Eseročke občas “svieti” v účtovníctve resp. v účtovnej závierke na konci roka suma, ktorú jeden či viacerí spoločníci firme dlžia. Tj pohľadávky voči spoločníkovi/spoločníkovi, najčastejšie účtované na účte 355. Za týmto číslom – a najmä sumou za ním – sa môže skrývať komplikovaný príbeh a rozmanité dôvody a hoci v konečnom dôsledku vieme, že spoločník si zo svojej firmy vlastne nie celkom legálne “vybral svoje”, aj rôzne dôsledky. Prejdime si túto častú situáciu: prečo sa deje, prečo by sa celkom nemala a ako by sa mala/mohla riešiť.
konateľ
Akciové fondy, pôžičky, nehnuteľnosti či deti: investície namiesto odvodov
“Ja keď tých 300 EUR namiesto naliatia do Sociálnej poisťovne šikovne zainvestujem, tak o 30 rokov som niekde úplne inde než teraz”. Touto vetou sme skončili príbeh o prichádzajúcej odvodovej zime a dnes ňou pokračujeme 🙂 Takto totiž vidia platenie odvodov do Sociálnej poisťovne mladí perspektívni a dobre zarábajúci podnikatelia resp. IT kontraktori, ktorí hospodárenie štátu prekukli a vedia si to spočítať. A to aj napriek výhražným listom od Sociálnej poisťovne adresovaných im či ich zamestnávateľom – sú účinné asi tak, ako poplašné správy odrádzajúce od používania “nekrytej” meny, ktoré užívateľom bitcoinu adresovala v roku 2011 Národná banka Slovenska, mimochodom najväčší vydavateľ ničím nekrytej meny. Nuž poďme teda k tým ETF fondom, resp. iným moderným či menej moderným formám investovania: ako sa zdaňujú, resp. čo sa z nich platí či neplatí?
Musím sa vo svojej eseročke aj zamestnať? Mýty, fakty a názory
Dávnejší článok o tom, ako v jednoosobovej eseročke šikovne zamestnať samého seba a obísť pri tom obísť niektoré obmedzenia zo strany “zamestnaneckých” či odvodových zákonov podnecuje pravidelne stále tú istú čitateľskú otázku: “Musím sa vo vlastnej eseročke vôbec zamestnať?” No a pravda je taká, že jednoznačnú odpoveď v zmysle “urobte to tak a tak a máte pokoj” žiadny zákon v súčasnosti jednoznačne neupravuje. Ostávame teda v náručí mýtov a dohadov. Spoza rohu striehnu samozrejme riziká ohľadne vysokých pokút za tzv. nelegálnu prácu či prípadne iné možné úrady, ktoré v SR tak radi pokutujú každý nezmysel. Ako to teda naozaj je? Počul som už toľko protichodných tvrdení, že si dovolím tento podrobnejší prehľad.
Jednoosobová eseročka: zamestnajte sa radšej ako konateľ, ušetríte si zopár starostí
Zamestnanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke je v praxi často akýmsi pokračovaním či ďalším riešením večnej témy “živnostník vs. odvody”. Ak ich SZČO pred prechodom na eseročku platí pravdepodobne rádovo v stovkách EUR mesačne, prechodom na eseročku väčšinu z nich naozaj ušetrí. Ako prípadný zamestnanec vo svojej firme ich platí často buď z minimálnej mesačnej mzdy prípadne z nejakej variácie minimálneho úväzku v rozsahu pár hodín mesačne. Zamestnávanie kohoľvek na Slovensku – vrátane samého seba – však so sebou nesie celý zoznam hlúpych povinností a najmä rizík. Je tu však cesta, ktorá z nich trochu uberie.
Konkurz a likvidácia spoločností: outsourcing je jednoduchší a lacnejší
Pri eseročkách a iných spoločnostiach nie je dôležité len ich založenie, ale častokrát aj rušenie. Tento proces je možné absolvovať aj zákonne, bez komplikácií a so cťou. Ako na to a koľko to stojí, o tom som sa v druhej časti nášho minulotýždňového rozhovoru rozprával s odborníkom na na vymáhanie pohľadávok a konkurzné právo JUDr. Jánom Ivanom zo spoločnosti JUSTICIA Legis s.r.o.
Založenie eseročky v zastúpení splnomocnenou osobou
Nedávno som na požiadavku klienta založil eseročku (spoločnosť s ručením obmedzeným) v zastúpení. Klient sa nachádzal v bode A, jeho bydlisko a potenciálne (budúce) sídlo novej firmy v bode B a ja v bode C. Klient bol slušne zaneprázdnený, aby cestoval hore-dole naprieč krajinou, preto sa rozhodol na outsourcovanie celého procesu externému zakladateľovi. Nechal som si teda podpísať splnomocnenie pre zastupovanie pred úradmi vo veci založenia novej firmy a stal som sa defacto jednou z firiem zakladajúcich eseročky.
Eseročka – oplatí sa prejsť?
Podnikanie formou živnosti má v porovnaní s podnikaním formou eseročky či inej právnickej osoby rozdielny cieľ. Tá prvá z nich je určená skôr freelancerom, tj individuálnym profesionálom na voľnej nohe (grafici, programátori, právnici a pod.), druhá skôr pre väčšie projekty, tímy a pre o čosi strategickejšie podnikanie s väčším rizikom. Nesympatické odvody SZČO však stále viac premieňajú úvahy mnohých freelancerov, týkajúcich sa práve prechodu na “eseročku” – spoločnosť s ručením obmedzením. Prejsť či neprejsť?