Transferové oceňovanie v “tuzemskej” verzii – teda týkajúce sa vzájomných obchodov medzi prepojenými slovenskými subjektmi – trápi malé firmy od r. 2015. Je to síce čisto daňová téma, no skutočnosť, že ho podnikateľovi “treba”, v praxi musia prioritne identifikovať účtovníci/ekonómovia rôznych levelov. V priebehu rokov 2015-2023 sa zákon a súvisiace predpisy viackrát menili: ministerskí úradníci občas trochu zareagovali na volanie malých podnikateľov (a ich účtovníkov) a z rozsahu povinnej a desivej dokumentácie stále o chlp ubrali. Niečo zas ostalo. Update: od r. 2023 niektoré obchody definitívne vypadli z povinnosti oceňovať ich trhovými cenami. Aktualizoval sa aj samotný zákon o dani z príjmov a pribudlo aj nové usmernenie MF SR o obsahu dokumentácie.
daňové priznanie
Prechádzam zo živnosti na eseročku – čo ma čaká?
Najprv živnosť, neskôr prechod na vlastnú eseročku. Napriek tomu, že eseročky a ich pravidlá sú koncipované skôr pre väčšie firmy a tímy, je to v SR bežná prax. Ak však chceme byť poctiví, nič také ako „prechod zo živnosti na eseročku“ neexistuje. Živnosť aj eseročka sú 2 rozdielne právne formy, ktoré je potrebné „ošéfovať“ zvlášť.
“Bolo by super, keby si dal dokopy postup, ako na to”, napísal mi dávnejšie ktosi.
Preddavky na daň z príjmov: prečo a ako si na ne dávať bacha. Verzia 2024
Prekvapenie, rozhorčenie, šok, slzy v očiach. Nechuť pracovať či podnikať ďalej. Hnev na štát, zákony a občas aj účtovníka. Asi takto je možné opísať pocity podnikateľov, ktorí v lete 2018 otvorili obálky od Finančnej správy, v ktorých ich daniari vyzývajú k úhrade úrokov z omeškania z nezaplatených preddavkov na daň z príjmov ešte za roky 2014 a 2015. Ešte raz (čítaj pozorne): podnikatelia tie preddavky už zaplatili a to vo forme celkovej dane po skončení roka. Keďže však ešte v priebehu práve tohto dávno uzatvoreného roka mali na túto budúcu daň platiť preddavky, daniari šikovne vypočítali zákonný úrok z omeškania za dni omeškania a vyrubili ho. Po niekoľkých rokoch: áno, zákon im to umožňuje, no počkať si pár rokov a – aj napriek tomu, že dané peniaze už štát dávno má – z vtedy dlžnej sumy vyrubiť úrok je číre svinstvo.
Aktuálne (od r. 2024) môže štát v takomto prípade vyrubiť úroky maximálne do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daň zaplatená. Aspoň niečo. S preddavkami to však nikdy nebolo jednoduché – najmä s pravidlami pre ich výpočet a sledovanie. Prejdime si ich teda aspoň nahrubo.
- SZČO, eseročka atď: z akého čísla vlastne vychádzame?
- Koľko a kedy:
- Ukončenie biznisu, kombinácia so zamestnaním, kryptomeny: výnimky, kedy sa preddavky neplatia
- Ako si preddavky (ne)sledovať a ako sa v nich vyznať
- Preddavok a ukončenie podnikania: radšej si s daňovým úradom vyjasnite, či veciam rozumiete rovnako
Bitcoin a kryptomeny vs dane a odvody: otázky & odpovede
Štáty majú už nejakú tú dobu tendenciu monopolizovať si vydávanie meny a túto na danom území jednu jedinú a povinne používanú menu regulovať, znárodňovať, znehodnocovať infláciou a zdaňovať. Práve preto mi bolo sympatické, keď pred pár rokmi skupina nadšencov vymyslela vlastnú digitálnu menu, na ktorú štáty nemôžu siahnuť, ukradnúť ani ju inak znehodnotiť. Aspoň tak som tomu spočiatku rozumel – priebeh najmä roka 2017 ukázal, že s kryptomenami sa dá robiť všeličo 😃 Pribudli kryptomilionári, ako aj firmy držiace za rôznymi účelmi časť majetku v kryptomenách a tí sa teraz pýtajú, či a ako zarobené peniaze či majetok zdaniť. Čo teda priznať, nepriznať, zaplatiť, nezaplatiť, čo vyzerá, že je jasné a čo nie je jasné vôbec? Základ tohto článku bol napísaný ešte v “nejasnom” marci 2018 vrátane prípadných omylov či preklepov a priebežne ho aktualizujem – aj o vyjadrenia daniarov či prípadné nové pravidlá a zákony. Vopred tiež ďakujem za každé doplnenie zo strany kryptofanatikov či kohokoľvek iného.
Článok je doplnený/aktualizovaný o informácie z metodického usmernenia Ministerstva financií z 3/2018 a rovnako aj o novely zákona o dane z príjmov a zákona o účtovníctve účinné od 1.10.2018 a platné pre spracovanie účtovníctva a daní za rok 2018 a neskôr.
Daňové priznanie a paušálne výdavky: 10+1 otázok a odpovedí
Dať dokopy daňové priznanie – a súvisiace evidencie – živnostníka “paušalistu” je (minimálne v porovnaní s eseročkami) pomerne jednoduché. Prax prináša každoročne množstvo otázok, možno pre niekoho banálnych, ale predsa dôležitých – ako sa uvádzajú odvody, ako je to so zamestnaním či inými príjmami či napr. s nezdaniteľnými časťami. No prečo ich nedať takto dokopy? Možno sledujete každoročné trable živnostníčky Júlie: aj tohto roku si daňové priznanie kompletizuje sama a ako modelová SZČO sa pýtala za vás.
Príležitostné príjmy občanov na základe zmluvy vraj nie sú od dane oslobodené. Podľa Finančnej správy. Naozaj?
Ktorákoľvek fyzická osoba – teda občan, SZČO či dokonca spoločník eseročky – si môže občas čosi privyrobiť. Kamarátovi naprogramovať reklamu na Facebooku, zhotoviť jednoduchý web alebo spracovať daňové priznanie – skrátka niečo, čo nerobí štandardne v priebehu dňa, ale iba tak “popri”. Takýto príjem sa podľa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane), neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka – zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp. aj doklad, ktorý preukazuje, že išlo o oprávnený daňový výdavok vynaložený za účelom dosahovania príjmov – a takým dokladom zmluva je.
Takýto je všeobecný výklad ľudí z praxe a podľa toho mnohí postupujeme. Aspoň doteraz.
Odloženie daňového priznania skutočne odloží aj odvody. Neurobte však túto hlúpu chybu
Tým, že si podnikatelia legálne posunú povinnosť podať daňové priznanie z marca na jún, nezískajú len čas, ale môžu ušetriť aj pár platieb odvodov – ak v ich platení teda nevidia zmysel. Tento trik tí šikovnejší SZČO používajú už nejakú dobu, potiaľto je to v pohode. Proces odloženia daňového priznania a stratégiu “posunutia” odvodov však treba zvládnuť do detailov: napr. napísať list so správnymi náležitosťami a mať do bodky preštudované súvislosti. Dnes prípadová štúdia z praxe – o jednej chybe, ktorá sa skutočne stala a teda aj jeden tip pre vás.