Nezdaniteľná časť na manželku/manžela podnikateľa a čo sa s ňou ešte dá urobiť

O uplatnení nezdaniteľnej časti na manželku (resp. manžela) a výhodách z toho plynúcich sa vo všeobecnosti málo hovorí a píše. Najmä o jej “reverznej” verzii – tj uplatnení nezdaniteľnej časti na manžela ako muža – a už vôbec nie o uplatnení, ak je daný partner (partnerka) živnostník.

 

Podrobnosti som písal v tomto článku. V prebiehajúcom období navracania daňových preplatkov a bonusov z daňových úradov sa mi opäť podarilo získať legálny preplatok práve z tejto situácie:

 

Manželka bola v r. 2012 po celý rok zamestnaná a zamestnávateľ jej vo februári vykonal ročné zúčtovanie dane. V podstate bez preplatku či nedoplatku.

 

Manžel SZČO podal koncom marca 2013 daňové priznanie za r. 2012. Celkové daňové príjmy 3 000 EUR. Zaplatené odvody 540 EUR. Základ dane 1 260 EUR, daň (z dôvodu uplatnenia nezdaniteľnej časti na seba) 0 EUR.

 

Manželka sa vzápätí dozvedela, že si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na manžela-živnostníka. Nie však celú, od sumy 3 644,74 EUR musí odpočítať “vlastné príjmy manžela”. Tie (na účely výpočtu nezdaniteľnej časti) sú:

 

  •  celkové príjmy 3 000 EUR
  • mínus odvody 540 EUR
  • spolu 2 460 EUR.

 

Nezdaniteľná časť na manžela = 3 644,74 mínus 2 460 = 1 184,74 EUR.

 

Manželka odniesla daňové priznanie manžela mzdovej účtovníčke do zamestnania a tá jej opravila ročné zúčtovanie dane. Uplatnením sumy 1 184,74 EUR jej vznikol daňový preplatok (19% z tejto sumy) 225,10 EUR. Vzhľadom na to, že v priebehu roka boli manželke zrazené preddavky na daň v celkovej sume 800 EUR, tento preplatok dostala v mzde späť v plnej výške. Dovolenka (aspoň) pre 1 osobu.

 

Informovať o možnej výhode z nižšieho príjmu manžela mzdovej účtovníčke nenapadlo. Čo je – vzhľadom na slušný rad mzdárskych povinností – celkom pochopiteľné a rovnako to neospravedlňuje fakt, že každý jeden daňovník (bez ohľadu na to či je podnikateľ alebo zamestnanec) by si svoje daňové aj iné výhody či možnosti mal strážiť sám. A hlavne by mal byť samostatnejší.

 

Smutnejšou správou je, že výhodu opísanú v tomto príklade bolo možné v tomto rozsahu za r. 2012 uplatniť poslednýkrát. Od r. 2013 platia pre nezdaniteľnú časť na manželku/manžela nové pravidlá – inak povedané, výhody z nej plynúce si bude môcť uplatniť menej daňovníkov, než doposiaľ. Ide najmä o podmienku starostlivosti o maloleté dieťa (čo manžel často neabsolvuje), pobytu na úrade práce (čo sa živnostníka netýka), prípadne sa dá uplatniť na manželku/manžela s ťažkým zdravotným postihnutím, resp. na osobu, ktorá naopak poberá peňažný príspevok na patrovanie inej zdravotne postihnutej osoby .

 

Ak by však ktokoľvek, kto si prípadný preplatok za r. 2012 či dokonca staršie roky neuplatnil, chcel toto “pozabudnutie” opraviť, podľa mňa to možné je. Inštitút dodatočného podania existuje – a týka sa aj daňového priznania (v prípade podnikateľov) či ročného zúčtovania dane (v prípade zamestnancov). Ideálne je mzdových účtovníkov mesiace či roky “po funuse” už neotravovať a k vykonanému ročnému zúčtovaniu podať legálne dodatočné daňové priznanie – tj bez pokuty. K nemu ako prílohy priložiť samozrejme riadne ročné zúčtovanie dane od zamestnávateľa a prípadné daňové priznane manžela/manželky živnostníka. Daňový úrad tak má všetky podklady pre stopercentné overenie situácie a v prípade splnenia všetkých podmienok môže daňovník zamestnanec za manžela/manželku živnostníka získať späť aspoň nejaký daňový preplatok.

 


 

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

Vložiť komentár

Share This