Eseročka

SZCO zivnostnik

Nebojte sa živnosti: nehryzie. 7 dôvodov, prečo si ju založiť

od autora:

Stretávam sa s tým pomerne často: Jožko alebo Alenka, fyzické osoby, občas čosi zarábajú. Jožko je muzikant a z času na čas vystupuje v kluboch, Alenka príležitostne pomáha webovým magazínom a blogom s korektúrou textov. Príjmových položiek majú do roka len zopár, obaja preto unisono prehlasujú, že nepotrebujú živnosť – nie sú totiž podnikatelia a ani nimi byť nechcú. Čo síce nie je celkom pravda a rovnako to spôsobuje každoročný chaos pri kompletizovaní ich daňových priznaní, ale ok. Najväčší šok však prichádza pri podávaní daňového priznania. Z ostatných príjmov – jedine tam totiž vieme takéto príjmy zaradiť – zaplatia totiž rovných 34%: 19%-nú daň a 15%-né zdravotné poistenie. “To mám predať obličku?” :)

Obsah
  1. 1. Paušálne výdavky: 60% z príjmov jednoducho nezdaníte
  2. 2. Spočiatku platíte len odvody do zdravotnej poisťovne
  3. 3. Alebo dokonca ani tie (živnostník "popri")
  4. 4. Odvody do Sociálnej poisťovne: neplatíte ich rok a pol, dva roky a možno aj nikdy
  5. 5. Okrem "paušálu" nezdaníte ani ďalších 5 600+ EUR
  6. 6. Daň z príjmov platíte vo výhodnejšej sadzbe
  7. 7. Nepotrebujete "účtovníctvo"
  8. Z nepodnikateľa SZČO – príklad
  9. Živnostník vs "slobodný umelec" vs SZČO
  10. A neskôr prechod na eseročku…?

ČÍTAJ VIAC

Kapitálové fondy 2018

Ako svojej firme požičať a nezadĺžiť ju či zachrániť: kapitálové fondy 2018

od autora:

V oficiálnych číslach eseročiek sa časom môžu “nazbierať” dlhy/záväzky, ktoré firma dlží svojim spoločníkom. Niektorí podnikatelia ich ľudovo nazývajú “vklady”, často sa však prioritne účtujú ako krátkodobé či dlhodobé pôžičky. Podnikateľ firmu “založil” z vlastného: buď jej čosi poslal zo súkromného účtu, prípadne urobil nejaký nákup zo súkromných peňazí či jednoducho zadotoval mínusovú pokladnicu (buď reálne alebo pro forma). Prijaté pôžičky sú však dlhmi a dlhy nevyzerajú pekne. Jednou z možností, ako ich “premeniť” na atraktívnejšie pôsobiaci majetok firmy, je tzv. “kapitalizácia”. Od začiatku r. 2018 sú kapitálové vklady konečne presnejšie upravené aj v obchodnom práve či dani z príjmov. Možno vám ich pochopenie zachráni firmu pred nepeknými paragrafmi či čosi dokonca ušetrí na daniach. Prejdime si celú story.

ČÍTAJ VIAC

Ako si vyplatiť podiely na zisku 2017/2018/2019/2020 a staršie: daň z príjmov, odvody, percentá

od autora:

Áno, je to tak. Po rokoch nevyplácania si podielov na zisku (dividend) z vlastných firiem majú majitelia malých či jednoosobobých eseročiek citeľne výraznejšiu vôľu si dividendy oficiálne vyplácať. Nesympatických 14% do zdravotnej poisťovne vystriedalo totiž 7% platených Finančnej správe. Zaplatených 15% + 7% (resp. 21% + 7%) je síce stále dosť resp. stále viac ako napr. 15%, 10% či 1%, ktoré je možné rôznymi optimalizačnými “hackmi” dosiahnuť, je to už však prijateľná cena za nekomplikovanie si života. 7% je však cena za podiely zo ziskov dosiahnutých za rok 2017 a neskôr. Vyplácanie tých starších ziskov je tak “slovensky” zložité. Nech sa páči, môj pomerne podrobný prehľad.

ČÍTAJ VIAC

Musím sa vo svojej eseročke aj zamestnať? Mýty, fakty a názory

od autora:

Dávnejší článok o tom, ako v jednoosobovej eseročke šikovne zamestnať samého seba a obísť pri tom obísť niektoré obmedzenia zo strany “zamestnaneckých” či odvodových zákonov podnecuje pravidelne stále tú istú čitateľskú otázku: “Musím sa vo vlastnej eseročke vôbec zamestnať?” No a pravda je taká, že jednoznačnú odpoveď v zmysle “urobte to tak a tak a máte pokoj” žiadny zákon v súčasnosti jednoznačne neupravuje. Ostávame teda v náručí mýtov a dohadov. Spoza rohu striehnu samozrejme riziká ohľadne vysokých pokút za tzv. nelegálnu prácu či prípadne iné možné úrady, ktoré v SR tak radi pokutujú každý nezmysel. Ako to teda naozaj je? Počul som už toľko protichodných tvrdení, že si dovolím tento podrobnejší prehľad.

ČÍTAJ VIAC

“Tieňové” daňové náklady: ako dostať do nákladov obedy, víno, výlety či techniku? 

od autora:

“Čo všetko si môžem dať do nákladov?” je otázka stará asi ako ľudstvo samo a rovnako aj večná:) Niektoré náklady sú jednoznačne daňovými, niektoré jednoznačne nie, iné sú zas ohraničené rôznymi podmienkami či “na hrane”. No a niektoré si zas v závislosti od svojej kreativity či znalostí zákonných súvislostí môžete “ohnúť” alebo do nich “skryť” to, čo potrebujete. Prejdime si tie základné, znova a zas, aj s možnosťami, ako sa na ne dá pozerať.

ČÍTAJ VIAC

Transferové oceňovanie a Hra o tróny

od autora:

Sledujete či aspoň poznáte Game of Thrones resp. Hru o tróny? Dobrodružno-intelektuálnej ságe o moci, spravovaní štátu, slobode či relativizme toho všetkého som nedávno podľahol aj ja. A napadlo mi, že na príklade fiktívneho sveta, ktorý vymyslel ten šikovný George R. R. Martin sa celkom pekne dá vysvetliť základný princíp desivého transferového oceňovania. V článku si prejdeme pravidlá, čosi o povinnej dokumentácii ako aj novinky, ktoré si pre nás prichystali daniari pre rok 2017.

 

ČÍTAJ VIAC

5 spôsobov, ako dostať platby za byt či dom do daňových nákladov

od autora:

Pracujem/podnikám z bytu/domu a chcem si súvisiace náklady (energie, internet a pod.) uplatniť v daňových nákladoch podnikateľa. Častá požiadavka z “terénu”. Ktosi mi hovoril, že v Británii je možné si z bytových nákladov v uplatniť v tých daňových podnikateľských jednu štvrtinu a je to vyriešené. V SR bohužiaľ žiadne pravidlo na takéto náklady neexistuje. V zákone o dani z príjmov (ani inom podobnom predpise) sa možnosť uplatniť si náklady súvisiace s domácou kanceláriou, resp. akokoľvek definovanou prácou “doma” – v byte či dome – explicitne nenachádza. Ostávame teda pri tom, že daňovým nákladom je všetko, čo podnikateľ vynaložil na dosiahnutie svojich príjmov (základná definícia) a žiadne iné pravidlo zo zákona o dani z príjmov ho neobmedzuje či nezakazuje. Inak povedané: treba to teda vyskladať, resp. pracujme s tým, čo máme.

ČÍTAJ VIAC