Dodávky slovenských podnikateľov do zahraničia majú v jednotlivých výkazoch pre DPH rôzne zobrazenie. Pre správne posúdenie – v ktorej krajine sa nachádza miesto dodania, kto obchod zdaňuje a hlavne v ktorom výkaze sa dodávka uvádza – je v prvom kroku potrebné určiť, či ide o predaj tovaru alebo služby. Pre DPH je to totiž dôležitý rozdiel.
Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú:
S bločkom, resp. faktúrou za nákup z internetového obchodu sa už stretol asi každý účtovník. Nie, toto nie je reklama, ale pri pohľade na ďalší z nich mi napadlo, že sa na ňom toho dá pekne ilustrovať veľa. Ako takýto “bloček” uviesť do daňového priznania k DPH a ako do kontrolného výkazu? A vôbec – čo s DPH?
Pred pár rokmi som si kúpil knihu “Umění zahálky anebo Rozkoš z nicnedělání”. Hovorí zhruba o tom, ako sme zahltený povinnosťami, plánmi, úlohami a informáciami, ako nám to škodí a ako nám paradoxne “hluché” chvíle dokážu zvýšiť spokojnosť so životom či dokonca produktivitu. Možno už viete, kam mierim. V posledných rokoch knižných trh doslova zamorila vlna literatúry motivačnej a podnikateľskej – venujú sa cestám k úspechu, osobnému rozvoju, time-managementu či psychológii. Ich autori sa netaja tým, že nám zvýšia výkonnosť, naštartujú náš biznis a zmenia nás na úspešných ľudí, ktorí zarábajú pekné peniaze. A naozaj si ich preto kupujeme. Môže si však podnikateľ nákup takejto literatúry uplatniť ako daňový výdavok? Poďme spoločne na to.
Určite ste si už prečítali viacero analýz a názorov na pripravované zmeny pre eseročky od nového roka 2015. Ja som návrh novely Obchodného zákonníka preštudoval až teraz. Revolúcia sa nechystá len v daňových výdavkoch a odpisoch, ale aj v eseročkách, ich zakladaní a fungovaní či povedzme v pôžičkách medzi spoločníkmi a ich spoločnosťou. Ciele vlády sú možno pekné – zjednodušiť podnikanie pre startupy a zlikvidovať podvodníkov – opäť však udierajú do oči len komplikácie pre podnikateľov, ich právnikov a účtovníkov. Z podnikateľsko-daňového hľadiska ma zaujali tieto body a súvislosti:
Od začiatku roka 2014 sa v súvislosti s agendou DPH podávajú hneď 3 druhy výkazov – daňové priznanie k DPH, kontrolný výkaz a súhrnný výkaz. Každý z nich má iný cieľ, inú štruktúru a dokonca ho rôzne typy podnikateľov podávajú za rôznych podmienok. Ako a kedy podávajú jednotlivé výkazy slovenskí platitelia DPH, zahraničné firmy registrované pre DPH v SR a ostatné firmy registrované pre DPH ako neplatitelia DPH?
Daňová evidencia je už pár rokov pomerne príjemnou možnosťou, ako sa vykašľať na jednoduché účtovníctvo a viesť potrebné záležitosti predsa len jednoduchejším spôsobom. Do r. 2014 bolo umožnené používať ju len vyvoleným – išlo o SZČO s obratom do 170 000 EUR, ktorí nezamestnávajú zamestnancov. V súčasnosti môžu preukazovať svoje príjmy a výdavky všetky SZČO bez ohľadu na čokoľvek – platitelia DPH, prenajímatelia nehnuteľností, slobodní umelci a samozrejme živnostníci. (Samozrejme iba SZČO, nie eseročky). Ako na to?