Predsa len niekoľko základných banalít k daňovému priznaniu 2013

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb sú často povinní podať mnohí, ktorí o tom ani netušia. A tak trochu sa mi zdá, že sa ho obávajú skôr tí, ktorých sa vôbec netýka :) Podať či nepodať? Málokoho dokonca ani nenapadne, či to nemôže byť preňho výhodné. Takže:

 

  • daňové priznanie sa podáva za všetky príjmy spolu – neexistuje nič také, že zamestnanie mám vysporiadané (firma-zamestnávateľ mi vyhotovil ročné zúčtovanie dane) a za príjmy z podnikania podám daňové priznanie. Za všetky príjmy sa podáva jedno ročné vyúčtovanie: ak som v r. 2013 bol iba zamestnancom, môžem požiadať svojho zamestnávateľa (resp. chudáka mzdára) o vyhotovenie ročného zúčtovania dane a ďalšie starosti nemám. Ak som v r. 2013 mal aj iné príjmy – napr. podnikanie, prenájom či napr. príjmy z autorských licencií – zamestnávateľa o nič podobné požiadať nemôžem a podávam daňové priznanie. V ňom sa však zdaňujú všetky príjmy – aj zamestnanie, dohody, podnikanie, prenájom atď.
  • daňové priznanie je povinná podať každá fyzická osoba, ktorá v r. 2013 zarobila viac ako 1 867,97 EUR – táto suma však rovnako samozrejme platí za všetky zdaniteľné príjmy spolu – rovnako teda úvaha, že zamestnanie je jedna vec a ako živnostník som zarobil iba 1 500 EUR a nemusím teda daňové priznanie podávať, neobstojí. Podať ho je takáto fyzická osoba povinná – dokopy totiž “zarobila” sumu vyššiu než spomenutý limit.
  • nejde však len o povinnosti. Podať daňové priznanie môže byť samozrejme často dokonca výhodné – dokonca aj vtedy, ak ste dokopy zarobili menej ako 1 867,97 EUR. V prípade príjmov zamestnanca (trvalý pracovný pomer aj dohoda) totiž zamestnávateľ spravidla zrazí nejakú daň. Vypočíta ju však po uplatnení (odpočítaní) mesačnej nezdaniteľnej časti na daňovníka, pretože predpokladá, že zamestnanec bude v roku pracovať 12 mesiacov. Ak však zamestnanec napokon pracuje iba mesiac či pár mesiacov, tento zamestnanec-daňovník má v konečnom dôsledku nárok na uplatnenie celoročnej sumy nezdaniteľnej časti. Z tohto dôvodu mu napokon vyjde celková daň vo výške 0 EUR, príp. nižšia, než boli mesačne zrazené preddavky. Zaplatené preddavky na daň teda môže žiadať späť – práve prostredníctvom daňového priznania, aj keď ho podať nemusí.

 

Príklad

 

Martina bola v r. 2013 zamestnaná od januára do marca 2013, zvyšok roka bola nezamestnaná. Z mesačnej mzdy 800 EUR jej zamestnávateľ každý mesiac odpočítal nezdaniteľnú časť 300 EUR (pre zjednodušenie, presná suma je o čosi vyššia) a zrazil preddavok na daň z príjmov 80 EUR. Dokopy teda zarobila 2 400 EUR a štátu odviedla 240 EUR.

 

Podať daňové priznanie je povinná, no zároveň sa jej to oplatí. V daňovom priznaní si totiž od svojho celoročného príjmu 2 400 EUR odpočíta celkovú sumu nezdaniteľnej časti za rok 2013 – tj 3 735,94 EUR. Každý daňovník na ňu totiž má nárok a to v plnej sume. Základ dane po jej odpočítaní je 0 EUR (2 400 – 3 735,94). Ročná daň rovnako 0 EUR. Preddavky, ktoré zaplatila v priebehu roka 2013 – tj 240 EUR – je teda štát pošle späť.

 

Nie však automaticky, bez daňového priznania to nepôjde:)

 

(V príklade pre zjednodušenie abstrahujem od odvodov).

 

A čo eseročka, ktorá nič nezarobila?

 

Každá eseročka – a rovnako každá právnická osoba – podáva daňové priznanie v každom prípade. Dokonca aj keď “celý rok nič nevyrobila”. Bohužiaľ však v tomto prípade nejde o jedno poloprázdne tlačivo, o akých si niektorí konatelia “spiacich” eseročiek myslia, že stačí vyplniť a poslať. Nepodáva sa totiž len daňové priznanie, ktoré je v porovnaní s priznaním fyzických osôb predsa len rozsiahlejšie a zložitejšie – v prípade právnických osôb je potrebné vyhotoviť kompletnú účtovnú závierku. Tj dokopy niekoľko desiatok strán – vrátane skompletizovania účtovníctva či napr. inventarizácie.

 

Takýchto spiacich eseročiek však bude o rok podávať “mŕtve” daňové priznania možno iba minimum. Ministerskí poradcovia sa totiž pre nový rok 2014 postarali o to, že každá takáto pasívna firma stojí jeho vlastníka ročne aspoň 480 EUR. Áno, ide o daňovú licenciu, ktorej sú zas ušetrení živnostníci a ostatné SZČO. Takže, kto mohol, predal či zlikvidoval, profesionálny obchodníci s firmami si zaplatené licencie zohľadnia v predajnej cene.

 

K téme “Daňové priznanie 2013” aj:

 

Ako si uplatniť paušálne výdavky
Ako si uplatniť skutočné výdavky


O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

Vložiť komentár

Share This