Letné čítanie: tvrdá práca na sebe + prekonávanie prekážok = kariérny kapitál + práca snov :)

Mám rád zaujímavé knihy, ktoré skúmajú vzťah medzi prácou/podnikaním na jednej strane a šťastím či slobodou na druhej, knihy o hľadaní tej svojej témy, štýlu či silných stránok. A väčšinou si vyberám tie skutočne skvelé 🙂 Ako si s triezvou hlavou vybudovať kariéru snov a ako sa naučiť vlastne všetko, čo sa naučiť chcete – o tom to bude dnes.

 

Na úvod:

Podnikateľská, odborná, ekonomická či motivačná literatúra: môže ísť do daňových nákladov?

prípadne moje staršie tipy na lifehack knihy, ktoré ma upútali:

Letné čítanie: pracuj hlboko, zdieľaj a nauč sa fungovať na voľnej nohe
Záhaľka, kreativita a vlastný mikrobiznis: moje 3 tipy na letné čítanie

Cal Newport: Tak dobří, že vás nepřehlédnou

Mať skvelú kariériu, prácu snov plnú slobody a dobrodružstva – a aj peňazí – chce takmer každý. Minimálne v súčasnosti je takýto ideál v móde a rovnako v móde je na ňom na individuálnej úrovni pracovať. Čo je prirodzene ľudské a keďže dopyt vytvára ponuku, kníh, kurzov a návodov “how to” je milión. Cal Newport – autor dôležitej “Hlbokej práce”, o ktorej som písal pred rokom – na to ide vo svojej prvej knihe “Tak dobří, že vás nepřehlédnou” provokatívne, konzervatívne a hlavne úplne naopak. Ak chcete kariéru s jedinečnými vlastnosťami, musíte čosi jedinečné aj ponúknuť – takto totiž funguje jedno zo základných ekonomických pravidiel, ktoré akosi prehliadame. Odporúča pracovať na sebe v zmysle “princípu majstrovstva” a tvrdou metódou “zámerného tréningu” – známej v zľudovenom pravidle 10 000 hodín – vďaka ktorej sa dokážu kvalitne posúvať a rásť (dokonca “preskočiť svojich kolegov”) aj jedinci bez prirodzeného talentu. Výsledkom je kariérny kapitál, ktorý jeho vlastníci dokážu často vymeniť. Za čo? Za tú žiadanú prácu/oblasť/kariéru snov. Jej dôležitou vlastnosťou nie je ani tak sloboda, ale skôr “kontrola” a hlavne dokonca “misia”.

Skvelá, praktická a triezva príručka minimálne pre tých, ktorí svoje zameranie či prax ešte len hľadajú a začínajú – a učitelia, rodičia, súčasné návody či firmy ich nedokážu nasmerovať. Pripomínam, že profesor Cal Newport je výnimočná postavička – už na strednej bol finančne sebestačný podnikateľ, na vysokej mal vo svojej kariérnej stratégii jasno a do svojich 33 rokov stihol získal profesorskú definitívu na Georgetownskej univerzite, založiť rodinu a (okrem blogu) napísať niekoľko citovaných a populárnych kníh. Relevantnejšieho kariérneho poradcu snáď nenájdete 🙂

 

 

 

Carol Dweck: Nastavení mysli (nová psychologie úspechu)

Inteligencia a talent pre čokoľvek sú vrodené do boha a nedá sa s nimi nič robiť. Snažia sa len tí bez talentu a aj tak im to veľmi nepomôže. Inteligentní a talentovaní nemusia a tak je to správne.

Tento pohľad majú mnohí z nás (“fixné” nastavenie mysle), no ak prenikneme do hĺbky, zistíme, že v skutočnosti bývajú úspešnejší tí, ktorí sa na svet okolo seba a seba v ňom pozerajú presne naopak. Tj berú každý prekážku ako výzvu niečo nové sa naučiť, berú život ako nikdy sa nekončiaci proces učenia a rastu a hlavne zaujímavé dobrodružstvo – ľudia, ktorých myseľ je nastavená “rastovo”. Väčšina tých úspešných z histórie umenia, športu či napr. manažmentu k svojim výsledkom – aj keď o tom možno veľa nevieme alebo nechceme počuť – dospela práve týmto spôsobom.

Ak sa v pokore a učení posunieme z bodu 0 do 1, nielenže sme prekonali svoju zónu komfortu, ale niečo nové sme sa naučili, vyrástli, posunuli sa. Uvedené platí v odborných disciplínach, vede, umení, športe i podnikaní, no rovnako aj v partnerských vzťahoch a výchove detí.

Profesorka Carol Dweck vo svojom životnom diele “Nastavení mysli” na mnohých príkladoch dokazuje, že fixné myslenie – akokoľvek je pre niektorých ľudí prirodzené – bráni osobnostnému rozvoju, rastu, zmene kvalít a hlavne výsledkom. Dôsledkom fixného myslenia je, že jeho nositelia sa upínajú skôr k svojmu obrazu, jeho udržiavaniu, hodnoteniu seba a situácií a zostávajú často na jednom bode, mnohokrát aj po celý život. Naopak, tí rastovo nastavení v reále často výsledkami a úspechmi predčia aj “vrodene talentovaných” jedincov, ktorí sa často stávajú obeťami svojho obrazu či obrazu, ktorý v nich o nich samých udržiavajú ich rodičia či učitelia.

Dôležitá kniha. Nielen, keď na sebe pracujete ako odborník, freelancer či športovec – predovšetkým keď máte partnera či vychovávate deti.

 

Haruki Murakami: Spisovatel jako povolání

Intelektuálna lahôdka. Japonský autor mysteriózno-temných bestsellerových románov Haruki Murakami vo svojej knihe esejí “Spisovatel jako povolání” odhaľuje tajomstvá svojej práce, systému, návykov a názorov. “Neprekvapivo” potvrdzujú mnohé rady z nonfiction rozvojovej literatúry pre freelancerov, kreatívnych profesionálov a trebárs i blogerov: o tom, že výsledky neprináša jednorazový vyčerpávajúci závan inšpirácie/práce, ale pravidelná každodenná rutina; o tom, že duševne pracujúci človek potrebuje kvalitnú výdrž a tá sa nedá dosiahnuť inak, než fyzickou aktivitou/cvičením, o tom, že tvorba či riadenie čohokoľvek potrebuje hlavne systém a jeho dodržiavanie.

Najviac sa mi páčil tip pre autorov, krásne vhodný aj pre blogerov, ktorí sa ma blogerských meetupoch občas pýtajú “O čom vlastne písať?”:

“Pokud chcete psáť, dívejte se důkladně kolem sebe…. Svět sice navenek může vypadat nezáživně, je ale plný nevídaného množství okouzlujících a tajuplných drahokamů v surovém stavu, které stačí jenom vybrousit. Spisovatelé jsou lidé vybaveni zrakem, schopným takové drahokamy objevit. A ještě je na tom úžasné, že to člověka prakticky nic nestojí. Máte-li ty správné oči, můžete se v té hromadě surových drahokamů přehrabovat a vybírat si z ní, jak se vám jenom zlíbí. No řeknete, je snad podle vás na světe ještě jiné tak skvelé povolání?”

 

Foto: Pexels.com, Martinus, Martinus, Martinus