Story s názvom “reštrukturalizácia Váhostavu” resp. smutný osud postihnutých živnostníkov a malých eseročiek ako jeho dodávateľov znechutil aj mňa. Priznám sa, tému do hĺbky naštudovanú nemám a nesledujem, v akom štádiu sa momentálne nachádza. Čo sa však deje v prípade, ak podnikateľovi jeho odberateľ neuhradí faktúru? Čo z nej nemusí zaplatiť, čo naopak musí a kedy? Článok je tak trochu základným úvodom pre začínajúcich podnikateľov o 3 základných platbách štátu: DPH, dani z príjmov a odvodoch.
Eseročka
Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty
Najmä začínajúci podnikatelia a často aj nepodnikatelia si pri výraze “daňový náklad”, resp. “daňový výdavok” predstavia (príp. ich vyslovia) niekoľko všeobecne rozšírených sloganov a súvislostí. Áno, status podnikateľa má v porovnaní s inými formami zarábania si popri svojich nevýhodách aj niektoré výhody. Daňových supermanov však z podnikateľov robiť netreba:) Pokúsim sa vysvetliť, resp. vyvrátiť 3 najčastejšie mýty:
Ako podať účtovnú závierku či priznanie za eseročku? Celkom ľahko
Daňové priznanie pre SZČO už skompletizovať vieme a mnohí ho už – napriek neskorému zverejneniu tlačív – majú podané. Priznanie ako i účtovná závierka eseročiek či iných právnických osôb sa tohto roku znova podáva o čosi novým spôsobom, navyše tu máme dilemu mikro vs. ostatné účtovné jednotky. Tak ako na to?
Licenčné zmluvy vs. transferové oceňovanie: vyplácanú sumu musíme obhájiť
Každoročné nové dane by sa teoreticky aj dali akceptovať – keby so zvyšovaním platieb nešla ruka v ruke nová byrokracia. Tá možno najväčšia sa týka práve akýchkoľvek obchodov medzi dvoma či viacerými prepojenými firmami – napr. medzi SZČO a “jeho” eseročkou, dvoma eseročkami s jedným majiteľom a dokonca aj prípadu, keď spoločník poberá z vlastnej eseročky odmenu na základe populárnej licenčnej autorskej zmluvy. Tak poďme na to.
Daňová optimalizácia 2018: 2+1 dôvodov, prečo to (zas) pôjde ťažšie
Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú:
Eseročky 2015: nové typy, obmedzenia, zákazy… a 1 EURO
Určite ste si už prečítali viacero analýz a názorov na pripravované zmeny pre eseročky od nového roka 2015. Ja som návrh novely Obchodného zákonníka preštudoval až teraz. Revolúcia sa nechystá len v daňových výdavkoch a odpisoch, ale aj v eseročkách, ich zakladaní a fungovaní či povedzme v pôžičkách medzi spoločníkmi a ich spoločnosťou. Ciele vlády sú možno pekné – zjednodušiť podnikanie pre startupy a zlikvidovať podvodníkov – opäť však udierajú do oči len komplikácie pre podnikateľov, ich právnikov a účtovníkov. Z podnikateľsko-daňového hľadiska ma zaujali tieto body a súvislosti:
Počítajú sa do obratu platiteľa DPH aj prijaté zálohy?
Slovenský podnikateľský subjekt, ktorý za 12 po sebe idúcich mesiacov dosiahne obrat 49 790 EUR, je povinný sa registrovať za platiteľa DPH. Na mysli mám “plnohodnotného” platiteľa DPH, ktorý vo všeobecnosti platí DPH zo svojich dodávok a zároveň má právo na odpočítanie DPH “na vstupe”. Čo znamená pojem “obrat”, definuje zákon o DPH pomerne vágne – pre hlbšie pochopenie tohto inak dôležitého termínu je treba hľadať v histórii prípadne na iných miestach zákona. A častou otázkou z praxe je: počíta sa do obratu aj prijatá záloha/preddavok?