SZČO, ktorý je platiteľom DPH si principiálne nemôže uplatniť výhodné paušálne výdavky. Niekedy však áno: a vtedy môže šikovne ušetriť na kombinácii paušálnych výdavkov a možnosti odpočítať si DPH-čku. Síce musí vedie evidencie takpovediac dvojmo, ale možno to stojí za to.
daňové náklady
4 x odpočítanie DPH: Kedy ÁNO vs kedy NIE? Ako na úpravy odpočítanej DPHčky a súkromnú spotrebu? A pozor na benefity
Podnikateľ-platiteľ DPH má v mnohých situáciách jednoznačné právo na nákup vstupu “za cenu bez DPH” – teda právo na odpočítanie vstupnej DPH či oddanenie DPHčkou rôznymi spôsobmi. V prípade mnohých vstupov jednoznačne áno, v prípade mnohých však vôbec nie a často musí odpočítavanú DPH-čku krátiť.
Kedy ÁNO: napr. aj v situáciách, keď daný nákup použije na obchody, pri ktorých DPHčku na výstupe neplatí. Viac napr. v článku 10 situácií, kedy si – NAISTO – môžete odpočítať DPH (a možno o nich ani neviete)
Kedy NIE: napr. v prípade jednoznačného použitia na súkromnú spotrebu či obchody bez výstupnej DPH a zároveň jednoznačne oslobodené. Prípadne alkohol, cigarety či iné pohostenie a zábavu 🙂 Viac napr. tuto: 12 situácií, kedy si NAISTO nemôžete odpočítať DPH-čku
No a kedy iba ČIASTOČNE: ak daný vstup použije na obchody aj oslobodené (pozor, v praxi často prenájom, no aj predaj zlata či kryptomien) prípadne sa do toho “zamontuje” súkromná spotreba. Áno, sumu DPH z dokladu je často potrebné “koeficientovať dvakrát”. Za toto si účtovník skutočne zaslúži tú fľašu či cigaretu 🙂
15%, 19%, 21% či ako to vlastne je? Mikrodaňovník a iné novinky pre daň z príjmov 2020/2021/2022
Atraktívnu 15%-nú sadzbu z dane z príjmov, ktoré si prvýkrát užijeme za rok 2020, si niektorí z nás užijú aj poslednýkrát. Do vládnej novely zákona o dani z príjmov pre rok 2021 sa totiž na poslednú chvíľu podarilo “prepašovať” aj niektoré zásadné zmeny. V r. 2020 sa sadzbou 15% zdaňuje základ dane z príjmov SZČO, eseročiek prípadne iných obchodných spoločností s príjmami/výnosmi max. 100 000 EUR. V r. 2021 sa sadzba 15% vzťahuje už len na firmy s ročnými zdaniteľnými príjmami/výnosmi max. 49 790 EUR. Nové sadzby, nový režim “mikrodaňovník”, daňový bonus a iné nové úľavy či zrušenie mnohých doterajších – poďme na to.
- Čo vlastne kedy ušetríme? :)
- KTO: na koho sa nový režim "mikrodaňovník" vzťahuje?
- KEDY: ktoré podmienky musí mikrodaňovník spĺňať?
- A ČO: aké úľavy a zjednodušenia sa na mikrodaňovníka vzťahujú?
- Stojí mikrodaňovník zato?
- Oplatí sa mať radšej viacero subjektov za účelom zdanenia 15%-nou sadzbou dane?
- 2021+: ďalšie zmeny?
Investícia do akcií, zlata či nákup Bitcoinu dane nezníži. Občas skôr naopak
Myšlienka nadpisu si v budúcnosti možno zaslúži podrobnejší článok – najmä po článku o investíciách ako dospelejšej formy sociálneho poistenia a ich zdaňovaní. Preto dnes len v skratke:
Manifest za jednoduché eseročky
Malé eseročky dnes fungujú v tak zložitom legislatívnom rámci, že myslím dozrel čas to radikálne zjednodušiť. Obchodná, účtovná i daňová (a vlastne aj pracovno-právna) legislatíva bola totiž písaná v dobe, keď “spoločnosť” znamenalo pozemok s fabrikou, vozovým parkom a stovkami zamestnancom a tak je aj mentálne nastavená. V roku 2020 majú však eseročky sídlo často v byte zakladateľa a majetok maximálne v podobe počítača či auta prípadne duševného vlastníctva samotného prezidenta 🙂. A podľa mne dostupných informácií je jedno či dvojosobových eseročiek pokojne aj okolo 200 tisíc.
Urobme si také zhrnutie vecí, ktoré by sa dali pre malé eseročky urobiť hneď – a väčšina z nich ani nie je vôbec nových, dajú sa nájsť kade tade. Živnostníci a ostatné SZČO (okrem prenajímateľov) sa už majú brutálne jednoducho, tak trochu uľavme aj eseročkám. Blížia sa voľby resp. o chvíľu už je po nich – a budúcich pánov zákonodarcov a ministrov by sme mohli trochu konštruktívne nakopnúť :)
Blogeri a zárobky či podnikanie: ako zarábať legálne
Cenotvorba pre profíkov na voľnej nohe. Účtovníkov, no nielen pre nich
Cena za služby je pomerne ošemetná či chúlostivá záležitosť. Aspoň tak sme naučení, keďže ponúkanie služieb na voľnej nohe či podnikanie nemá v našich končinách výraznú tradíciu a a kým si voľnú nohu sami neskúsime, chceme služby svojich viac či menej známych opravárov, elektrikárov či právnikov často za kávu či fľašku. Akákoľvek cena – najmä tá profesionálnejšia – nás už dokáže minimálne uraziť, vtip je však v tom, že očakávaním služieb zadarmo akurát tak svojim známym profíkov prispievame k bezdomovectvu či zdravotnému kolapsu. A ešte zábavnejšie je to z opačnej strany: ak na voľnej nohe ako nezávislý trhový a de facto podnikateľský subjekt ponúkate svoje služby klientom na voľnom trhu. Nasledujúci návod resp. úvod do cenotvorby profesionálov na voľnej nohe je rozšírenou verziou môjho príspevku, ktorý odznel na prvej konferencii účtovníkov začiatkom r. 2019 (organizovalo Združenie účtovníkov Slovenska). Niektoré inside pikošky som vynechal, niečo pridal, samozrejme to celé s dávkou subjektivity, no použiteľné pre všetkých profíkov na voľnej nohe.
- Ako si Jožo objednal služby
- Cena vs časový fond = kvalita
- A pritom vôbec nejde o cenu. Alebo: poznaj svojho klienta (marketing)
- Cena nízka resp. cena vysoká
- Trochu teórie: funkcie ceny
- A teraz prax: formy ceny v oblasti účtovníckych a podobných služieb
- Pár tipov ako na cenu. A jej pravidelný rast
- Kto povedal, že je to ľahké?
- Kam ďalej: zdroje, odkazy a tipy
- Resumé