Január býva jedným z mesiacov, kedy sa niektorým SZČO mení suma povinne platených odvodov. Iným však nie, čo zakaždým spôsobuje mierny chaos. Dnes teda prehľad, kto a čo platí za január 2015:
Január býva jedným z mesiacov, kedy sa niektorým SZČO mení suma povinne platených odvodov. Iným však nie, čo zakaždým spôsobuje mierny chaos. Dnes teda prehľad, kto a čo platí za január 2015:
Každoročné nové dane by sa teoreticky aj dali akceptovať – keby so zvyšovaním platieb nešla ruka v ruke nová byrokracia. Tá možno najväčšia sa týka práve akýchkoľvek obchodov medzi dvoma či viacerými prepojenými firmami – napr. medzi SZČO a “jeho” eseročkou, dvoma eseročkami s jedným majiteľom a dokonca aj prípadu, keď spoločník poberá z vlastnej eseročky odmenu na základe populárnej licenčnej autorskej zmluvy. Tak poďme na to.
Úradníci v EÚ by namiesto vysedávania medzi papiermi mohli skúsiť reálne podnikať. Inak len vymýšľajú stále nové a nové komplikácie pre cezhraničné či celosvetové on-line podnikanie, ktoré by bez nich bolo v súčasnosti úžasne jednoduché. Jednou z budúcoročných noviniek je zdaňovanie elektronických služieb a súvisiaca byrokracia – áno, týka sa napr. vývojárov mobilných aplikácií. Pred pár rokmi na žiadosť jedného z nich riešil a publikoval prípadovú štúdiu ohľadne predaja aplikácií prostredníctvom Google Play. Od januára 2015 je všetko inak. (a od januára 2019 tak trochu zas) Skúsme.
Pôvodný článok z r. 2014 je aktualizovaný pre rok 2021.
Dodávky slovenských podnikateľov do zahraničia majú v jednotlivých výkazoch pre DPH rôzne zobrazenie. Pre správne posúdenie – v ktorej krajine sa nachádza miesto dodania, kto obchod zdaňuje a hlavne v ktorom výkaze sa dodávka uvádza – je v prvom kroku potrebné určiť, či ide o predaj tovaru alebo služby. Pre DPH je to totiž dôležitý rozdiel.
Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú:
S bločkom, resp. faktúrou za nákup z internetového obchodu sa už stretol asi každý účtovník. Nie, toto nie je reklama, ale pri pohľade na ďalší z nich mi napadlo, že sa na ňom toho dá pekne ilustrovať veľa. Ako takýto “bloček” uviesť do daňového priznania k DPH a ako do kontrolného výkazu? A vôbec – čo s DPH?