S bločkom, resp. faktúrou za nákup z internetového obchodu sa už stretol asi každý účtovník. Nie, toto nie je reklama, ale pri pohľade na ďalší z nich mi napadlo, že sa na ňom toho dá pekne ilustrovať veľa. Ako takýto “bloček” uviesť do daňového priznania k DPH a ako do kontrolného výkazu? A vôbec – čo s DPH?
Podnikateľská, odborná, ekonomická či motivačná literatúra: môže ísť do daňových nákladov?
Pred pár rokmi som si kúpil knihu “Umění zahálky anebo Rozkoš z nicnedělání”. Hovorí zhruba o tom, ako sme zahltený povinnosťami, plánmi, úlohami a informáciami, ako nám to škodí a ako nám paradoxne “hluché” chvíle dokážu zvýšiť spokojnosť so životom či dokonca produktivitu. Možno už viete, kam mierim. V posledných rokoch knižných trh doslova zamorila vlna literatúry motivačnej a podnikateľskej – venujú sa cestám k úspechu, osobnému rozvoju, time-managementu či psychológii. Ich autori sa netaja tým, že nám zvýšia výkonnosť, naštartujú náš biznis a zmenia nás na úspešných ľudí, ktorí zarábajú pekné peniaze. A naozaj si ich preto kupujeme. Môže si však podnikateľ nákup takejto literatúry uplatniť ako daňový výdavok? Poďme spoločne na to.
Eseročky 2015: nové typy, obmedzenia, zákazy… a 1 EURO
Určite ste si už prečítali viacero analýz a názorov na pripravované zmeny pre eseročky od nového roka 2015. Ja som návrh novely Obchodného zákonníka preštudoval až teraz. Revolúcia sa nechystá len v daňových výdavkoch a odpisoch, ale aj v eseročkách, ich zakladaní a fungovaní či povedzme v pôžičkách medzi spoločníkmi a ich spoločnosťou. Ciele vlády sú možno pekné – zjednodušiť podnikanie pre startupy a zlikvidovať podvodníkov – opäť však udierajú do oči len komplikácie pre podnikateľov, ich právnikov a účtovníkov. Z podnikateľsko-daňového hľadiska ma zaujali tieto body a súvislosti:
Slovenský a zahraničný platiteľ DPH či neplatiteľ DPH: kedy (ne) podávajú priznania a výkazy?
Od začiatku roka 2014 sa v súvislosti s agendou DPH podávajú hneď 3 druhy výkazov – daňové priznanie k DPH, kontrolný výkaz a súhrnný výkaz. Každý z nich má iný cieľ, inú štruktúru a dokonca ho rôzne typy podnikateľov podávajú za rôznych podmienok. Ako a kedy podávajú jednotlivé výkazy slovenskí platitelia DPH, zahraničné firmy registrované pre DPH v SR a ostatné firmy registrované pre DPH ako neplatitelia DPH?
Daňová evidencia: v r. 2014 ju môžu používať všetky SZČO. Ako?
Daňová evidencia je už pár rokov pomerne príjemnou možnosťou, ako sa vykašľať na jednoduché účtovníctvo a viesť potrebné záležitosti predsa len jednoduchejším spôsobom. Do r. 2014 bolo umožnené používať ju len vyvoleným – išlo o SZČO s obratom do 170 000 EUR, ktorí nezamestnávajú zamestnancov. V súčasnosti môžu preukazovať svoje príjmy a výdavky všetky SZČO bez ohľadu na čokoľvek – platitelia DPH, prenajímatelia nehnuteľností, slobodní umelci a samozrejme živnostníci. (Samozrejme iba SZČO, nie eseročky). Ako na to?
Nedoplatok či preplatok zo zdravotného poistenia: čo s ním (v daňovom priznaní)?
V priebehu leta – paradoxne v období, keď cestujeme, výletujeme a dovolenkujeme, potrebujeme teda o trochu väčší budget – zaskočili živnostníkov a ostatné SZČO opäť zas nedoplatky vyplývajúce z ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré im poštou doručila ich zdravotná poisťovňa. Niektorých potešili preplatky, tipujem však, že takýchto šťastlivcov bolo menej:) Čo znamená takýto nedoplatok či preplatok pre výdavky a príjmy podnikateľa a ako sa neskôr uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov?
Počítajú sa do obratu platiteľa DPH aj prijaté zálohy?
Slovenský podnikateľský subjekt, ktorý za 12 po sebe idúcich mesiacov dosiahne obrat 49 790 EUR, je povinný sa registrovať za platiteľa DPH. Na mysli mám “plnohodnotného” platiteľa DPH, ktorý vo všeobecnosti platí DPH zo svojich dodávok a zároveň má právo na odpočítanie DPH “na vstupe”. Čo znamená pojem “obrat”, definuje zákon o DPH pomerne vágne – pre hlbšie pochopenie tohto inak dôležitého termínu je treba hľadať v histórii prípadne na iných miestach zákona. A častou otázkou z praxe je: počíta sa do obratu aj prijatá záloha/preddavok?