Rozprávali sa dvaja moji známi, začínajúci advokáti: “Odkedy začínam platiť odvody do Sociálnej poisťovne?” “Od júla.” Znie to jednoducho, no nie je to celkom pravda. Niekto začne v júli, niekto v októbri, niekto vôbec nie a ďalší rok prípadne viacero rokov odvody vôbec platiť nemusí a nebude. Ako to teda je? Prejdime si to ešte raz.
odvody
Musím sa vo svojej eseročke aj zamestnať? Mýty, fakty a názory
Dávnejší článok o tom, ako v jednoosobovej eseročke šikovne zamestnať samého seba a obísť pri tom obísť niektoré obmedzenia zo strany “zamestnaneckých” či odvodových zákonov podnecuje pravidelne stále tú istú čitateľskú otázku: “Musím sa vo vlastnej eseročke vôbec zamestnať?” No a pravda je taká, že jednoznačnú odpoveď v zmysle “urobte to tak a tak a máte pokoj” žiadny zákon v súčasnosti jednoznačne neupravuje. Ostávame teda v náručí mýtov a dohadov. Spoza rohu striehnu samozrejme riziká ohľadne vysokých pokút za tzv. nelegálnu prácu či prípadne iné možné úrady, ktoré v SR tak radi pokutujú každý nezmysel. Ako to teda naozaj je? Počul som už toľko protichodných tvrdení, že si dovolím tento podrobnejší prehľad.
Dohodári: finty, stravné, dôchodky, materské (otázky a odpovede)
Práca, podnikanie a spolupráce v tíme v súčasnosti vďaka technológiám čoraz viac flexibilnejú. Zamestnávať na štandardný – a samozrejme štátom uprednostňovaný – trvalý pracovný pomer je najmä v malých firmách často nielen pridrahé a príliš byrokraticky zložité, ale neposkytuje ani flexibilitu, ktorú si moderná doba žiada. Do popredia sa preto dostávajú nové formy spolupráce a ich kombinácie. O nich až na konci článku, predtým však pár zaujímavých otázok a odpovedí o jednom predsa len o čosi “voľnejšom” pracovnom úväzku: dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a teda “dohodári”.
Daňové priznanie a paušálne výdavky: 10+1 otázok a odpovedí
Dať dokopy daňové priznanie – a súvisiace evidencie – živnostníka “paušalistu” je (minimálne v porovnaní s eseročkami) pomerne jednoduché. Prax prináša každoročne množstvo otázok, možno pre niekoho banálnych, ale predsa dôležitých – ako sa uvádzajú odvody, ako je to so zamestnaním či inými príjmami či napr. s nezdaniteľnými časťami. No prečo ich nedať takto dokopy? Možno sledujete každoročné trable živnostníčky Júlie: aj tohto roku si daňové priznanie kompletizuje sama a ako modelová SZČO sa pýtala za vás.
Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?
Dávnejšie som pre Hospodárske noviny pripravil stručný prehľad jednotlivých foriem zamestnávania a “zamestnávania” – teda ciest, prostredníctvom ktorých môžete spolupracovať s inými fyzickými osobami, profíkmi, resp. budovať užší či vzdialenejší tím. Myslím, že sú aktuálne že nielen vzhľadom na odvody a “buzerácie” zo strany štátu, ale aj kvôli prudko meniacemu sa svetu: vďaka pokročilým smart technológiám je už možné čiastočne alebo úplne spolupracovať aj na diaľku a mnohé z pravidiel Zákonníka práce tak začínajú vyzerať pomerne trápne. Uvedené platilo už pre covidom :) Tak si ich výhody a nevýhody – hlavne samozrejme z hľadiska daní, odvodov, povinnosti, “papierov” a rizík – trochu nahrubo prejdime:
Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?
Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.
Odloženie daňového priznania skutočne odloží aj odvody. Neurobte však túto hlúpu chybu
Tým, že si podnikatelia legálne posunú povinnosť podať daňové priznanie z marca na jún, nezískajú len čas, ale môžu ušetriť aj pár platieb odvodov – ak v ich platení teda nevidia zmysel. Tento trik tí šikovnejší SZČO používajú už nejakú dobu, potiaľto je to v pohode. Proces odloženia daňového priznania a stratégiu “posunutia” odvodov však treba zvládnuť do detailov: napr. napísať list so správnymi náležitosťami a mať do bodky preštudované súvislosti. Dnes prípadová štúdia z praxe – o jednej chybe, ktorá sa skutočne stala a teda aj jeden tip pre vás.