Blogovanie – teda pravidelné písanie článkov na určitú tému na vlastnom webe resp. inom vlastnom priestore, no najmä pod vlastným menom – je skvelým spôsobom na triedenie myšlienok, hľadanie riešení aj prepojenie či budovanie komunity okolo danej témy či branže. A napríklad aj na budovanie značky či získavanie klientely. Písanie ako hobby sa občas môže dokonca rozrásť na menej pravidelné či naopak systematické zarábanie až podnikanie. Po čase som opäť jedným zo spoluautorov odbornej knihy z dielne siete Dognet, tentoraz “Tvorba úspešného zarábajúceho blogu“. Moja téma sa týka možností zarábania blogerov a ich legalizácie, daní, evidencií atď. resp. podnikania, ktoré môže vzniknúť okolo single blogu. Tu je časť, nech sa páči.
daň z príjmov
Počítač či iný majetok na bloček/faktúru: pravidlá a limity (je ich dosť)
“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu”. Či nad 400 EUR?”, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo: 400 EUR, 1 000 EUR, 1600 EUR, 1 700 EUR, 3319,39 EUR, 5 000 EUR, 15 000 EUR. Preto nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.
Článok je aktualizovaný pre rok 2025 a neskôr.
Akciové fondy, pôžičky, nehnuteľnosti či deti: investície namiesto odvodov
“Ja keď tých 300 EUR namiesto naliatia do Sociálnej poisťovne šikovne zainvestujem, tak o 30 rokov som niekde úplne inde než teraz”. Touto vetou sme skončili príbeh o prichádzajúcej odvodovej zime a dnes ňou pokračujeme 🙂 Takto totiž vidia platenie odvodov do Sociálnej poisťovne mladí perspektívni a dobre zarábajúci podnikatelia resp. IT kontraktori, ktorí hospodárenie štátu prekukli a vedia si to spočítať. A to aj napriek výhražným listom od Sociálnej poisťovne adresovaných im či ich zamestnávateľom – sú účinné asi tak, ako poplašné správy odrádzajúce od používania “nekrytej” meny, ktoré užívateľom bitcoinu adresovala v roku 2011 Národná banka Slovenska, mimochodom najväčší vydavateľ ničím nekrytej meny. Nuž poďme teda k tým ETF fondom, resp. iným moderným či menej moderným formám investovania: ako sa zdaňujú, resp. čo sa z nich platí či neplatí?
(Ako na) autorské diela, autorské zmluvy, licencie, príjmy, dane a odvody: 16 otázok a odpovedí
Tvorba softvéru na objednávku, eBooky, online kurzy, školenia, webové šablóny či fotografie alebo texty na web. Kreatívnych možností podnikania nebolo v histórii nikdy viac. A a aj otázok 🙂 Autorské zmluvy, platenie daní a odvodov z autorských odmien, aktívne aj pasívne autorské odmeny či predaj diel programátormi-kontraktormi, hand-made umelcami alebo cez vlastnú eseročku. Dnes si preto dáme blogerský duel: keďže nejde vždy len o dane a odvody, ale aj o zmluvy, autorskú ochranu, právne formy či zodpovednosť, na tieto časté otázky sa pokúsim odpovedať spolu s advokátkou Soňou z blogu Ochráňsiznačku.sk. Nech sa páči, pre vás zo srdca :)
Prenajímam nehnuteľnosť & náklady, odpisy, dane a odvody: otázky a odpovede
Peniaze boli v poslednej dekáke vďaka nerozumnej politike centrálnych bánk nezdravo lacné a kto mal/má rozum, požičiaval si ich za (de facto záporné) 1%, aby zinkasoval 4%. Inak povedané, nikdy v histórii si šikovní jedinci nebrali peniaze takpovediac zadarmo, aby nehnuteľnosti obstarané skrze dotované hypoúvery neotočili so skvelou maržou na prenájme, prípadne nezhodnotili na rovnako neprirodzene motivovanom raste predajných cien. Prenajímateľov na prvý pohľad daňové zákony zvýhodňujú – prenajímateľ nie je podnikateľ a funguje v jednoduchšom režime – no je to len zdanie: pravidlá pre daň z príjmov sú slušne zložité. Vôbec ich nie je problém ich “dodrbať”, často aj vo vlastný neprospech. Poďme na nich.
Obsah
- Môže si prenajímateľ uplatniť výhodné paušálne výdavky?
- Prenajímať nehnuteľnosť je možné bez živnosti, no aj na základe živnosti. Aký je rozdiel?
- Ktoré daňové náklady je možné si pri prenájme uplatniť, ak je byt zaradený v obchodnom majetku a ktoré v prípade, ak ostane v majetku osobnom?
- Čo je výhodou zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku a čo nevýhodou?
- Idú do reálnych daňových nákladoch aj splátky hypotéky?
- Čo vlastne znamená "zaradenie do obchodného majetku"? Treba to niekde nahlásiť, registrovať?
- Hranica pre podanie daňového priznania + oslobodenie od dane = kedy je možné nezdaniť nájomné?
- A čo ak byt alebo miestnosť v rodinnom dome vlani prenajímal dôchodca? Aké výdavky si môže uplatniť a aké nezdaniteľné sumy využiť?
- Platí prenajímateľ aj preddavky na daň?
- Podáva prenajímateľ daňové priznanie ako aj všetku komunikáciu s daniarmi elektronicky?
- Je alebo bol prenajímateľ sa povinný registrovať na daňovom úrade? Hrozia mu nejaké riziká, ak tak neurobí?
- Platí prenajímateľ odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne?
- Aké účtovníctvo či evidencie musí prenajímateľ viesť?
- Môžem byt či jeho časť prenajať ako sídlo, rokovačku, archív či sklad vlastnej eseročke?
- A čo DPH? Platí sa z nájomného DPH?
- Ktoré z týchto pravidiel sa vzťahujú na prenajímanie skrze Airbnb?
Transferové oceňovanie po novom 2023: čo nám zjednodušili?
Transferové oceňovanie v “tuzemskej” verzii – teda týkajúce sa vzájomných obchodov medzi prepojenými slovenskými subjektmi – trápi malé firmy od r. 2015. Je to síce čisto daňová téma, no skutočnosť, že ho podnikateľovi “treba”, v praxi musia prioritne identifikovať účtovníci/ekonómovia rôznych levelov. V priebehu rokov 2015-2023 sa zákon a súvisiace predpisy viackrát menili: ministerskí úradníci občas trochu zareagovali na volanie malých podnikateľov (a ich účtovníkov) a z rozsahu povinnej a desivej dokumentácie stále o chlp ubrali. Niečo zas ostalo. Update: od r. 2023 niektoré obchody definitívne vypadli z povinnosti oceňovať ich trhovými cenami. Aktualizoval sa aj samotný zákon o dani z príjmov a pribudlo aj nové usmernenie MF SR o obsahu dokumentácie.
Prechádzam zo živnosti na eseročku – čo ma čaká?
Najprv živnosť, neskôr prechod na vlastnú eseročku. Napriek tomu, že eseročky a ich pravidlá sú koncipované skôr pre väčšie firmy a tímy, je to v SR bežná prax. Ak však chceme byť poctiví, nič také ako „prechod zo živnosti na eseročku“ neexistuje. Živnosť aj eseročka sú 2 rozdielne právne formy, ktoré je potrebné „ošéfovať“ zvlášť.
“Bolo by super, keby si dal dokopy postup, ako na to”, napísal mi dávnejšie ktosi.