Dávnejšie preletela slovenským internetom prezentácia Mareka Lichtnera o “hackovaní daní a odvodov”. Určená bola hlavne web developerom a “ajťákom”, čomu zodpovedal najmä jej originálny jazyk, z ktorého rád používam sympatický výraz “hack”:) Ide o ďalšiu celkom zaujímavú provokáciu na rozmýšľanie, ako dane a odvody skôr neplatiť ako platiť. A jednou z najdiskutovanejších tém v mojom okolí – najmä medzi programátormi a vývojármi – je licenčná autorská zmluva.
“Aké daňové výdavky si môžem uplatniť pri automobile v podnikaní?” je stará a extrémne častá otázka podnikateľov z praxe. Odpovedí je plný internet. Mňa nedávno zaujala téma používania automobilu kúpeného na rodné číslo podnikateľa-fyzickej osoby, teda SZČO. Ide v tomto prípade o firemný automobil a je možné si uplatniť všetky náklady s ním spojené alebo nie?
Pojem “faktúra” sa prioritne týka DPH a teda podnikateľov, ktorí DPH podliehajú – platiteľov DPH či iných firiem registrovaných pre DPH z iného titulu (napr. z dôvodu poskytovania služieb do EÚ). V praxi sa faktúra vystavuje aj ako účtovný doklad na účely účtovníctva a dane z príjmov – nemusí mať teda náležitosti “dépéháčkovej” faktúry a nepodlieha jej pravidlám, aj keď v niektorých bodoch ide o veľkú podobnosť. A niekedy sa naopak nemusí vystaviť vôbec – ako napríklad v nasledujúcej situácii:
O uplatnení nezdaniteľnej časti na manželku (resp. manžela) a výhodách z toho plynúcich sa vo všeobecnosti málo hovorí a píše. Najmä o jej “reverznej” verzii – tj uplatnení nezdaniteľnej časti na manžela ako muža – a už vôbec nie o uplatnení, ak je daný partner (partnerka) živnostník.
Keď som po minulé roky občas v čase podávania daňových priznaní navštívil kanceláriu niektorého správcu na daňovom úrade, mierne ma šokovalo, že z tých kôp všade navôkol malo asi 70% zelenú farbu. Inými slovami: väčšina podaných daňových priznaní bolo vyplnených ručne, tj rukou do kúpeného tlačiva. V 21. storočí však takáto forma práce patrí do doby kamennej – spôsobov, ako sa vyhnúť takémuto zabíjaniu času a energie, máme už nejakú dobu pomerne dosť.
Vedenie účtovníctva je babračka. Okrem iného je potrebné položkovite účtovať bankové výpisy a pokladňu, dávať pozor na začiatočné a konečné stavy, evidovať každú položku, aj keď s podnikaním nesúvisí, čo v prípade podnikateľa s piatimi bankovými účtami môže byť naozaj zábava. Inou nezáživnou činnosťou je vyhotovovať pravidelné inventúrne súpisy (týkajúce sa minimálne hotovosti), ktoré za vás v dnešnej dobe síce pro forma urobí softvér, no čo však dokazuje, že sú zbytočné, nemajú význam a “pro forma” ich tlačí každý pre bez reálneho významu.
