Transakčná daň: ako sa jej nevyhneš a ako sa možno vyhneš

Ak ste profíkom/dodávateľom v oblastí daní a účtovníctva, tak skôr vás pri každej zmene či novej dani desí a depkuje skôr to, že “zas kurva pribudne ďalšia robota”. Po tom, čo po desiatich rokoch pribudli do bánk konečne kreditné úroky a z nich teda zrážková daň – na ktorú som ja už aj zabudol, v zmysle ako na ňu🙂 – tak sa snažím nedepkovať z ďalšej nálože. 

Súvislosti a úvahy ohľadne novej dane pre rok 2025: dane z finančných transakcií. Trestá iba podnikateľov a ich odchádzajúce platby a Slovensko sa zaradilo do elitného klubu Maďarska a Venezuely. Yes.

Transakčná daň: ako sa jej skôr nevyhnete

Revolutky, zahraničné banky a daň z finančných transakcií

Iste, dá sa prejsť na Revolutku či Wise. Občas ich naši klienti používajú, kvôli rôznym praktickým výhodám (menové kurzy a pod). Akurát že zahraničné banky tak či tak nie sú riešením. Lebo nová daň sa týka aj týchto účtov. A ešte zložitejšie. V prípade slovenských bánk novú daň vypočíta a odvedie banka (je platiteľom, podobne ako je zamestnávateľ odvádzateľom daní a odvodov za zamestnanca). V prípade zahraničných účtov musí počítanie, vykazovanie a platenie zabezpečovať samotný podnikateľ. Čiže daň neušetríte a pribudnú vám starosti a platby dodávateľom za sprocesovanie tohto celého. 

Úhrady radšej iba z banky (zjednodušenie)

Považujme za dobrú správu, že v princípe budú zdanené platby z bankových a platobných účtov odchádzajúce. Vďakabohu štátu (zatiaľ) stačí, že platby prichádzajúce sú zčasti – teda tie za predané služby či tovar – zdanené daňou z príjmov a nepriamou DPHčkou. Ak by boli novou daňou zaťažené aj tieto platby, tak by sme sa pri e-shopoch a teda ich platobných účtoch/bránach v službách GoPay, Besteron, PayPal či Stripe fakt zbláznili.

Preto tip: i keď je jednoduchšie niekedy zaplatiť zo zostatku na Paypal účte (ja to občas robím), tak od po zavedení transakčnej dane radšej nie, radšej z banky. Odpadne tak robota po skončení každého mesiaca ohľadne analýzy odchádzajúcich platieb z PayPalu a ich reportovania štátu.

Plaťte kartou alebo spojte viacero platieb do jednej a na hornom limite ušetríte pár desiatok eur. 

Nehejtujem, len pre malé eseročky, ich zamestnancov či kontraktorov to asi nebude ono. Neviem či stojí za to, aby sme si všetci klienti aj kontraktori spojazdňovali platobné brány, aké používajú e-shopy. Spájanie viacerých úhrad do jednej platby asi pomôže len v prípade fakt že veľkých súm (desiatky tisíc). A naozaj budú vaši dodávatelia či zamestnanci akceptovať, že im pošlete úhradu za 6 mesiacov až o polroka?

Transakčná daň: ako sa (možno) vyhnúť? Pre pokročilých

Ale nie je to sranda. Firmu môjho kamaráta Joža bude nová daň stáť vyššie státisíce eur. Peniaze vyhodené do vzduchu. 

A teda také že vážne úvahy: ako ju obísť?

Zatajením účtov v zahraničných platobných službách (Wise, Revolut, Paypal) a bankách a nevyreportovaním transakčnej dane?

Vec firemného risk managementu. Štát však bohužiaľ má info o našich vstupoch: z kontrolného výkazu platiteľov DPH, z účtovných závierok, daňových priznaní a dokonca aj priamo z dotknutých platobných brán, ktoré spravidla štátom povinne reportujú údaje alebo k nim aspoň poskytujú prístup. Keď bude chcieť, vyskúma Ťa a skontroluje. Keď na to nebude mať kapacity, tak daň možno obídeš.

Presunom firmy do zahraničia?

To bude teraz asi najväčší hit. Pozor na to, najmä na pojem “daňová rezidencia”. Daňovo patríš Slovensku: Ty a ak tu žiješ, tak vlastne aj Tvoja firma. Mať v inej krajine nejaké to zdokladovateľné vedenie či zaplateného konateľa je samozrejme riešenie. No nie pre jednoosobovku s tržbami 90k ročne. Nehovoriac o vesmíre rôznych iných legislatívnych povinností a daní vyplývajúcich zo zákonov v danej krajine. A tisíckach eur zaplatených miestnym profíkom. 12 dôvodov, prečo firma v zahraničí radšej nie 

Šikovným rozdelením spoločnosti na viacero entít

…pričom niektoré z nich budú operovať z ČR či inej krajiny EÚ? Niekedy sa do toho oplatí pustiť. Ale to je to vec väčších firiem, ktoré na to majú. Tj focus, čas a hlavne peniaze na expertov, ideálne vo všetkých dotknutých krajinách. A samozrejme musí víťaziť obsah nad formou. Ak si buduješ štruktúru, potrebuješ skutočný podnikateľský dôvod, iný než ten daňový, mať pripravený uveriteľný príbeh. Vzhľadom na košaté a šialene zložité predpisy ohľadne presunov majetku, nepeňažných vkladov je samotná práca na holdingu challengov aj pre daňovo-právny tím, no aj pre samotného podnikateľa. Ako na kostole. O tom, prečo Ti pomôže miniholding, sme napísali celú free knihu.

Predať firmu?

Podobne ako Buffett predal polovicu akcií Applu pred prichádzajúcou daňovou búrkou v USA. Akurát že: ak v SR predávate obchodný podiel ako FO, tak dostanete daňový trest ako sviňa. Cca 33% (a možno aj viac) odíde štátu. Cca polroka to vyzeralo, že takéto predaje budú oslobodené, no prišiel Fico a bolo po oslobodení. Jedine, že by ste podiel na firme predávali ako spoločník právnická osoba, vtedy príjem z predaja nedaníte. A zas sme pri holdingu.

Ale áno, ak si štruktúru nastavíte šikovne a biznis rozdelíte do viacerých firiem s obhájiteľným príbehom, viete využiť aj nižšie sadzby dane z príjmov pre eseročky do 100k ročne: 10%+7% v prípade spoločníkov FO, 10% v prípade reálneho holdingu, keď podiely vlastní PO.

Platiť si navzájom kryptom?

Btw, práve na to bolo vymyslené. Aby sme obišli štátne peniaze. Ak dobre čítam, kryptoplatby sú z transakčnej dane vylúčené. Akurát je používanie krypta na bežný platobný styk, nákupy či predaje v slovenskej legislatíve kurva zložité. Veľká slávna regulácia “MiCA” síce novelizovala aj zákone o dani z príjmov aj zákon o účtovníctve, no akurát sa pojem “virtuálna mena” vymenil za “kryptoaktívum”. Viac: Bitcoin a eseročka: 10+1 najčastejších otázok (update pre 2024)

ŽIVNOSŤ vs ESEROČKA = 20:0 aj po zavedení transakčnej dane

A ono to naozaj vyzerá tak – áno, zatiaľ – že živnostníci a iné SZČO znamenajú jednoduchý život aj v prípade nešťastnej novej transakčnej dane. Síce im nový zákon prikazuje založiť vyslovene podnikateľský účet – čo doteraz nebolo, na biznis sa dal použiť aj klasický súkromný účet bez komerčného označenia “podnikateľský”. Ale ak z neho jedenkrát či viackrát mesačne presunú peniaze na druhý účet v rovnakej banke, tak:

  • jednak tento prevod transakčnej dani nepodlieha (“platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa” je medzi výnimkami)
  • a rovnako prevody zo súkromného účtu tiež nie – keďže dani podliehajú len transakcie súvisiace s podnikaním
  • tých v prípade SZČO paušalistu nie je veľa, niekedy vlastne vôbec
  • odvody a dane platené z biznis účtu sú tiež medzi výnimkam, čiže ani tie nebudú zaťažené novou daňou.

Samozrejme SZČO s reálnymi výdavkami či SZČO platitelia DPH sú iná káva.


No a toto je ďalší dôvod, prečo si v malom biznis na prvom až dvadsiatom mieste vyber na začiatok podnikanie formou fyzickej osoby. A tých dôvodov je plno. Prejdi si ich tu.

Dobrá správa

Nie, nie je to samozrejmosť. Také pokuty zaplatené štátu sú nedaňovým výdavkom. Napríklad.

Čo bude ďalej?

Síce táto pohroma bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní – v preklade: názor ostatných nikoho nezaujímal – v slovenskom legislatívnom prostredí je máločo statické. Do apríla 2025 tam ešte zákonodorcovia môžu niečo vsunúť, prípadne Ministerstvo financií či Finančná správa vydá desiatky strán metodického pokynu “čo a ako”, z ktorého sa niekedy dozvieme potenciálne výhody pre daňovníkov.

O relevantné súvislosti či tipy budem tento článok rád dopĺňať.

Ak máš iný názor, lepšie tipy prípadne si našiel chybu, podeľ sa v diskusii. Pomôžeš tak aj ostatným.

Ilustračný obrázok: cottonbro

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

Vložiť komentár

Share This