Živnostník / SZČO / freelancer

Cenotvorba pre profíkov na voľnej nohe. Účtovníkov, no nielen pre nich

od autora:

Cena za služby je pomerne ošemetná či chúlostivá záležitosť. Aspoň tak sme naučení, keďže ponúkanie služieb na voľnej nohe či podnikanie nemá v našich končinách výraznú tradíciu a a kým si voľnú nohu sami neskúsime, chceme služby svojich viac či menej známych opravárov, elektrikárov či právnikov často za kávu či fľašku. Akákoľvek cena – najmä tá profesionálnejšia – nás už dokáže minimálne uraziť, vtip je však v tom, že očakávaním služieb zadarmo akurát tak svojim známym profíkov prispievame k bezdomovectvu či zdravotnému kolapsu. A ešte zábavnejšie je to z opačnej strany: ak na voľnej nohe ako nezávislý trhový a de facto podnikateľský subjekt ponúkate svoje služby klientom na voľnom trhu. Nasledujúci návod resp. úvod do cenotvorby profesionálov na voľnej nohe je rozšírenou verziou môjho príspevku, ktorý odznel na prvej konferencii účtovníkov začiatkom r. 2019 (organizovalo Združenie účtovníkov Slovenska). Niektoré inside pikošky som vynechal, niečo pridal, samozrejme to celé s dávkou subjektivity, no použiteľné pre všetkých profíkov na voľnej nohe.

Obsah
  1. Ako si Jožo objednal služby
  2. Cena vs časový fond = kvalita
  3. A pritom vôbec nejde o cenu. Alebo: poznaj svojho klienta (marketing)
  4. Cena nízka resp. cena vysoká
  5. Trochu teórie: funkcie ceny
  6. A teraz prax: formy ceny v oblasti účtovníckych a podobných služieb
  7. Pár tipov ako na cenu. A jej pravidelný rast
  8. Kto povedal, že je to ľahké?
  9. Kam ďalej: zdroje, odkazy a tipy
  10. Resumé

ČÍTAJ VIAC

Počítač či iný majetok na bloček/faktúru: pravidlá a limity (je ich dosť)

od autora:

“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu””, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo a nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.

ČÍTAJ VIAC

Photo by bruce mars from Pexels

SZČO a júl 2022: odvody, pravidlá, výpočet a príklady

od autora:

V júli sa toho v živote živnostníkov a SZČO deje každoročne veľa. Zmeny sa týkajú hlavne Sociálnej poisťovne a odvodov platených tejto inštitúcii – niektorí z podnikateľov ich totiž platiť začínajú, ďalší končia a väčšina z nich by si mala platené odvody vypočítať či nanovo prepočítať. Už pár rokov za podnikateľa všetky povinnosti vykoná Sociálna poisťovňa – prihlási ho či odhlási a rovnako mu automaticky vypočíta, koľko platiť. Poďme na základný prehľad pre rok 2022:

ČÍTAJ VIAC

(Ako na) autorské diela, autorské zmluvy, licencie, príjmy, dane a odvody: 16 otázok a odpovedí

od autora:

Tvorba softvéru na objednávku, eBooky, online kurzy, školenia, webové šablóny či fotografie alebo texty na web. Kreatívnych možností podnikania nebolo v histórii nikdy viac. A a aj otázok 🙂 Autorské zmluvy, platenie daní a odvodov z autorských odmien, aktívne aj pasívne autorské odmeny či predaj diel programátormi-kontraktormi, hand-made umelcami alebo cez vlastnú eseročku. Dnes si preto dáme blogerský duel: keďže nejde vždy len o dane a odvody, ale aj o zmluvy, autorskú ochranu, právne formy či zodpovednosť, na tieto časté otázky sa pokúsim odpovedať spolu s advokátkou Soňou z blogu Ochráňsiznačku.sk. Nech sa páči, pre vás zo srdca :)

ČÍTAJ VIAC

Prenajom dane

Prenajímam nehnuteľnosť & náklady, odpisy, dane a odvody: otázky a odpovede

od autora:

Peniaze boli v poslednej dekáke vďaka nerozumnej politike centrálnych bánk nezdravo lacné a kto mal/má rozum, požičiaval si ich za (de facto záporné) 1%, aby zinkasoval 4%. Inak povedané, nikdy v histórii si šikovní jedinci nebrali peniaze takpovediac zadarmo, aby nehnuteľnosti obstarané skrze dotované hypoúvery neotočili so skvelou maržou na prenájme, prípadne nezhodnotili na rovnako neprirodzene motivovanom raste predajných cien. Prenajímateľov na prvý pohľad daňové zákony zvýhodňujú – prenajímateľ nie je podnikateľ a funguje v jednoduchšom režime – no je to len zdanie: pravidlá pre daň z príjmov sú slušne zložité. Vôbec ich nie je problém ich “dodrbať”, často aj vo vlastný neprospech. Poďme na nich.

Obsah
  1. Môže si prenajímateľ uplatniť výhodné paušálne výdavky?
  2. Prenajímať nehnuteľnosť je možné bez živnosti, no aj na základe živnosti. Aký je rozdiel?
  3. Ktoré daňové náklady je možné si pri prenájme uplatniť, ak je byt zaradený v obchodnom majetku a ktoré v prípade, ak ostane v majetku osobnom?
  4. Čo je výhodou zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku a čo nevýhodou?
  5. Idú do reálnych daňových nákladoch aj splátky hypotéky?
  6. Čo vlastne znamená "zaradenie do obchodného majetku"? Treba to niekde nahlásiť, registrovať?
  7. Hranica pre podanie daňového priznania + oslobodenie od dane = kedy je možné nezdaniť nájomné?
  8. A čo ak byt alebo miestnosť v rodinnom dome vlani prenajímal dôchodca? Aké výdavky si môže uplatniť a aké nezdaniteľné sumy využiť?
  9. Platí prenajímateľ aj preddavky na daň?
  10. Podáva prenajímateľ daňové priznanie ako aj všetku komunikáciu s daniarmi elektronicky?
  11. Je alebo bol prenajímateľ sa povinný registrovať na daňovom úrade? Hrozia mu nejaké riziká, ak tak neurobí?
  12. Platí prenajímateľ odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne?
  13. Aké účtovníctvo či evidencie musí prenajímateľ viesť?
  14. Môžem byt či jeho časť prenajať ako sídlo, rokovačku, archív či sklad vlastnej eseročke?
  15. A čo DPH? Platí sa z nájomného DPH?
  16. Ktoré z týchto pravidiel sa vzťahujú na prenajímanie skrze Airbnb?

ČÍTAJ VIAC

Transferové oceňovanie 2019

Transferové oceňovanie po novom 2023: čo nám zjednodušili?

od autora:

Transferové oceňovanie v “tuzemskej” verzii – teda týkajúce sa vzájomných obchodov medzi prepojenými slovenskými subjektmi – trápi malé firmy od r. 2015. Je to síce čisto daňová téma, no skutočnosť, že ho podnikateľovi “treba”, v praxi musia prioritne identifikovať účtovníci/ekonómovia rôznych levelov. V priebehu rokov 2015-2023 sa zákon a súvisiace predpisy viackrát menili: ministerskí úradníci občas trochu zareagovali na volanie malých podnikateľov (a ich účtovníkov) a z rozsahu povinnej a desivej dokumentácie stále o chlp ubrali. Niečo zas ostalo. Update: od r. 2023 niektoré obchody definitívne vypadli z povinnosti oceňovať ich trhovými cenami. Aktualizoval sa aj samotný zákon o dani z príjmov a pribudlo aj nové usmernenie MF SR o obsahu dokumentácie.

ČÍTAJ VIAC

Firma / podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH: nový “how-to” návod

od autora:

Spolupracovať s firmami či jednotlivcami z Holandska, USA, Brazílie či Austrálie môže v súčasnosti už aj “malý” podnikateľ z bytu v slovenskom paneláku či kaviarni – stačí mu počítač a internet. Rovnako dnes nie je pre nikoho problém stiahnuť si – zadarmo či za poplatok – akýkoľvek softvér, webovú šablónu, fotografiu, logo či aplikáciu prípadne predplatiť používanie úžasnej appky, ktorý šetrí čas či celkovo dokáže zázraky. Prípadne naprogramovať online pomôcku, šablónu alebo kurz a hodiť na ich na vlastný web či trhovisko s cieľom predaja a zarábania. Online fungovanie a online podnikanie je dnes jednoduchšie ako kedykoľvek v histórii.

Neboli by to však úradníci, nebol by to však štát a nebola by to EÚ, keby podnikateľov nezačal naháňať a komplikovať im ich domnelo jednoduché obchody. A hlavne zdaňovať.

Dlhodobo sa desivá DPH-čka týkala hlavne veľkých podnikateľov. No od r. 2010 pribudol v slovenskom zákone o DPH popri plnohodnotnom platiteľovi DPH aj akýsi režim “čiastočný platiteľ DPH” – teda podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH z dôvodu predaja služieb do EÚ či z dôvodu ich nákupu služieb zo zahraničia. 

ČÍTAJ VIAC