Eseročka v zahraničí: 12 dôvodov, prečo sa vám skôr neoplatí presúvať firmu do zahraničia

“Tak ja si tú firmu presuniem do ČR. Prípadne do Estónska, tam sa platí estónska daň (iba na úrovni spotreby fyzickou osobou). Zvažujem aj UK či Belize, v Dubaji je teplo, prípadne iné daňové raje.“

Vtip je v tom, že takéto vety dnes už často počuť aj od majiteľov malých či pidi eseročiek, ktoré nemajú zamestnancov, vlastné priestory ani majetok, iba poskytujú služby, dokonca často len jednu službu 1-2 odberateľom (napr. IT či konzultanské jednoosobovky). Pred pár rokmi sme malým podnikateľom vysvetľovali, že pre malé sumy príjmu či rovnorodú službu poskytovanú pre jedného odberateľa eseročka jednoducho nie je stavaná a adekvátne im skomplikuje život (väčšinou márne 🙂). Teraz bude na rade priniesť triezvosť do podobne impulzívnych túžob a želaní založiť si firmu v zahraničí kvôli pártisícovej úspore.

Dnes teda prehľad pravidiel, súvislostí a rizík, ktoré sa slovenských podnikateľov dotknú či dotknúť môžu, ak chcú podnikať cez zahraničné firmy. Aj keď sa vás možno týkať nikdy nebudú, nezaškodí ich poznať.

Skrátka a stručne: veľké medzinárodné štruktúry či firmy v zahraničí dávajú zmysel, ak:

• máte a viete obhájiť reálny ekonomický dôvod – napr. stretnutia správnej rady v Šanghaji, obchody realizované v jednotlivých krajinách EÚ, sklady v konkrétnej krajine, zákazníci atď. Nie, keď jediným účelom je obchádzanie daní (ktorým sa spravidla tak či tak skôr nevyhnete, ako vyhnete)
• aj sa v tom zahraničí firma aj reálne nachádza, resp. z danej krajiny operuje
• ide o že fakt veľké peniaze. Lebo to celé stojí právnikov, účtovníkov, daňových poradcov, spravidla lepších a drahších, dokonca z viacerých krajín. Plus prípadnú rezervu na možné doruby daní.

A teda poďme na pravidlá, súvislosti a riziká:

1 Miesto skutočného vedenia ako dôvod na zdanenie firmy v SR

Obchodná spoločnosť patrí daňovo krajine, v ktorej má faktické miesto skutočného vedenia. Uvedené platí aj pre spolupracujúce (po starom “zmluvné”) štáty, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia – áno, trochu som to zjednodušil, no v princípe je preukázateľné miesto vedenia firmy dôvodom, prečo si bude SR nárokovať dane zahraničnej firmy, aj keď založenej a registrovanej v inej krajine. A platí aj pre krajiny nespolupracujúce – Belize, Delaware, skrátka tvrdý off shore – kde SR postupuje iba podľa slovenského zákona o dani z príjmov.

V preklade: ak si aj eseročku v Estónsku, UK či Belize založí Jožko z Banskej Bystrice a v tej Banskej Bystrici reálne nielen býva, ale v podstate takmer celoročne pôsobí, tým vedením je on a táto firma teda patrí daňovo Slovensku. Vzhľadom na uvedené je potrebné:

• spracovať účtovníctvo, účtovnú závierku, daňové priznanie vrátane platby dane z príjmov (plus iné povinnosti) pre zahraničnú eseročku v predmetnej krajine podľa zákonov predmetnej krajiny. A za spolupráce miestnych profíkov (účtovník, daňový poradca, právnik). Ak sa tam teda niečo podáva samozrejme. Tj ideálne je v prvom rade naštudovať si miestne daňové, účtovné a odvodové zákony. Estónsko či iné krajiny EÚ asi jednoduchšie ako SR veľmi nebudú. A také Belize je v podnikateľskej záťaži údajne super, stačí jedna platba ročne🙂
• no a potom to všetko v podstate ešte raz a definitívne: na základe podkladov z danej krajiny podať daňové priznanie k dani z príjmov za spoločnosť aj v SR. Lebo: spoločnosť je daňovým rezidentom SR. Čo okrem práce a súvisiacich nákladov znamená doplatenie dane eseročky na slovenskú úroveň: v sadzbe 15% či 21%. Prípadnú daň zaplatenú v “pôvodnej” krajine – ak je spolupracujúcou – je spravidla možné započítať na tú slovenskú. No doplatiť tak či tak treba a nikam ste sa nedostali, dokonca to máte poriadne komplikované.

“A vedia vôbec zistiť že biznis riadim z Banskej Bystrice?” Nuž, ak platíš platobnými kartami, používaš slovenského mobilného operátora, platíš si platby k bytu či jazdíš na slovenských cestách, tak určite.

2 Výplata plnení zo zahraničia

Jednak vec je právnická osoba a jej daňová rezidencia, druhá vec je ako sa ja ako slovenský podnikateľ – fyzická osoba – dostanem k peniazom z vlastného biznisu. Často je to challenge aj v prípade čisto slovenských eseročiek – veď každá platba musí existovať na základe nejakého toho právneho úkonu (mzda zamestnanca, odmena konateľa, podiel na zisku, licenčná odmena a pod.), ktorý zas znamená zdanenie na strane prijímateľa. Zahraničie je ešte zaujímavejšie: veľká časť plnení vyplatených zo zahraničia (najmä tých “pasívnych”) podlieha povinnej prioritnej zrážke v krajine rezidencie spoločnosti. Napríklad:

• podiel na zisku českej eseročky je česká eseročka povinná “ošetriť” zrážkou 15%. Spoločník Jožko z Banskej Bystrice (daňový rezident SR) dostane teda iba 85% z danej sumy. Nenávratne. A áno, je to viac než aktuálnych 10% v SR (2024 a neskôr)
• priemyselné licenčné poplatky – napr. za licenciu na použitie ochrannej známky – vyplácané z českej eseročky spoločníkovi Jožkovi do SR podliehajú povinnej zrážke 10%. Spoločník Jožko síce vie podaním daňového priznania v SR zdanenie trochu stlačiť, ale táto schéma tiež nejak extra jednoduchá nie je. Konkrétne pre ČR síce povinnej zrážke nepodliehajú licenčné poplatky či odmeny kultúrne – tj za autorské dielo či umelecký výkon – no v iných krajinách to môže byť inak (pozri ich zákon o dani z príjmov + príslušnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia medzi ňou a SR).
• ak by išlo o výplatu od spoločnosti z nespolupracujúceho štátu, vyplatený podiel na zisku sa síce v sídle firmy nezdaní, ale Jožko daňový rezident SR musí prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov podávaného v SR zaplatiť 35%.

“Veď budem peniaze českej eseročky vyberať z bankomatu v Bystrici”. Nuž áno, výbery “do pokladnice” v prípade čisto slovenských eseročiek v SR zatiaľ úrady neriešia, to však nič nemení na veci, že ide len o obchádzanie platenie daní s okatým presahom na daňový trestný čin. A ak ste dávali pozor, v prípade výberu peňazí z účtu zahraničnej eseročky v bankomate v Bystrici navyše len úradom dáte vedieť, že…: miesto skutočného vedenia zahraničnej firmy sa skutočne nachádza v Bystrici.

3 CFC pravidlá pre právnické osoby (kontrolované zahraničné spoločnosti v § 17h zákona o dani z príjmov)

Týkajú sa zložitejšieho modelu “slovenská matka si založí dcéru v zahraničí”.

V prípade, ak slovenská eseročka vlastní 50% a väčší podiel na majetku / hlasovacích právach / zisku zahraničnej firmy a daň zahraničnej firmy zaplatená v zahraničí je nižšia – pozor – ako rozdiel dane, ktorú by zahraničná firma zaplatila podľa slovenského zákona o dani z príjmov a daňou, ktorú v zahraničí reálne zaplatila (áno, takto je to krkolomné), je potrebné niečo doplatiť. A teda základ dane dcéry “v rozsahu, v ktorom je priraditeľný k majetku a rizikám súvisiacim s vykonávaním významných funkcií týmto daňovníkom, ktorý kontrolovanú zahraničnú spoločnosť riadi a kontroluje” zahrnúť do daňového priznania k dani z príjmov SK matky a zdaniť v SR.

4 CFC pravidlá pre fyzické osoby (aktuálne zrušené, ale bohvie)

Áno, tento des, zavedený od r. 2022, bol zrušený v júni 2023 v rámci balíka skvelých predvolebných úľav pre investície a krypto. Z ktorých väčšinu však Ficova vláda pre zmenu zrušila ešte pred účinnosťou a akokeby sa “nestalo”, no toto jedno pozitívne zrušenie stále trvá. No keďže nám ich môžu kedykoľvek vrátiť späť a ide naozaj o des, pre istotu:

Týkal sa situácie, ak slovenský spoločník vlastnil spoločnosť v zahraničí – čiže jednoduchšie “CFCčko”, ako to v predchádzajúcom bode. Zisk zahraničnej firmy musel tento spoločník fyzická osoba (daňový rezident SR) v určitých prípadoch (príliš nízka daň v spolupracujúcom štáte, podnikanie bez “substance” v nespolupracujúcom štáte, priraditeľný zisk 100 000 EUR a viac) zdaniť v SR ako svoj príjem. Aj keď ho ešte nedostal, prípadne daná spoločnosť o rozdelení ani nikdy nerozhodla ani nerozhodne. A to sadzbou 25% (spolupracujúce štáty) či 35% (nespolupracujúce štáty). A keď zahraničná firma v niektorom z budúcich rokov zisk predsa len vyplatí, tak ho daný spoločník mal zdaniť ešte raz. Hovorím: obludnosť.

5 Transferové ceny obchodov medzi subjektom v SR a “jeho” firmou v zahraničí

V prípade obchodov medzi závislými osobami skrze hranice – napr. spoločník Jožko a eseročka v Česku či eseročka matka v SR a dcéry v zahraničí – je to už bez srandy. Na preukázanie nezávislých trhových cien už nestačí inzerát z bazošu a 2-stránková dokumentácia. Ale dokumentácia “skrátená” či “úplná” (čítaj viac) a uplatnenie niektorej z metód pre úpravu základu dane v zmysle § 17+18 zákona o dani z príjmov. Čo naozaj stojí hodiny práce advokátov a daňových poradcov x ich hodinovka. Do úvahy je treba brať aj možné riziká z dodanenia, ak daniari ceny medzi Tvojou onshore/offshore firmou a tou slovenskou (vrátane SZČO) neuznajú a prípadnú špeciálnu dvojnásobnú pokutu pri neuznaní rozdielu (alebo teda “jednonásobnú” pokutu, ak sa podnikateľ v zmysle § 18a zákona o dani z príjmov neodvolá).

6 Zdanenie pri odchode (exit tax § 17f a § 17g zákona o dani z príjmov)

V princípe sa týka najmä firiem s relevantným majetkom, hmotným (autá, stroje, budovy, pozemky, investície) i nehmotným (licencie, ochranné známky, softvér). V rôznych a slušne široko zadefinovaných prípadoch presunu majetku, sídla, miesta vedenia či podnikateľskej činnosti do zahraničia je v princípe potrebné zdaniť reálnu hodnotu presunutého majetku. Teda nie zisk, ale presúvaný majetok. A to rovno sadzbou 21%. Okrem sadzby a v praxi možnej vysokej sumy ide aj o jeden z mnohých zložitých režimov, kedy už na samotný výpočet si musíte nájsť a zaplatiť top profíka. Pozitívom je, že samotnú daň umožňuje zákon zaplatiť na splátky počas 5 rokov 🙂.

Áno, dá sa to možno obísť tým, že podnikanie slovenskej firmy ukončíte, v zahraničí založíte firmu novú a majetok sa prevedie “nejak inak”, napr. predajom či viacnásobným predajom. No situácie pre uplatnenie exit tax sú definované tak široko, že ich vlastne neobídete a v SR je rizikovým už slovo “obísť”. Ako píšem v bodoch 10 a 11, daniari to môžu považovať za úkon motivovaný čisto daňovo a v prípade relevantných súm vás radi zdania aj v tomto prípade.

7 Možné zmeny pravidiel v predmetnej krajine

Áno, aj v iných krajinách prebieha život, fungujú politici, ekonomické cykly, plytvanie, zadlžovanie, prerozdeľovanie či čoraz rozšírenejší socializmus. Pravidlá, zákony a sadzby sa preto môžu kedykoľvek zmeniť, pokojne v neprospech podnikateľov, ktorí prišli z iných krajín. Kedykoľvek môže pribudnúť exit tax na spôsob SR či sa môže vyskytnúť zdanenie nárastu reálnej hodnoty vlastneného krypta (ktoré napr. v SR neexistuje).

8 Stála prevádzkareň na účely dane z príjmov

Pojem čisto daňový, definovaný v zákonoch o dani z príjmov a medzinárodných zmluvách, zamieňaný často s “prevádzkarňou” podľa živnostenského zákona či “prevádzkarňou” na účely DPH. Ale ako to v SR často chodí, rovnaký pojem znamená na účely rôznych zákonov niečo iné.

Ak sa slovenská firma zdržuje nejaký čas na území inej krajiny, za určitých podmienok je vzniká tzv. “stála prevádzkareň”. Čo je v podstate samostatný daňový subjekt s povinnosťou registrácie, zdaňovania lokálnych príjmov (tj príjmov zo zdrojov v danej krajine) a teda povinnosťou podávať v danej krajine daňové priznanie k dani z príjmov. Uvedené platí aj naopak: ak zahraničná firma napríklad poskytuje na území SR služby napríklad počas 6 mesiacov v roku (prostredníctvom svojich zamestnancov či bez), vzniká jej stála prevádzkareň v SR. Alebo ak v SR operuje konateľ eseročky s právomocou uzatvárať obchodné zmluvy pre zahraničnú firmu, tiež mu tu často vzniká stála prevádzkáreň. A vznik stálej prevádzkarne znamená (ešte raz): registráciu pre daň z príjmov, podávanie daňového priznania k dani z príjmov a platenie dane z príjmov z príjmov zo zdroja v SR. Ktorá ostáva v SR. Následne môže zahraničná firma v krajine svojho sídla (ak ide o spolupracujúci štát) započítať túto daň na svoju daň v danej krajine. V podstate obdoba bodu 1, len opačne. Výsledok? Komplikované + nikam ste sa nedostali.

Kedy stála prevádzkareň vzniká? Pravidlá pre vznik stálej prevádzkárne sa líšia v závislosti od krajiny a preto sa aj tu treba pohrať s miestnym zákonom o dani z príjmov + medzinárodnou zmluvou. Miesto vedenia časti podniku, kancelária, továreň či spomenuté poskytovanie služieb na území danej krajiny sú častými situáciami vzniku stále prevádzkárne. A áno, trochu mimo témy článku: riziko vzniku stálej prevádzkárne existuje napr. aj v prípadoch, ak slovenská eseročka dodáva v zahraničí služby modelom spoločník/konateľ zamestnanec chodí na týždňovky do sídla odberateľa tej svojej eseročky, pričom dokonca také žiadané cestovné si skôr uplatniť nemôže ako môže. Stála prevádzkareň vzniká aj v situácii, že sa v zahraničí nachádza konateľ eseročky s právomocou uzatvárať zmluvy. Či v prípadoch, ak slovenská eseročka majstra Paliho dodáva stavebné či montážne práce v zahraničí – vtedy dokonca okrem stálej prevádzkárne na účely dane z príjmov vzniká často aj povinnosť registrácie pre DPH, keďže miesto dodania stavebných prác sa nachádza spravidla v krajine, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza (spomenuté nižšie).

Môžeme samozrejme debatovať o tom, aké je riziko či vôbec miestne úrady na vznik stálej prevádzkarne (ktorá nepodáva a neplatí čo treba), prídu.

9 DPHčkové pravidlá: povinné registrácie, režimy, výkazy a platby DPHčky v zahraničí

Bohaté a pestré, teda hlavne v preregulovanej EÚ. V mnohých situáciách sa firma usídlená/registrovaná v zahraničí musí stať rovno plnohodnotným platiteľom DPH. V konečnom dôsledku to môže znamenať, že popri účtovníctve (a dani z príjmov je potrebné každý mesiac či štvrťrok podávať DPHčkové výkazy, vyčísľovať a odvádzať miestnu DPHčku, opäť v spolupráci s miestnym profíkom.

Dokonca vo vybraných situáciách európska firma spadne do niektorého z DPHčkových režimov, ak dodáva čosi z danej krajiny do zahraničia prípadne zo zahraničia rovno podniká. Napríklad:

• dodáva služby z ČR (sídlo českej firmy) odberateľom do SR (podobný režim, akým je v SR registrácia podľa § 7a zákona o DPH)
• predáva tovar či digitálne produkty nezdaniteľným osobám do iných krajín EÚ – v podstate im produkty musí predávať s uplatnením lokálnej DPHčky. Buď zas len registráciou v krajine sídla zákazníkov (rozumej: platiteľ DPH v každej z dotknutých krajín) alebo s využitím osobitnej úpravy OSS. Ak “ste” česká firma a skrze e-shop dodávate digitálny obsah či tovar súkromným osobám do SR, fakturujete v princípe za cenu vrátane slovenskej DPH.
• dodáva spomenuté stavebné práce či iné služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza zas v inej krajine. S veľkou pravdepodobnosťou sa v danej krajine musí stať platiteľom DPH. Prípadne Váš subdodávateľ. Rozpliesť stavebné práce je celkom zábava 🙂
• či ak má napríklad česká firma v SR sklady či predajne tovaru, z ktorých predáva tovar súkromným osobám, musí sa stať platiteľom DPH v SR.

Trochu by to mali zmierniť nové osobitné úpravy pre malé podniky, predbežne účinné od 1.1.2025. Akurát však: na aplikáciu daňových pravidiel v čo i len jednej krajine už teraz potrebujete dobrého profíka. Ktorý si zas tiež potrebuje naštudovať nové – a predsa len komplikované – režimy.

Kedy sa DPHčkovému svetu vyhnete úplne? Ak firma definitívne a jednoznačne funguje v krajine, v ktorej DPHčka neexistuje a táto firma v princípe nič nepredáva firmám či občanom z EÚ.

10 Obsah nad formou: dôsledky a možné sankcie plynúce z daňového práva

Na blogu a školeniach to opakujem roky, pričom to platí aj pre obchody a schémy iba v rámci SR, ako aj pre zahraničné schémy a štruktúry. Daniari majú k dispozícii dosť tvrdé právo považovať takmer každý podnikateľský úkon, obchod, schému či štruktúru, ktorého čo i len jedným z mnohých dôvodov je obchádzanie daní, za umelý a môžu ho škrtnúť. Rozumej: dodaniť a dosankcionovať. Doplatiť daň je jedna vec, doplatiť sankcie druhá. Sankcie závisia spravidla od základného úroku ECB a v posledných doboch jeho zreálnenia už môže ísť o celkom pekné platby navyše:

• ak sa po začatí daňovej kontroly priznáš skrze dodatočné daňové priznania sám, ide o 2-násobok základného úroku ECB, minimálne 7%.
• ak daň dorubia daniari, tak o o 3-násobok základného úroku ECB, minimálne 10%.

Počítané za roky od termínu na zaplatenie pôvodnej dane v podstate až do vyrubenia dodatočnej sumy.

11 Trestnoprávne dôsledky

Aj tu platí: štruktúry a modely, ktoré majú ekonomické opodstatnenie (ochrana majetku pred rizikom, rozdelenie rizika, diverzifikácia aktivít a podobne) sú legálne; štruktúry a modely umelé, ktoré boli vytvorené len za účelom obchádzania daní, sú už v rovine trestného činu. Okrem dodanenia príslušnými daňami a sankciami môžu teda podnikateľa poslať daniari vyšetrovateľom na trestné stíhanie, tí zas prokurátorovi a v prípade dokázania úmyslu ho vie taký súd poslať aj do basy.

12 Dorovnávacia daň (EU only)

OK, týka sa že fakt veľkých firiem, v podstate skupín a holdingov v zmysle “matka + dcéry”, pričom konsolidované výnosy celej skupiny sú minimálne 750 miliónov EUR. Testuje sa efektívna daň prípadných dcér s daňovou rezidenciou v SR: ak je nižšia ako 15%, štát daňovej rezidencie dcérskej spoločnosti dorubí rozdiel do 15%.

Dá sa vôbec niečo?

Nehovorím, že to je takto dobre a že tým košatým pravidlám fandím. Radšej by som bol, ak by si krajiny mohli svojimi podmienkami, podnikateľským prostredím a sadzbami daní konkurovať a každý z nás by mohol mať firmu, kde len chce. A kde nás chcú. Štáty vyššiespomenutými zložitosťami a dodaneniami len dusia podnikateľské prostredie, pričom dosiahnu akurát to, že biznis skôr či neskôr niekam predsa len utečie alebo zanikne. Ale bohužiaľ sa veci majú ako majú a pri rozhodovaní je dobré tieto pravidlá aspoň nahrubo poznať.

Môžeme tiež pracovať s rizikom a pravdepodobnosťou. Kontroly, postihnutia, sankcií. Téma, ku ktorej sa právnici či poradcovia v SR vyjadrujú opatrne až vôbec. Väčšinu slovenských podnikateľov a ich zahraničné biznisy daňové úrady však skôr nenájdu ako nájdu a praxi veľakrát neriešia. Minimálne z kapacitných dôvodov. Nehovoriac už o tom, že komplikované daňové pravidlá ovláda na top úrovni málokto – a tí najlepší určite nebojujú na Finančnej správe.

Samozrejme môžete so systémom vydrbať aj nepriestrelne. Tj splniť všetky podmienky rezidencie fyzickej ako i právnickej osoby v inej krajine, ktorá má navyše iba teritoriálne zdaňovanie (nie zdaňovanie celosvetových príjmov, ako väčšina krajín), odpojiť sa napevno od SR a ísť preč, tj definitívne žiť i podnikať v inej krajine. Prípadne na inom svetadieli, ideálne mimo preregulovanej EÚ. Alebo natrvalo nomádiť a presúvať sa medzi krajinami tak, aby ste žiadnej daňovo v podstate nikdy nepatrili. Aj to sa dá. Možno sledujete slovenskú “cestovku” Liberation Travel, ktorá Vám toto všetko zabezpečí – toto nie je platená reklama, iba úvaha a tip v jednom 🙂. Cestovaniu zdar.

Aké máte s touto témou skúsenosti? Zabudol som na niečo? Prípadne ste našli chybu? Doplňte ma v komentároch pod článkom

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

• Mail
|
• Web
|
• Twitter
|
• LinkedIn