad aj dodanie nehnuteľností po 5 rokoch od prvej kolaudácie či rekonštrukcie či napríklad prenájom nehnuteľností. Toto oslobodenie uplatňuje – povinne – plnohodnotný platiteľ DPH (s povinným neodpočítaním DPHčky zo vstupov). A na účely zahŕňania do obratu ho sleduje aj neplatiteľ DPH
• oslobodenie od výstupnej DPH s právom na odpočítanie vstupnej DPHčky. Na faktúre za predaj síce DPHčka nefiguruje, no je možné si odpočítať DPHčku z nákupu predaného tovaru či iných vstupov, ktoré sa na tento biznis použili. Najčastejšie sa uplatňuje: pri intrakomunitárnej dodávke (predaji) tovaru inému odberateľovi z EÚ (ktorý oznámil IČ DPH) (§ 43 zákona o DPH) či pri vývoze tovaru mimo územia EÚ (§ 47 zákona o DPH). Toto oslobodenie uplatňuje plnohodnotný platiteľ DPH – čiže podnikateľ už ním byť musí. Hoci: v konečnom dôsledku sa to síce iba “nazýva” oslobodenie. A zbytočne mätúco. DPHčka sa totiž nestratí. Napríklad pri dodávke do EÚ sa prenáša na zahraničného odberateľa, ktorý ju vykazuje – podobne ako to funguje pri službách.
• no a oslobodenie od DPH v režime “malý podnik tuzemskej osoby”, o ktorom je dnešný prehľad. Znamená zhruba to, že niektoré firmy – dlhodobo spĺňajúce podmienky obratu – do DPHčkových pravidiel nespadnú. Alebo vlastne áno: musia žiadať o registráciu (ideálne vo všetkých krajinách, do ktorých dodávajú) a Finančnej správe musia štvrťročne reportovať, čo a za koľko dodali :)

Malý podnik tuzemskej osoby: čo to vlastne znamená a aké sú výhody?

Oficiálny cieľ: zjednodušiť povinnosti pre podnikateľov. A najmä zjednotiť určité oslobodenie od DPHčkových povinností cca rovnako vo všetkých krajinách EÚ.

Podnikateľovi (eseročka, živnostník, autor či iná právna forma), ktorý spĺňa podmienky tohto režimu, v podstate odpadávajú niektoré vykazovacie a platobné povinnosti najmä pri obchodoch s odberateľmi z iných krajín EÚ. Táto výhoda sa týka nielen neplatiteľov DPH (pre DPH zatiaľ neregistrovaných či registrovaných podľa § 7a či § 7 zákona o DPH), ale aj plnohodnotných platiteľov DPH. Bohužiaľ to však neznamená, že sa ich netýka nič: je potrebné si sledovať podmienky, registrovať sa a hlavne podávať štvrťročné výkazy.

Malý podnik tuzemskej osoby: aké podmienky treba splniť?

• obrat v jednotlivých krajinách EÚ maximálne 100 000 EUR za kalendárny rok. Zaujímavé je “kalendárny rok“: od r. 2025 sa aj ten “základný” obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH v SR bude sledovať za kalendárny rok (viď nižšie)
• obrat musí byť nižší či rovný 100 000 EUR aj v prebiehajúcom aktuálnom kalendárnom roku, ako aj v predchádzajúcom roku (obe podmienky musia byť splnené súčasne)
• čo sa do obratu počíta a čo nie je niekedy oriešok. Pre SR platia pravidlá zo zákona o DPH (po novom § 4 ods. 15), pre ostatné krajiny pravidlá zo slovenského zákona ako aj zákonov jednotlivých krajín (a teraz buď múdry🙂 )
• obrat čisto v SR môže byť kľudne vyšší ako 50 000 EUR. Totiž: režimy “malý podnik zahraničnej osoby” môže využiť nielen podnikateľ neplatiteľ DPH, ale aj podnikateľ, ktorý už platiteľom DPH v SR je.

Kto môže byť malým podnikom:

• plnohodnotný platiteľ DPH (§ 4)
• neplatiteľ DPH, vôbec pre DPHčku neregistrovaný
• neplatiteľ DPH, registrovaný podľa § 7a zákona o DPH
• neplatiteľ DPH, registrovaný podľa § 7 zákona o DPH

Aké sú rozdiely? Pozri tu či napr. tu.

Áno, aj firma, ktorá už v SR platiteľom DPH je a spadá pod “fakturácia za cenu vrátane DPH, odpočítanie DPH”, môže tento režim dobrovoľne využiť:

• v SR skrátka bude žiť životom plnohodnotného platiteľa DPH – fakturácia slovenským odberateľom spravidla za cenu vrátane DPH (väčšinou, nie vždy); možné odpočítanie DPHčky zo vstupov, podávanie “vnútroslovenských” výkazov (daňové priznanie k DPH, kontrolný výkaz)
• dodávky služieb do EÚ s prenosom daňovej povinnosti však nemusí vykazovať v súhrnnom výkaze. A nevystavuje ani faktúru s prenosom daňovej povinnosti
• a prípadný predaj digitálnych produktov či tovaru súkromným osobám z iných krajín EÚ nemusí ani vykazovať v režime OSS, a dokonca nemusí ani odvádzať DPHčku z takýchto predajov.

Akurát z nákupov tovarov a služieb, použitých na dodávky do iných krajín EÚ (druhý a tretí bod) – teda oslobodených od DPH v režime “malý podnik tuzemskej osoby”, nemôže odpočítať príslušnú DPHčku. Je totiž v rozpore s jedným základným pravidiel DPHčky (priraditeľnosť vstupov k výstupom a odpočítanie DPHčky iba z tých nákupov, ktoré vedú k DPHčke na výstupe). A pre istotu to dopĺňa nové znenie § 49 ods. 6 zákona o DPH.

Pozorný čitateľ už tuší komplikáciu :) Áno, ak slovenský platiteľ DPH dodáva:

• tovary zaťažené výstupnou DPHčkou v SR
• a zároveň aj tovary oslobodené od DPH a fakturované bez DPH – lebo sa stal malým podnikom tuzemskej osoby napr. v ČR

tak si nemôže odpočítať DPHčku zo všetkých vstupov. Jednak ich musí rozdeliť – nakúpené služby a tovary použité na obchody v SR (z tých si DPHčku odpočíta) a nakúpené služby a tovary použité na obchody bez DPH v ČR (z tých si DPHčku neodpočíta). No a zmiešané vstupy musí ošetriť zložitým koeficienom pre pomerné odpočítanie.

Čo musí robiť malý podnik tuzemskej osoby:

• registrovať sa pre tento osobitný režim
• vykazovať svoje obchody na štvrťročnej báze.

Malý podnik tuzemskej osoby: registrácia

Presnejšie: firma, ktorá chce tento dobrovoľný režim využiť, podáva “oznámenie”. A v ňom uvedie:

• krajiny EÚ, v ktorých chce osobitný režim uplatňovať
• celkovú hodnotu tovarov a služieb dodaných na území EÚ, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, za predchádzajúci rok
  celkovú hodnotu tovarov a služieb dodaných na území EÚ, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, za aktuálny rok (od 1.1 do podania oznámenia)
• a to v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené.

Ak sú podmienky splnené, Finančná správa SR pridelí IČ DPH, ktoré začína predponou “EX”. Zároveň potvrdí, či všetky predmetné krajiny EÚ potvrdili uplatňovanie tejto osobitnej úpravy. Do 35 dní od podania oznámenia.

Čo ak niektorý z predmetných členských štátov EÚ splnenie podmienok pre osobitnú úpravu nepotvrdí? Je možné použiť opravný prostriedok – ale len podľa miestnych zákonov predmetnej krajiny. A pravdepodobne v spolupráci s miestnymi profíkmi (daňový poradca, advokát). No ak sa to jednoducho nepodarí a tento štát nášho podnikateľa do osobitného režimu “nepustí”, v konečnom dôsledku v tomto štáte náš slovenský podnikateľ tento režim uplatňovať nemôže.

Ešte raz: v praxi sa môže stať prípad, kedy slovenská firma:

• pre niektoré krajiny EÚ vie využiť osobitný režim “malý podnik tuzemskej osoby”. Čiže dodávky do týchto krajín sú oslobodené od DPHčky či niektorých vykazovacích povinností. A samozrejme zo vstupov nemôžeme odpočítať DPHčku
• no iné krajiny EÚ osobitný režim nepovolia. Pri obchodoch s nimi bude fungovať všetky po starom: vykazovanie prenosu daňovej povinnosti na odberateľa či fakturácia za cenu vrátane miestnej DPH. No aj s právom na odpočítanie DPHčky zo vstupov.

Podrobnejšie v príkladoch nižšie.

Malý podnik tuzemskej osoby: výkazy

Po úspešnej registrácii musí malý podnik tuzemskej osoby vykazovať svoje dodávky Finančnej správe SR:

• a to skrze štvrťročný výkaz
• ktorý sa podáva do konca nasledujúceho mesiaca (za 1Q2025 do 30.4.2025).

Uvádza v ňom:

• hodnotu dodaných tovarov a služieb v SR, ktoré sa podľa DPHčkových pravidiel (§ 4 ods. 15 zákona o DPH) počítajú do obratu
• hodnotu dodaných tovar a služieb v iných krajinách EÚ, ktoré sa počítajú do obratu podľa miestnych zákonov (!)
• výkaz sa podáva aj prázdny – teda aj za štvrťrok, v ktorom daná firma nič nedodala.

Ak firma presiahne obrat 100 000 EUR, hneď od dodávky tovaru a služby daná firma vypadáva z osobitnej úpravy pre malý podnik tuzemskej osoby. A teda:

• musí podať ešte jeden, posledný výkaz v tomto režime. Za obdobie od prvého dňa štvrťroka do daného dňa
• a od nasledujúceho dňa plní všetky povinnosti vyplývajúce z platnej DPH legislatívy: podávanie výkazov či odvádzanie DPHčky v predmetnej krajine (digitálne produkty či fyzický tovar súkromným osobám), vykazovanie prenosu daňovej povinnosti na odberateľa v inej krajine EÚ.

Áno, aj keď je takáto firma v režime nového “oslobodenia od DPH”, musí si ešte pred začatím tohto celého zanalyzovať situáciu, komunikovať s Finančnou správou SR (prípadne daniarmi iných krajín), v spolupráci s účtovníkom/daňovým poradcom dávať dokopy štvrťročné výkazy a odosielať ich štátu.

Malý podnik tuzemskej osoby vs mikrodaňovník či mikro účtovná jednotka

Pre istotu: tento nový režim je čisto DPHčkový (umožňuje ho zákon o DPH a týka sa čisto pravidiel pre DPH). Nemá nič spoločné s daňou z príjmov či účtovníctvom. A teda:

• ani so sadzbou dane z príjmov – v r. 2024 závisí zdaňovanie základu dane z príjmov sadzbou 21% vs 15% pri eseročkách od hranice zdaniteľných výnosov (do 60k ročne, nad 60k ročne). V r. 2025 pôjde o sadzby 10% do 100k ročne vrátne a 21% od 101 000 EUR do 499 999 EUR. Svoje hranice tiež majú živnostníci a iné fyzické osoby, tiež iné pre rok 2024 a iné pre 2025. No nič z toho nesúvisí vôbec s témou DPHčky ani s režimom “malý podnik pre DPH”.
• ani s režimom “mikrodaňovník” – režim zo zákona o dani z príjmov, pričom vybraná a presná skupina daňovníkov vie využiť niektoré pekné úľavy, akými sú napríklad ľubovoľné daňové odpisovanie a slobodný odpis pohľadávok bez limitov. Značka: complicated.
• ani s mikro účtovnou jednotkou, malou účtovnou jednotkou či veľkou účtovnou jednotkou – ide o režimy zo zákona o účtovníctve a týkajú sa skôr jednoduchosti účtovníctva a súvisiacich povinností.

Zákon o dani z príjmov a zákon o účtovníctve (plus súvisiace predpisy) sú ďalšie samostatné vesmíry so svojimi samostatnými pravidlami🙂

Malý podnik zahraničnej osoby

Podobný režim, len opačne. Už v súčasnosti a doteraz sa zahraničná firma (sídlo mimo SR) musela v SR registrovať v podstate ako platiteľ DPH (§ 5), s takmer rovnakými povinnosťami, ako slovenský platiteľ DPH. Akurát že sa povinnosť registrácie sa vzťahuje už hneď na prvé euro – tj hneď na začatie biznisu v SR, bez ohľadu na dosiahnutý obrat (aký sa sleduje a po novom aj bude sledovať v prípade slovenských firiem). S niektorými výnimkami (prenos povinnosti vykázať DPHčku na slovenského odberateľa, registrácie pre niektoré z osobitných úprav a pod.)

Po novom môže zahraničná firma využiť režim “malý podnik zahraničnej osoby” a do určitých súm pod DPHčkové povinnosti v SR nespadá.

Rozdielom je však podmienka ohľadne obratu: v režime “malý podnik zahraničnej osoby” sa môže zahraničný podnikateľ zaregistrovať v prípade, ak jeho obrat v krajinách EÚ bol nielen pod 100 000 EUR za aktuálny aj predchádzajúci rok zároveň, ale sleduje sa aj obrat v SR (za predchádzajúci rok pod 50k, v aktuálnom roku pod 62,5 k)

Obrat pre registráciu za platiteľa DPH po novom (2025)

• doterajšia suma 49 790 EUR sa “zaokrúhľuje” na 50 000 EUR
• obrat sa bude sledovať za kalendárny rok. Ak po jeho skončení tam bude tých rovných 50k a viac, tak žiadosť o registráciu bude potrebné podať nie do 20 dní po skončení daného mesiaca, ako je to dnes, ale do 5 dní od konca daného roka (de facto od konca decembra). Na “mŕtvy” dovolenkový či prázdninový týždeň pred tromi kráľmi zabudnite
• obrat môže byť však dosiahnutý už skôr, v priebehu kalendárneho roka. Ak kedykoľvek v jeho priebehu dosiahne podnikateľ (živnostník, eseročka, autor atd) sumu 62 500 EUR: obrat je teda dosiahnutý obchodom, ktorým sa napočíta suma 62 500 EUR a žiadosť o registráciu je potrebné podať do 5 dní hneď na to
• kto dosiahne sumu 49 790 EUR podľa aktuálnych pravidiel do decembra 2024, tak do “platiteľstva DPHčky” spadne; kto nie, tak od januára 2025 začína v podstate počítať nanovo

Uplatniť toto oslobodenie?

Ak už v situácii konkrétnej firmy neplatiteľa DPH (eseročky či živnostníka) v súčasnosti vieme:

• ako sledovať obrat
• ako uplatňovať prenos povinnosti vykázať DPHčku na odberateľa v zahraničí pri dodaných službách a podávať súhrnný výkaz
• sledovať hranicu pre predaj digitálnych produktov a fyzického tovaru súkromným osobám bývajúcim v ostatných krajinách EÚ. Prípadne nad sumu 10 000 EUR vykazovať DPHčku, podávať štvrťročné výkazy k OSS a odvádzať predmetnú DPHčku

tak by som sa na ďalšie sledovačky a vykazovačky vykašlal. Doporučujem pokračovať v nastavenom. Ktoré už ovládame.

Platiteľ DPH v SR? Tiež radšej nie. Minimálne z dôvodu nemožnosti odpočítať časť (!) DPHčky z časti (!) nakúpených vstupov.

No ak ide naozaj o malú eseročku či SZČO neplatiteľa DPH, ktorá:

• v SR predáva nejakú dobu bezpečne pod 50 000 EUR ročne (a nie je teda platiteľom DPH)
• do zahraničia predáva digitálne produkty či fyzický tovar súkromným osobám z EÚ nad 10 000 EUR ročne – teda s povinnosťou predávať tieto produkty za cenu vrátane miestnej DPH a s povinnosťou túto výstupnú DPH z predaja odvádzať
• no celá jej produkcia (SR + EÚ) sa bezpečne a dlhodobo drží pod 100 000 EUR ročne

tak najmä na účely toho, aby takýto malý podnikateľ a v SR stále neplatiteľ DPH nemusel odvádzať DPHčku z európskych predajov, možno stojí za to sa v režime “malý podnik tuzemskej osoby” zaregistrovať. Samozrejme tiež to bude stáť nejaké to naštudovanie a zanalyzovanie situácie + podávanie spomenutých výkazov. Inak povedané: ušetríte platby štátu, neušetríte za daňový a účtovný servis.

Príklad: neplatiteľ DPH, predávajúci digitálne produkty súkromným osobám do EU (oplatí sa)

Jozef cez vlastný web predáva inštruktážne videá resp. hotové videokurzy. Začal v januári 2024. V SR je stále neplatiteľom DPH: predaj digiproduktov odberateľom zo SR, ktorý sa počíta do obratu pre platiteľa DPH v SR, je v roku 2024 20 000 EUR. No vzhľadom na to, že jeho produkty kupujú súkromné osoby zo všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky a tieto predaj dosiahli už júni 2024 hranicu 10 000 EUR ročne, musí od tejto chvíle z predajov do EÚ vykazovať a odvádzať DPHčku. A to:

1. buď sa v každej z predmetných krajín zaregistruje za platiteľa DPH podľa miestnych zákonov a bude tam podávať priznania a odvádzať DPHčku
2. alebo využije zjednodušený osobitný režim OSS – túto DPHčku v ňom vykazuje v jednom osobitnom daňovom priznaní k DPH, podávanom slovenskej Finančnej správe každý štvrťrok.

Má rozum, vybral si teda OSS.

Za kalendárny rok 2024 predal:

• v SR za 20 000 EUR, tu výstupnú DPHčku neuplatňuje – je totiž stále neplatiteľom DPH
• v ostatných krajinách EÚ za 60 000 EUR. Tu výstupnú DPHčku uplatňuje, vždy v sadzbe predmetnej krajiny. Napr. v Maďarsku predal v 3Q2024 za 3 000 EUR plus maďarská DPH 27%, tj 810 EUR. Či v ČR predal za 2 000 EUR plus česká DPH 21%, tj 420 EUR. DPHčku vykazuje v SR, cez štvrťročné priznanie v zjednodušenom režime OSS. A rovnako štvrťročne realizuje aj platbu DPHčky z predajov v jednotlivých krajinách.

Od roku 2025 však vie využiť nový režim “malý podnik tuzemskej osoby”. Výhoda: z predajov do EÚ nebude musieť odvádzať DPHčku. Ušetrí teda nejaké to percento zo spomenutých 60 000 EUR ročne – cca 10 000 EUR.

Jeho obrat za rok 2024 je pod 100 000 EUR a vyzerá, že aj ostane. Ak mu všetky štáty, do ktorých predáva, povolí uplatňovanie tohto režimu, od r. 2025 jednoducho nebude platiť DPHčku z predajov v týchto krajinách. Ale: tak či tak musí podávať nový či iný výkaz, v ktorom všetky tieto predaje rozpíše. A to štvrťročne.

Pozor, ak chce Jozef túto výhodu využiť, musí mu uplatňovanie režimu “malý podnik” povoliť každý aspoň jeden z dotknutých štátov. Ak mu niektoré štáty osobitnú úpravu nepovolia – napr. Nemecko a Rakúsko – tak v týchto krajinách bude naďalej odvádzať výstupnú DPHčku z predaja digitálnych produktov. V pôvodnej osobitnej úprave OSS – so štvrťročnými výkazmi pre OSS a štvrťročnými platbami.

Príklad: platiteľ DPH, predávajúci tovar na diaľku súkromným osobám do ČR (ani nie).

Slovenský e-shop predáva šiltovky hlavne do SR a väčšinou súkromným osobám. V SR plnohodnotný platiteľ DPH (§ 4 zákona o DPH). Občas niečo predá do ČR. Spolu cca 80 000 EUR ročne. No v marci 2025 “vyletia” predaje súkromným osobám z ČR nad 10 000 EUR (od 1.1. do 19.3.2025). E-shop má tieto možnosti:

• buď sa v ČR zaregistruje za platiteľa DPH podľa českého zákona o DPH. A teda bude v ČR podávať české výkazy a odvádzať českú DPHčku (sadzba 21%) z predajov do ČR českému finančáku
• alebo využije zjednodušený režim OSS. A teda tieto predaje bude vykazovať v SR: štvrťročne. Aj v tomto prípade musí odvádzať českú DPHčku. No jednoduchšie, iba štvrťročne a slovenskej Finančnej správe (tá ju prepošle ČR)
• alebo sa zaregistruje v osobitnom režime “malý podnik tuzemskej osoby”. Pre ČR. Výhoda: DPHčku z predajov do ČR odvádzať nebude. Nevýhody: sledovanie a vykazovanie predajov štvrťročne a hlavne nemožnosť odpočítať si DPHčku z tovarov predaných do ČR a iných vstupov. Teda povinné použitie koeficientu pre pomerné odpočítanie.

Európski poslanci chceli vykázať nejakú tú činnosť, no zase raz vykázali akurát odtrhnutosť a šialenú vzdialenosť od reality malých firiem. Toľko môj názor. Ak máš iný názor, výklad či si našiel chybu, podeľ sa o ňu v diskusii.

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

• Mail
|
• Web
|
• Twitter
|
• LinkedIn