Pri kompletizácii kontrolného výkazu môže nastať niekoľko situácií ohľadne IČ DPH partnera, ktorého faktúru doň potrebujete uviesť. Niekedy ho nemá, inokedy má, no nie je platné či sa nachádza na čiernom zozname platiteľov DPH. Ako v jednotlivých situáciách postupovať?
Január býva jedným z mesiacov, kedy sa niektorým SZČO mení suma povinne platených odvodov. Iným však nie, čo zakaždým spôsobuje mierny chaos. Dnes teda prehľad, kto a čo platí za január 2015:
Každoročné nové dane by sa teoreticky aj dali akceptovať – keby so zvyšovaním platieb nešla ruka v ruke nová byrokracia. Tá možno najväčšia sa týka práve akýchkoľvek obchodov medzi dvoma či viacerými prepojenými firmami – napr. medzi SZČO a “jeho” eseročkou, dvoma eseročkami s jedným majiteľom a dokonca aj prípadu, keď spoločník poberá z vlastnej eseročky odmenu na základe populárnej licenčnej autorskej zmluvy. Tak poďme na to.
Úradníci v EÚ by namiesto vysedávania medzi papiermi mohli skúsiť reálne podnikať. Inak len vymýšľajú stále nové a nové komplikácie pre cezhraničné či celosvetové on-line podnikanie, ktoré by bez nich bolo v súčasnosti úžasne jednoduché. Jednou z budúcoročných noviniek je zdaňovanie elektronických služieb a súvisiaca byrokracia – áno, týka sa napr. vývojárov mobilných aplikácií. Pred pár rokmi na žiadosť jedného z nich riešil a publikoval prípadovú štúdiu ohľadne predaja aplikácií prostredníctvom Google Play. Od januára 2015 je všetko inak. (a od januára 2019 tak trochu zas) Skúsme.
Pôvodný článok z r. 2014 je aktualizovaný pre rok 2021.
Dodávky slovenských podnikateľov do zahraničia majú v jednotlivých výkazoch pre DPH rôzne zobrazenie. Pre správne posúdenie – v ktorej krajine sa nachádza miesto dodania, kto obchod zdaňuje a hlavne v ktorom výkaze sa dodávka uvádza – je v prvom kroku potrebné určiť, či ide o predaj tovaru alebo služby. Pre DPH je to totiž dôležitý rozdiel.
Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú: