Postavenie konateľa upravuje obchodné právo, na účely dane z príjmov je však konateľ de facto zamestnancom. A vlastne je to ešte pestrejšie. V každom prípade tento slovenský legislatívny bordel spôsobuje mnoho aj celkom rizikových nejasností. Spadá odmena konateľa pod transferové oceňovanie a musí byť teda určená v nezávislej trhovej cene? Môže eseročka, ktorá konateľa pravidelne či nepravidelne odmeňuje, uplatniť výhodný režim “mikrodaňovník”?
konateľ
Eseročka je 7D: pravidlá a súvislosti, ktoré si prečítaj ešte “pred”
“Mať eseročku” je dnes jedna zo šikovných možností podnikania s lepšie znejúcim menom, kvalitnou ochranou osobného a rodinného majetku prípadne úsporou odvodov do “socky” či zdravotky, ktoré v nesympatickej výške skutočne platiť nechceme. Potiaľto je to super. Niekedy sa mi však zdá, že sa eseročky zakladajú až s neznesiteľnou ľahkosťou. “Len tak”, bez znalostí slušného množstva slušne rozsiahlych a slušne komplikovaných právnych predpisov, vlastných povinností a zodpovedností, iba preto, že kolega či kamarát “má tiež” resp. “vychádza lepšie”. Dnes jeden stručný úvod, ktorý vás možno presvedčí, že rozhodnutie “prejsť na eseročku” možno stojí za to si naštudovať hlbšie.
Vklady, “vklady”, pôžičky a iné: ako vložiť peniaze, auto či dobytok do (vlastnej či cudzej) firmy
“Vložiť” resp. poskytnúť peniaze vlastnej či cudzej spoločnosti možno rôznymi cestami, nie každá však v konečnom dôsledku správa rovnako. Sedel som nedávno s jedným známym nad jeho otázkou “Ako mám zainvestovať peniaze do vlastnej firmy?“ Znie to tak jednoducho 🙂 Nech sa páči, základné formy poskytnutia peňazí či iného majetku obchodnej spoločnosti s výhodami, nevýhodami a pokusom vysvetliť, ako sa správajú v samotnej firme:
Dlžíš vlastnej firme? 9 spôsobov riešenia (a súvislostí) pohľadávok voči spoločníkovi
Eseročke občas “svieti” v účtovníctve resp. v účtovnej závierke na konci roka suma, ktorú jeden či viacerí spoločníci firme dlžia. Tj pohľadávky voči spoločníkovi/spoločníkovi, najčastejšie účtované na účte 355. Za týmto číslom – a najmä sumou za ním – sa môže skrývať komplikovaný príbeh a rozmanité dôvody a hoci v konečnom dôsledku vieme, že spoločník si zo svojej firmy vlastne nie celkom legálne “vybral svoje”, aj rôzne dôsledky. Prejdime si túto častú situáciu: prečo sa deje, prečo by sa celkom nemala a ako by sa mala/mohla riešiť.
Akciové fondy, pôžičky, nehnuteľnosti či deti: investície namiesto odvodov
“Ja keď tých 300 EUR namiesto naliatia do Sociálnej poisťovne šikovne zainvestujem, tak o 30 rokov som niekde úplne inde než teraz”. Touto vetou sme skončili príbeh o prichádzajúcej odvodovej zime a dnes ňou pokračujeme 🙂 Takto totiž vidia platenie odvodov do Sociálnej poisťovne mladí perspektívni a dobre zarábajúci podnikatelia resp. IT kontraktori, ktorí hospodárenie štátu prekukli a vedia si to spočítať. A to aj napriek výhražným listom od Sociálnej poisťovne adresovaných im či ich zamestnávateľom – sú účinné asi tak, ako poplašné správy odrádzajúce od používania “nekrytej” meny, ktoré užívateľom bitcoinu adresovala v roku 2011 Národná banka Slovenska, mimochodom najväčší vydavateľ ničím nekrytej meny. Nuž poďme teda k tým ETF fondom, resp. iným moderným či menej moderným formám investovania: ako sa zdaňujú, resp. čo sa z nich platí či neplatí?
Musím sa vo svojej eseročke aj zamestnať? Mýty, fakty a názory
Dávnejší článok o tom, ako v jednoosobovej eseročke šikovne zamestnať samého seba a obísť pri tom obísť niektoré obmedzenia zo strany “zamestnaneckých” či odvodových zákonov podnecuje pravidelne stále tú istú čitateľskú otázku: “Musím sa vo vlastnej eseročke vôbec zamestnať?” No a pravda je taká, že jednoznačnú odpoveď v zmysle “urobte to tak a tak a máte pokoj” žiadny zákon v súčasnosti jednoznačne neupravuje. Ostávame teda v náručí mýtov a dohadov. Spoza rohu striehnu samozrejme riziká ohľadne vysokých pokút za tzv. nelegálnu prácu či prípadne iné možné úrady, ktoré v SR tak radi pokutujú každý nezmysel. Ako to teda naozaj je? Počul som už toľko protichodných tvrdení, že si dovolím tento podrobnejší prehľad.
Jednoosobová eseročka: zamestnajte sa radšej ako konateľ, ušetríte si zopár starostí
Zamestnanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke je v praxi často akýmsi pokračovaním či ďalším riešením večnej témy “živnostník vs. odvody”. Ak ich SZČO pred prechodom na eseročku platí pravdepodobne rádovo v stovkách EUR mesačne, prechodom na eseročku väčšinu z nich naozaj ušetrí. Ako prípadný zamestnanec vo svojej firme ich platí často buď z minimálnej mesačnej mzdy prípadne z nejakej variácie minimálneho úväzku v rozsahu pár hodín mesačne. Zamestnávanie kohoľvek na Slovensku – vrátane samého seba – však so sebou nesie celý zoznam hlúpych povinností a najmä rizík. Je tu však cesta, ktorá z nich trochu uberie.