Jednoosobová eseročka: zamestnajte sa radšej ako konateľ, ušetríte si zopár starostí

Zamestnanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke je v praxi často akýmsi pokračovaním či ďalším riešením večnej témy “živnostník vs. odvody”. Ak ich SZČO pred prechodom na eseročku platí pravdepodobne rádovo v stovkách EUR mesačne, prechodom na eseročku väčšinu z nich naozaj ušetrí. Ako prípadný zamestnanec vo svojej firme ich platí často buď z minimálnej mesačnej mzdy prípadne z nejakej variácie minimálneho úväzku v rozsahu pár hodín mesačne. Zamestnávanie kohoľvek na Slovensku – vrátane samého seba – však so sebou nesie celý zoznam hlúpych povinností a najmä rizík. Je tu však cesta, ktorá z nich trochu uberie.

Zamestnanec v eseročke: čo všetko máte na krku

  • firma sa musí zaregistrovať ako zamestnávateľ na viacerých úradoch: na Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni zamestnanca (príp. viacerých, ak je zamestnancov viac a majú rozdielnu poisťovňu) a rovnako aj na daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti. S uvedeným súvisí aj vybavenie elektronickej komunikácie: v Sociálnej poisťovni je povinná, v zdravotnej je povinná od viac ako troch zamestnancov akotakých a na daňovom úrade je povinná pre platiteľov DPH – vybavte si ju však, aj keď nemusíte, uľahčuje totiž život
  • rovnako je potrebné prihlásiť zamestnanca – v Sociálnej i zdravotnej poisťovni. O registračných a prihlasovacích povinnostiach viac tu
  • každý mesiac je potrebné spracovať mzdy s prihliadnutím na všetky parametre a pravidlá, plynúce z pracovno-právnych, odvodových či daňových zákonov – mnohé vyrieši softvér, mnohé však musíte držať v hlave. Ide napr. o pravidlá pre pracovný čas, dovolenku, výšku minimálnej mzdy, “péenky”, materské dovolenky atď.
  • po skončení každého mesiaca je potrebné zaslať na uvedené inštitúcie výkazy a rovnako aj prípadné platby – čiže zrážku dane zo mzdy a odvody za zamestnanca+zamestnávateľa spolu
  • navyše je tu aj niekoľko ročných povinností a výkazov.

Potiaľto je to ako tak prijateľné – mzdový účtovník toto všetko ovláda aj zvládne.

A teraz chuťovky:

  • každý podnikateľ – ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca, dokonca i dohodára či “samého seba” – je povinný zabezpečiť tzv. “pracovnú zdravotnú službu”. Teda má zákonnú povinnosť (!) objednať si služby externého dodávateľa-zdravotníka, ktorý posúdi akési zdravotné riziká práce či zabezpečí “ochranu zdravia zamestnancov pri práci”. V konečnom dôsledku ide iba o pár papierov a úbytok peňazí z vrecka podnikateľa a povedzme si rovno, že povinnosť kúpiť si služby iného subjektu je len výsledok lobistického tlaku daných firiem, aby im zákony takto zabezpečili biznis;
  • rovnako je povinný zabezpečiť aj “BOZP”: bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci – tj mať zmluvného bezpečnostného technika resp. celú firmu, čo je podobný nezmysel ako predchádzajúci bod. Súčasťou balíka je napr. povinné preškoľovanie zamestnancov či evidovanie prideľovania ochranných pomôcok – uvedené v praxi často končí opäť len proforma “zbúchanou” kopou papierov;
  • je povinný dodržiavať všetky pracovno-právne predpisy – napr. výšku minimálnej mzdy pre daný stupeň náročnosti práce, evidovať dochádzku (ktorá musí spĺňať všetky pravidlá pre pracovný čas) či sledovať dovolenku a jej čerpanie (a následne v účtovníctve tvoriť a rozpúšťať tzv. rezervy na nevyčerpanú dovolenku)
  • a výška minimálnej mzdy – pre rok 2024 je základnou výškou 750 EUR (mesačná), resp. 4,310 EUR (hodinová). V skutočnosti však ide len o sumu pre prvý stupeň náročnosti práce, zodpovedajúci napr. upratovaniu či jednoduchý pomocným prácam. Stupňov náročnosti je totiž až 6 a pre ten najvyšší ide o 1 330 EUR (mesačne) resp. 7,644 EUR (na hodinu). A správne – ak ste vo vlastnej firme zamestnaný ako programátor, marketér či riaditeľ, ide o vyšší stupeň náročnosti práce a mali by ste sa prideliť aj vyššiu minimálnu mzdu.

Ak podnikateľ niektorú z vyššieuvedených povinností nesplnil, prípadná kontrola z úradov, ktoré majú vymenované agendy na starosti (Inšpektorát práce, Úrad verejného zdravotníctva), ho môže poctiť pokutou. Jednou z tých najkurióznejších (aké pozitívne znejúce slovo) z praxe bola napr. pokuta za to, že v oficiálnej dochádzke nebolo uvedené, kedy zamestnanci odišli na obed a kedy sa z neho vrátili. A povedzme si rovno: úplne všetky povinnosti “tip top” nemajú splnené mnohí z malých zamestnávateľov – na vyššieuvedené platby jednoducho buď nemajú alebo prípadné peniaze investujú rozumnejšie (napr. do skutočnej starostlivosti o svoje zdravie).

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/02/184h

Dá sa tomuto vyhnúť? Dá

Ak však “majiteľ” eseročky chce zamestnať len samého seba a z prípadnej mzdy tak byť poistený zdravotne i “sociálne“, môže sa niektorým z vyššieuvedených povinností vyhnúť. Ako? Nezamestná sa ako zamestnanec, ale eseročka s ním uzatvorí zmluvu o výkone funkcie konateľa vrátane príslušnej odmeny. Aký je rozdiel?

Zamestnanecký vzťah je totiž uzatvorený podľa pracovného práva a vzťahujú sa naňho všetky pracovnoprávne predpisy. Konateľ však podlieha obchodnému právu, ide teda o obchodnoprávny vzťah a – bingo – väčšina spomenutých nezmyslov sa konateľa s odmenou netýka.

Zmluva o výkone funkcie konateľa: čo musíte a čo vám odpadá

Tak ešte raz. Ak sa teda “zamestnáte” vo svojej eseročke ako konateľ, na účely daní a odvodov máte úplne rovnaké povinnosti a platby akokeby ste boli zamestnancom. Teda prihlášky firmy aj zamestnanca, výkazy a z každej odmeny zraziť odvody do oboch poisťovní (za zamestnanca aj eseročku) a prípadne aj preddavok na daň z príjmov. A samozrejme mala by byť na svete aj zmluva v písomnej forme – zmluva o výkone funkcie konateľa.

Odpadnú vám však starosti, náklady a riziká súvisiace s:

  • pracovnou zdravotnou službou
  • bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci
  • dochádzkou, dovolenkou a podobnými parametrami týkajúcimi sa pracovného času či odmeny – odmenu konateľa si môžete stanoviť na 1 000 EUR, 100 EUR, 10 EUR či napr. aj 1 EUR a je úplne jedno, za koľko hodín, dní či na aký typ úväzku sa daná odmena vzťahuje. Čas sa jednoducho neskúma a odmenu v obchodnoprávnom vzťahu si môžu obe zmluvné strany (i keď ide v tomto prípade o jednu a tú istú osobu) dohodnúť, akú len chcú. Odvody pritom platia len z reálnej výšky odmeny. Pre jednoduchosť odporúčam si odmenu stanoviť ako pravidelnú mesačnú – tie nepravidelné (napr. odmena vyplatená 1x ročne) podliehajú trochu komplikovanejším pravidlám pri vykazovaní odvodov
  • odmeny 1 EUR či 10 EUR však už od r. 2023 tak trochu postihol štát: keďže z takejto odmeny sa platí aj nízke zdravotné poistenie (solidárny systém), v podstate je potrebné doplatiť zdravotný odvod na minimálnu zákonnú výšku. Stále nižšiu ako je zdravotné poistenie samoplatiteľa – na cca 36 EUR (čo je spolu odvod za firmu aj konateľa). Alebo je možné mať odmenu vyššiu a nič nedoplácať – čo má svoje výhody i nevýhody. Prezrite si prehľad všetkých možností: Eseročka a možnosti odmeňovania jej spoločníka či konateľa
  • a pár EUR či centov ušetrí eseročka ako zamestnávateľ aj na “svojich” odvodoch – v prípade jednosobovej eseročky totiž neplatí tzv. garančné poistenie a vlastne ani úrazové poistenie. Na druhej strane sa však treba “vyhrať” s príslušnou výkazníckou alchýmiou :) Viac: Konatelia, spoločníci a zamestnanci: pozor na garančné či úrazové poistenie
/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/httpdocs/W/wp content/uploads/2016/02/picjumbo.com hnck4011

Musí sa spoločník eseročky vo vlastnej firme aj zamestnať?

Všetko vyššiuvedené sa točilo okolo funkcie “konateľ”, čo je v podstate štatutárny zástupca eseročky, prezentujúci ju najmä pred úradmi či partnermi. “Majiteľ”, presnejšie “spoločník” eseročky síce môže ako konateľa stanoviť úplne inú osobu (ak sa mu napr. nechce chodiť po úradoch), no v praxi malých či jednoosobových eseročiek býva často spoločníkom aj konateľom jedna a tá istá osoba.

S uvedeným súvisí logická otázka, či sa spoločník (príp. aj konateľ) eseročky musí vo vlastnej firme aj oficiálne zamestnať. Počul a čítal som už rôzne výklady, no pravda je taká, že žiadny zákon – ani obchodnoprávny ani daňový či odvodový – nestanovuje povinnosť prevádzkovať činnosť eseročky s oficiálnymi zamestnancami. Spoločník sa teda vo vlastnej firme zamestnať nemusí – v tom prípade (a ak zároveň nie je zamestnaný inde či nie je samostatne zárobkovo činnou osobou) si musí platiť zákonné minimálne mesačné odvody do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ (v r. 2016 60,06 EUR). Rovnako je to aj s konateľom – môže fungovať aj bez zmluvy a nároku na odmenu, rovnako sa však môže rozhodnúť, že si akúkoľvek odmenu pridelí.

Doplnenie: či sa spoločník vo vlastnej firme zamestnať musí, prípadne na aký typ pomeru alebo či mu nehrozí žiadna pokuta, ak tak neurobí, píšem podrobnejšie tu: Musím sa vo svojej eseročke aj zamestnať? Mýty, fakty a názory

či Eseročka a možnosti odmeňovania jej spoločníka či konateľa.

Aké sú Vaše skúsenosti s uvedenými povinnosťami a kontrolami? Využili ste už v praxi zmluvu o výkone funkcie konateľa?

Ilustr. foto: Gratisography.com, Picjumbo.com

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

82 komentárov k “Jednoosobová eseročka: zamestnajte sa radšej ako konateľ, ušetríte si zopár starostí”

    • Široká otázka :) Ak si prejdete závery citované alebo odkazované v článku, vyjde vám, že v eseročke sa zamestnať ako spoločník nemusíte. Čiastočný úväzok je teda v poriadku, nikto ho nezakazuje a za zvyšok sa odmeníte ako spoločník (podiel na zisku).

      Odpovedať
  1. Myslím, že to neplatí univerzálne. Príklad: jednoosobová s.r.o., konateľ vykonáva prácu odborného lekára a riadi sa zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (v znení neskorších predpisov) + platí preňho zákonník práce. Tento zákon a predpisy v zdravotníctve určujú okrem iného aj to, že ambulancia nemôže fungovať bez lekára v pracovnom pomere (sú určené aj ďalšie podrobnosti : rozmery ambulancií podľa špecializácie,…). Takže poberateľ starobného dôchodku, konateľ a zároveň lekár musí mať pracovný pomer vo vlastnej s.r.o. Otázka je,či môže poberať nízku mzdu (na konci roka si vyplatí dividendy, z ktorých zaplatí 7%-nú daň a ušetrí….). Ak sa môže vzdať platu prezident, nemôže pre vlastnú spoločnosť robiť za menej peňazí majiteľ s.r.o…..?

    Odpovedať
    • Ďakujem za skvelé doplnenie :) Áno, niektoré “osobitné predpisy”, čiže zákony upravujúce niektoré konkrétne oblasti/aktivity určujú konkrétnejší postup pre danú oblasť. Napr. čosi podobné platí aj napr. pri zodpovednom zástupcovi v niektorých živnostniach (napr. pohostinská činnosť), ktorý musí byť vyslovene v pracovnom pomere. Mnohé eseročky a činnosti však také obmedzenia nemajú – a práve pre nich je tento článok.

      Odpovedať
  2. Dobry den,
    ak sa zamestnam ako konatelka vo vlastnej s.r.o. a dam si mesacny plat 100 EUR, do zdravotnej budem platit 14% cize 14EUR alebo minimalny odvod cca 62EUR?
    Dakujem.

    Odpovedať
  3. Dobry den, som na RD a rozmyslam o zalozeni s.r.o.kvoli podnikaniu s prenajmom nehnutelnosti (zdedeny starsi dom). Chcela by som ho zaradit do majetku firmy a opravovat postupne z prijmov z prenajmu kvoli danovej optimalizacii (viac druhov uznatelnych vydavkov ako pri registracii FO). Je to mozne ako konatelka/majitelka bez naroku na odmenu, t.j. vyhla by som sa tym padom zakonnym mesacnym min.odvodom kedze vlastne vsetko za mna aj tak plati stat, kedze som na RD. Dobre tomu rozumiem, neunika mi nieco? Ucto by som si robila, skusenosti mam. Vdaka

    Odpovedať
    • Keď správne rozumiem a rozmýšľam, ako FO aj SRO máte pri prenájme rovnaké možné daňové náklady, tak prečo si to komplikovať eseročkou? Okrem toho, z príjmov z prenájmu nehnuteľností fyzickou osobou sa – ako pri jednom z mála príjmov SZČO – neplatia odvody ani do Sociálnej poisťovne, ani zdravotné.

      Odpovedať
      • Ak ako FO prenajímam nehnuteľnosť nemôžem si opravy nehnuteľnosti dať do výdavkov. Daňovo uznané výdavky nie sú ani výdavky na poistenie nehnuteľnosti, daň z nehnuteľnosti, príspevok do fondu opráv a údržby a pod. Daňovo uznané výdavky sú len energie a ostatné služby napr. čistenie žumpy, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou, internet a pod. Ak to mám v majetku ako živnostník, alebo SRO môžem si opravy dať do výdavkov.

        Odpovedať
  4. Dobrý deň, chcem sa spýtať, či samôže ako konateľ zamestnať aj štatutár oragnizácie nezaloženej za účelom zisku (občianskeho združenia). Hrozím sa tých zbytočných povinností (BOZP, zdravot. služba) ktorými hlúpa vláda a parlament bránia malým subjektom zamestnávať

    Odpovedať
  5. Dobrý deň,
    chcela by som sa informovať, čo potrebuje advokát na zrušenie IČO, ktoré má ako SZČO? Momentálne vykonáva advokáciu ako konateľ s.r.o.
    Ďakujem.

    Odpovedať
  6. Dobrý deň,
    neviem čo je lepšie…som konateľkou spoločnosto, ktorá ale nevykonáva žiadnú činnosť, no nemôžem byť evidovaná ani na UP ale odvody si musím platiť, stačí spísať Zmluvu o výkone funkcie konateľa? Je to len dočastne, hľadám si prácu na TPP. Prosím poraďte mi.

    Ďakujem

    Odpovedať
    • Podľa všetkého sa nemusíte vo vlastnej eseročke (najmä keď nevykonáva žiadnu činnosť) zamestnať vôbec a zdravotné odvody si budete platiť ako samoplatiteľ. Ale napr. aj môžete – na pracovný pomer alebo ako konateľ.

      Odpovedať
  7. Dobrý deň,
    prosila by som Vás o radu…som na RD a chcem si založiť s.r.o., budem jediným spoločníkom a zároveň konateľom. Kedže sa rozumiem účtovníctvu (a vedenie účtovníctva bude aj jedným z predmetu činnosti spoločnosti – nie však prioritným), chcem ho vykonávať pre moju s.r.o. sama. potrebujem na túto činnosť (interné vedenie účtovníctva) mať uzatvorený nejaký druh pracovnoprávneho pomeru so svojou firmou alebo sa jedná len o výnosy z aktivovania výkonov vlastnej činnosti alebo…?
    Ďakujem veľmi pekne za odpoveď…

    Odpovedať
    • Na vedenie agendy pre vlastnú firmu nie, na prácu vo vlastnej firme pre jej výnosy bohvie, ideálne ošetriť v spoločenskej zmluve

      Odpovedať
  8. Dobrý deň,
    stále sa k tomuto článku vraciam, je vynikajúco spracovaný. Mám otázku, či v prípade odmeny za výkon funkcie si môže hneď “pri výplate” uplatňovať konateľ odpočítateľnú položku na daňovníka (nemá iné príjmy). V tom prípade ak mu preddavok na daň vyjde 0€, podáva sa za neho mesačný výkaz na DÚ?

    Odpovedať
  9. Zdravím,prepáčte no chcel by som sa opýtať či je pravda, že ak som jednoosobová s.r.o. a nezamestnám sa v nej tak, že nemôžem vykonávať ako majiteľ a konateľ manuálnu činnosť, myslím ako napr. ja keď sa zaoberám prevažne elektromontážnou činnosťou kde vyrábam na zákazku rozvádzače. Ďakujem.

    Odpovedať
  10. Ahojte, chceli by sme s manzelom rozbehnut sro, manzel dal vypoved a je momentalne evidovany na urade prace. Ak by zostal na UP 12
    mes., ako konatel zrejme narok na odvodovu ulavu by nemal, plati to len na zamestnan.pomer, ze?
    ja som momentalne v inej nekonkurencnej firme na TPP na dobu neurcitu,
    avsak budem este 2r cerpat RD a potom by som dala z TPP vypoved. Podla
    vsetkeho by som bola jedinym spolocnikom, otazne je, ci i jedinym
    konatelom alebo dvaja konatelia spolu s manzelom, ved vecne na UP nemoze byt
    O roky do dochodku nam nejde, cize zamestat sa vo vlastnej firme
    nechceme. Cize pocas trvania RD nemusim uzavriet so svojou sro Zml. o
    vykone funkcie konatela, ale az po skonceni RD, lebo zatial to pokryje
    stat? Ci mozem tu Zml. o vykone funkcie uzatvorit uz pri zakladani sro, aby som potom nemusela platit kolky za zmeny v OR? Ako teda aj tu citam, najvyhodnejsie je byt konatel s
    nepravidelnou minimalnou odmenou, takze urobit to tak pre oboch?

    Odpovedať
    • Ak ste na RD, zdravotné poistenie platí za Vás štát a tuším je to podobne aj s dôchodkovým (ak ste sa prihlásili) – podľa mňa sa teda nemusíte vyslovene zamestnať vo vlastnej SRO (ani ako zamestnanec, ani ako konateľa). Po skončení RD a TPP možno áno, uvidíme, aké budú vtedy pravidlá :)

      Odpovedať
  11. Dobrý deň.

    Nie je to náhodou tak, že pri zmluve o výkone funkcie konateľa môže konateľ vykonávať činnosť spojenú iba s obchodným vedením spoločnosti?

    V prípade, že chce niečo montovať, vyrábať a vykonávať závislú činnosť tak sa musí zamestnať na TPP?

    Pozdravujem.

    Odpovedať
    • Super otázka. Áno, článok hovorí o tom, ako (a prečo) sa spoločník jednoosobovej eseročky môže v nej zamestnať (a ako to urobiť, aby si ušetril pár starostí). Čiže je platený ako konateľ. Samozrejme, druhá vec je, či sa musí zamestnať, ak chce vykonávať inú prácu a akou formou. Sú názory, že stačí uviesť do spoločenskej zmluvy, že spoločník môže pre spoločnosť vykonávať takú a takú prácu (Inšpektorát práce), rovnako mám z inšpektorátu k dispozícii aj odpoveď, podľa ktorého by sa mal zamestnať na nejaký typ úväzku podľa Občianskeho zákonníka – v oboch prípadoch je to však podľa mňa potrebné, len ak sa chce chrániť pred prípadnou kontrolou nelegálnej práce (ide o firmy s prevádzkami – predajne, reštaurácie). Mám už na túto tému podrobnejší prehľad, v najbližších mesiacoch ho publikujem na blogu

      Odpovedať
      • Dobry den,
        Nachadzam sa vo velmi podobnej situacii: mame s manzelkou predajnu, kde by ona rada pracovala a zaroven je konatelkou v s.r.o. ktora prevadzkaren aj prevadzkuje. Islo by o nelegalnu pracu ak by nemala TPP? Z definicie zavislej prace mi to tak uplne nepride.. Dakujem.

        Odpovedať
  12. Dobrý deň,
    v s.r.o. je jeden spoločník a dvaja konatelia. Spoločník je jedným z nich. Dá sa zmluva o výkone funkcie konateľa uzatvoriť s obomi konateľmi?

    Odpovedať
  13. Pekny den prajem,
    zalozim si s.r.o. ABC, ktora so mnou dohodne zmluvu o vykone funkcie spolocnika/konatela trebars s odmenou 100 €/mesiac
    – z tejto sumy zaplatim odovdy do SP
    – z tejto simy zaplatim aj do ZP
    budm teda zdravotne aj socialne poisteny ako fyzicka osoba?
    – nemusim mat PZS
    – nemusim mat BZOP

    Odpovedať
  14. Dobrý deň, pracovala som ako SZČO a teraz som si založila sro, ako jediná zakladateľka teda konateľka a spoločník v jednej osobe. Hlavný predmet podnikania je výučba anglického jazyka. Ak budem doučovať angličtinu môžem byť len konateľkou a samoplatca zravotného poistenia?. Plánujem mať vo firme pár živnostníkov, ale to je budúcnosť. Viete mi poradiť? Veľmi pekne ďakujem.

    Odpovedať
    • “Môžem” je dobrá otázka :) Principiálne áno, no na otázku, či sa musí spoločník vo svojej eseročke – ak teda chce vykonávať nejakú prácu, resp. inú prácu, ako je práca konateľa – zamestnať, počúvam v poslednej dobe rôzne názory. Niekto hovorí, že nie, niekto, že áno, Inšpektorát práce mi nedávno povedal, že by ste mali mať aspoň v spoločenskej zmluve klauzulku o tom, že môžete pracovať pre vlastnú spoločnosť.

      Odpovedať
  15. Osoba, ktorá mi vykonáva pracovnú zdravotnú službu tvrdí : povinnosť mať zabezpečený dohľad nad pracovnými podmienkami zo zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vyplýva pre obchodné spoločnosti vždy, a to aj keď momentálne nezamestnávate žiadnu osobu. Tejto povinnosti sa môžu zbaviť len fyzické osoby- podnikatelia, v prípade, ak v pracovno-právnom vzťahu nezamestnávajú ďalšiu fyzickú osobu.

    Ako to teda je??? Ja som postupovala podľa Vášho článku, zmenila som pracovný pomer a uzatvorila zmluvu o výkone funkcie konateľa a teraz neviem či je to fakt v súlade so zákonom alebo nie. Môžete mi prosím poradiť? Ďakujem.

    Odpovedať
    • Ďakujem za komentár, pravdupovediac by ma však (okrem toho, že “osoba vykonávajúca pracovnú zdravotnú službu” si vždy bude obhajovať právo na vlastnú existenciu) zaujímalo, v ktorom zákone a kde je to takto uvedené. Povinnosť zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu ustanovuje zákon č. 355/2007 Z. z.
      o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia atď a to v § 30a, kde ju prikazuje “zamestnávateľovi”, pričom za zamestnávateľa sa v zmysle §2 ods. 1 písm. za) považuje “právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnická osoba a fyzická osoba, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov”.

      Odpovedať
  16. Otazka: Musi sa konatel zamestnat? :-)

    Pravnym zakladom je Obchodny zakonnik, ktory dane slovo alebo funkciu definuje – ten ale nic nehovori o tejto veci, ani nedava moznost “osobitnych” pripadov. A co nie je vyslovene zakazane, tak je dovolene….

    Rozhodnutie NS SR dna 26. 11. 1997, sp. zn. 5 Cdo 92/1997, R
    48/1999:
    “„Funkciu konateľa obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno vykonávať v pracovnom pomere.“

    Vrchni sud CR dne 21.4.1993 sp.zn. 6 Cdo 108/92:
    “„Činnost statutárního orgánu obchodní společnosti s ručením
    omezeným nevykonává fyzická osoba v pracovním pomeru, a to ani v pripade,
    že není společníkem. Právní pïedpisy ani povaha společnosti s ručením
    omezeným nebrání tomu, aby jiné činnosti pro tuto obchodní společnost
    vykonávaly fyzické osoby na základe pracovno-právních vztahu, pokud náplň
    pracovního pomeru (nebo jiného pracovno-právního vztahu) není výkon
    činnosti statutárního orgánu.“

    Odpovedať
  17. Takisto ako prispievateľ podo mnou (Marian) by som rád vedel koľko si mám vyplatiť ako konateľ aby som nemusel platiť zdravotné odvody!

    Pán Jozef Mihál na Facebooku nedávno spomínal že je možné dať si vyplatiť nejakú nízku čiastku a potom človek nemusí platiť ani minimálne zdravotné poistenie.

    Ako to teda je v prípade konateľov ??

    Odpovedať
    • jasne, najlepsie vsetko zadarmo aby bolo, to by tak vsetci radi…

      Takisto moralny obraz pana Mihala je uchvatny – pred vstupom do politiky radil odrbavat odvodovy system a potom mnohe z veci zrusil ako minister, aby po odchode z politiky sa vratil k predoslemu….

      § 13a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení:

      (1) Vymeriavací základ zamestnanca podľa § 13 ods. 1, ktorý
      vykonáva zárobkovú činnosť v PRACOVNOM pomere… …, z ktorého má právo na príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1
      písm. a) a ods. 2 až 4… …sa znižuje o odpočítateľnú položku…

      (2) Odpočítateľná položka je 4 560 eur v rozhodujúcom období…

      (4) Odpočítateľná položka… …sa s rastom
      vymeriavacieho základu podľa § 13 dosiahnutého v rozhodujúcom období znižuje o dvojnásobok časti tohto vymeriavacieho základu, ktorá
      prevyšuje 4 560 eur. Ak je vymeriavací základ podľa § 13 dosiahnutý v
      rozhodujúcom období vo výške najmenej 6 840 eur, odpočítateľná položka je 0 eur.

      No cize – na konatela, ktory je zamestnancom s pracovnou zmluvou a jeho prijem je nizsi ako 6840 € sa vztahuje odpocitatelna polozka, od vysky prijmu 4560 € sa ale dvojnasobne znizuje

      Tu je dolezita ta cast vety o pracovnej zmluve, ktora zaklada rozdiel medzi klasickym konatelom a konatelom s pracovnou zmluvou, pretoze ti sa na ucely tohto zakona a danoveho tiez pokladaju za osoby s prijmom zo zavislej cinnosti, odpocitatelna polozka sa vztahuje len na tych konatelov, ktori maju prijem z pracovneho pomeru, nie na zaklade mandatnych a inych podobnych zmluv…

      Odmena poskytnuta takemuto “zamestnancovi” za funkciu konatela rusi narok na odpocitatelnu polozku, avsak nie v pripade ak takato odmena je poskytnuta v ramci pracovneho pomeru, cize na sposob klasickych zamestnancov firiem….

      Prijem do 4560 € za tychto podmienok je hranicou neplatenia zdravotnych odvodov.

      Huraaa k lekarom a do nemocnic….

      Odpovedať
      • Matúš pekne tu trolluješ diskusiu.

        Ak sa ti nepáči postup Mihála, ty ak chceš byť daňový/odvodový poradca, kľudne raď ľuďom ako platiť čo najvyššie dane a ako zaplatiť maximálne odvody, určite si ťa niekto bude potom ako konzultanta najímať.

        A keď ty sám zaplatíš ročne čo ja viem 10.000€ na odvodoch a potom ty alebo tvoji najbližší prídu do nemocnice a nebude o nich postarané, potom vedz že tvoje ťažko zarobené a odvedené peniaze skončili niekde v schránke na Cypre :)

        Odpovedať
      • Matúš a prečo by Mihál neupozorňoval pracujúci ľud na diery ktoré v zákone zámerne zanechávajú SMERáci ?? Keď nemusia zdravotné po novom platiť ľudia obchodujúci s akciami, prečo by mali pracujúci konatelia ?

        Odpovedať
  18. Ahoj. Nepochopil som jednu vec. Uzatvorím zmluvu o výkone funkcie konateľa, povedzme na vysku minimalmnej mzdy. To znamena ze platim spominane odvody. Ale zamestnany nie som.
    To znamena ze este plus k tomu platim odvod do ZP vo vyske 60 Eur ?

    Odpovedať
  19. Ahoj, ak bude moja odmena nižšia ako minimálna mzda, ovplyvní to môj dôchodok, a ako?
    A ak “zamestnám” ostatných ako živnostníkov so zmluvou, kde ich služby nevykazujú známky závislej
    práce, aké konkrétne tie služby môžu byť v prípade autodielne.
    Ďakujem

    Odpovedať
      • Ak myslíš štátny starobný dôchodok, tak čiastočne áno – jedna vec je počet rokov postenia a druhá výška dávky (dôchodku). Mesiace, počas ktorých bude konateľ dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovne, sa mu do nároku na starobný dôchodok počítajú. Druhá vec je výška: tá v súčasnosti závisí od výšky mzdy/odmeny/vymeriavacieho základu (čo je to isté) – a teda pri minimálnej mzde, resp. mikroúväzku znamená malý starobný dôchodok. Jednoosobové eseročky si však pravdupovediac zakladajú ex-SZČO, ktorí sa chcú vyhnúť práve plateniu odvodov do Sociálnej poisťovne – okrem iného preto, že pri súčasnom vývoji dôchodkových systémov nevidia veľkú nádej, že v starobe od štátu čosi dostanú. Predovšetkým si naň šetria – resp. inak sa pripravujú – sami.

        A vzor zmluvy: buď Ti ju dá dokopy právnik alebo pri troche úsilie nájdeš čosi na webe a prípadne trochu skonfrontuješ/upravíš podľa Obchodného zákonníka či vlastných potrieb.

        Odpovedať
        • Pozor, tu by som si dovolil upozorniť, že také jednoduché to so zápočtom rokov na dôchodkové poistenie asi nebude. Ak by si konateľ teoreticky vyplácal napr. 50,- eur (a alikvotné odvody), do zápočtu rokov (napr. ak ráta s min. dôchodkom) to n e p ô j d e.
          Toto uvádza Mihál, citujem:
          06. novembra 2015 13:57

          Ak odpracujete 30 rokov tak, že váš ročný príjem dosiahne najmenej 24,1% priemernej mzdy (zistenej za príslušný rok), tak štát vám garantuje, že váš dôchodok bude najmenej 270 eur. Čím viac rokov takto odpracujete, tým bude garantovaný tzv. minimálny dôchodok vyšší.

          Ak to bude 40 rokov, minimálny dôchodok bude 311 eur. Ak 45 rokov, tak minimálny dôchodok bude 340 eur.
          Táto informácia je dôležitá pre tých, ktorí zarábajú málo. Ak ste za rok 2014 zaplatili odvody do SP zo základu najmenej 2482 eur (čo je v priemere 207 eur mesačne), rok 2014 sa vám do nároku na minimálny dôchodok započíta.
          Pre rok 2015 bude rozhodujúca hranica ročného základu cca 2600 eur (v priemere 217 eur mesačne).
          Minimálny dôchodok je tak garanciou toho, že váš dôchodok pri veľmi nízkom príjme nebude nejakých 150-200 eur mesačne ale aspoň vyššie uvedená suma.
          Druhou stranou mince je fakt, že rovnaký dôchodok budú mať tí, čo platili odvody zo základu 24,1% priemernej mzdy, a aj tí, čo platili odvody zo základu cca 65% priemernej mzdy.
          Inými slovami, ak teraz platíte odvody z príjmu 217 eur mesačne alebo z príjmu 560 eur mesačne, je to jedno – budete mať tak či tak rovnaký dôchodok. Pre lepšiu zrozumiteľnosť zjednodušujem ale je to tak.

          Odpovedať
          • Ďakujem za komentár. Áno, minimálny štátny starobný dôchodok to trochu zamiešal: ak ktosi plánuje v budúcnosti dostávať od štátu štátny dôchodok – a teda ten minimálny – potrebuje si ako mzdu stanoviť cca 200 EUR mesačne (a každoročne ju upravovať, aby zodpovedala pravidlám). A z tejto sumy platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, čo je v prípade jednoosobovej eseročky cca 50%. Otázka znie, či niekto takýto dôchodok od štátu chce.

  20. Je to aplikovatelne aj pre majitela autoskoly (aj ked instrukturuje… proste musi administrovat aj jeho vlastne hodiny na jazdy… momentalne posobi ako zivnostnik)? Dakujem za odpoved!

    Odpovedať
    • Celkom nerozumiem – no ak vyslovene podľa nejakého konkrétneho zákona môže autoškola SRO vykonávať činnosť len so zamestnancom spĺňajúcim určité kritériá, tak asi nie, ak však takéto obmedzenie nie je, tak prečo nie?

      Odpovedať
    • Aha, takze vy chcete prevadzkovat autoskolu ako obchodnu spolocnost, kde by ste vy sam vystupoval ako konatel a zaroven robil instruktora, aby ste si mohli dalej uplatnovat odpocitatelne polozky, neplatit odvody atd…

      Zasnem….

      1. Prevadzkovanie autoskoly je viazanou zivnostou podla zivnostenskeho zakona. /§ 2 ods. 3 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoskolach/

      2. Podnikanim podla Obchodneho zakonnika (s.r.o., a.s.,…) je aj osoba, ktora podnika na zaklade zivnostenskeho opravnenia /§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. ObchZ/

      3. Autoškola zamestnáva inštruktorov v pracovnom pomere alebo zabezpečuje
      činnosť autoškoly inštruktormi, ktorí prevádzkujú živnosť /§ 3 ods. 6 zákona č. 93/2005 o autoskolach/

      Takze napad byt len “konatelom” bez pracovnej zmluvy a zaroven robit instruktora je v priamom rozpore s tym zakonom o autoskolach

      Odpovedať
      • Ahoj, nerozumiem v čom je tu problém…veď Alex môže viesť autoškolu ako konateľ v obch. spoločnosti a zároveň inštrukurovať ako živnostník dodávateľským spôsobom. T.j. ako živnostník vystavuje faktúry pre svoju autoškolu a následne platí odvody a dane ako SZČO. Opravte ma prosím ak sa mýlim a zákon to niekde zakazuje. Ďakujem.

        3. Autoškola zamestnáva inštruktorov v pracovnom pomere alebo zabezpečuje
        činnosť autoškoly inštruktormi, ktorí prevádzkujú živnosť /§ 3 ods. 6 zákona č. 93/2005 o autoskolach/ ??

        Odpovedať
        • Ja si uz toto velmi nepamatam.

          Ta konstrukcia samozrejme mozna je, aj ked ja taketo veci ako zivnostnik, zaroven konatel, zaroven zamestnanec, zaroven dohodar a neviem co vsetko – v akomkolvek odvetvi taketo konstrukcie nemaju ekonomicku podstatu a ich cielom je len sa vyhnut nejakym penaznym povinnostiam – ja taketo veci a vymysly neuznavam…

          V tomto pripade myslim ze on chcel praveze nahradit zivnost s.r.o., nie ze prevadzkovat aj jedno aj druhe, a zaroven ani nemal byt zamestnany a vykonavat toho instruktora len ako konatel – cielom malo byt zrejme sa vyhnut odvodom….

          Odpovedať
          • Ďakujem za debatu a názory :) Ja som tomu tiež rozumel tak, že išlo o kombináciu vlastná SRO, kde je daný spoločník zamestnaný na mikroúväzok ako konateľ a zároveň jej dodáva služby ako inštruktor SZČO. A to je určite v pohode. A rovnako aj prechod zo živnosti na SRO, bežná prax. Môj názor :)

  21. Neviem, či rozumiem správne otázke, ale na základe pracovného práva, ktoré umožňuje zamestnanca zamestnať aj na kratší pracovný úväzok. Nikde som nenašla obmedzenie v krátkosti úväzku a tak bol stanovený pracovný čas na dve hodiny týždenne za minimálnu mzdu.

    Odpovedať
  22. Tiež som riešila prípad, keď sa musel konateľ aj majiteľ spoločnosti stať riadnym zamestnancom podľa iných zákonov. Konateľ sa zamestnal na kratší pracovný úväzok a mzdu si stanovil na 20 € za mesiac.

    Odpovedať
      • Ja mám tiež taký prípad: pokiaľ chce konateľ zároveň vykonávať prácu vodiča taxislužby, musí mať so svojou spoločnosťou uzavretý trvalý pracovný pomer. O rozsahu pracovného času/uväzku sa v zákone už nič nehovorí.

        Odpovedať
        • Iste – takychto zakonov najdete viac, a specialne v odboroch podnikania ktore su viazanymi zivnostami, koncesiami alebo podnikaju podla osobitnych predpisov…

          Tato cela diskusia ako aj clanok opomina zakladny fakt – to nie, ze konatel ako statutarny organ a riaditel spolocnosti musi byt v pracovnom pomere ako takom – nemusi nikdy !

          Pokial nejaka cinnost vyzaduje inu formu prevadzky z pohladu pravneho postavenia ludskych zdrojov – tento fakt nema ziadny vplyv na vec, ze funkcia konatela nesmie byt v pracovnom pomere….

          Funkcia konatela, tak ako ju s pravami a povinnostami definuje Obchodny zakonnik sama osebe vylucuje akukolvek dalsiu cinnost, ktora nespada pod pravomoci konatelov/spolocnikov – a to je presne pripad, ked mnohi co zakladaju jednosobove obchodne spolocnosti supluju zamestnanecky alebo zivnostensky vykon formou vykonu prace konatela z dovodu vyhodnejsieho danovo-odvodoveho rezimu – ale to je len benevolencia tych podnikatelov a uradov, ktore im to toleruju

          Taxisluzba urcuje aby vodic taxisluzby bol v pracovnom pomere, nie aby konatel taxisluzby bol v pracovnom pomere. Pokial vsak konatel vykonava funkciu vodica – vztahuje sa na neho toto ustanovenie – v rozsahu prac vodica, nie konatela. Konatelovi je takato cinnosti vo vseobecnosti zakazana, teda z pravneho hladiska nevozi tych ludi ako konatel-vodic, ale ako vodic-zamestnanec

          Konatel uctovnej firmy tiez nemusi byt v pracovnom pomere, ale pokial uz vykonava cinnost uctovnictva ako takeho – uz by mal byt v pracovnom pomere na rozsah cinnosti ktore nesuvisia s funkciou majitela/konatela, hoci zakon o uctovnictve ani iny zakon mu to neprikazuje…

          Samozrejme kazdy si z toho urobil dobry den a potom to aj tak vyzera ze mame x jednosobovych obchodnych spolocnosti, ktore su zalozene len na to, aby obchadzali zakony….

          Odpovedať
  23. Vynikajúci článok. Používam toto riešenie. Až teraz ma ale upozornila účtovníčka, že sa výplata mzdy inak účtuje – miesto 331 má vraj byť účet 366. Rovnako pri cestovných náhradach, ale tu som si nie celkom istá. Ďakujem

    Odpovedať
    • Vynikajúce doplnenie :) Áno, podľa postupov účtovania sa práve “záväzky voči spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistom komanditných spoločností a členom družstiev z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia” účtujú na 366. A cestovné: nie je to z toho jasné. Ale asi áno. Hoci vecne je to jedno.

      Odpovedať
  24. A ako je to s odvodmi v prípade zmluvy o výkone funkcie konateľa, ak je odmena napr. 300 €? Spadá táto suma pod odvodovú odpočítateľnú položku?

    Odpovedať
  25. Vyborny clanok, dakujem. Co sa tyka odmeny pre konatela, z clanku som pochopil, ze s odmenou mozem ist nizsie ako je minimalna mzda. Bude zaroven platit, ze ako Fyzicka osoba budem mat vdaka tomu zaplatene vsetky poistenia, aj ked z odmeny bude vypocitane zdravotne nizsie ako 60 EUR? Budem mat ako FO nejake dalsie povinnosti voci poistovniam a uradom?

    Odpovedať
    • Presne tak: odmena “zamestnanca” (presnejšie konateľa) sa počíta z reálnej výšky odmeny. Konateľ je tak poistený aj zdravotne (v plnej miere) aj “sociálne” (tj počítajú sa mu mesiace a roky pre nárok na dávky, samotná výška dávky však závisí od výšky mzdy).

      Odpovedať
  26. Dobrý deň, zaujímalo by ma, či Vami uvedené “chuťovky” sa týkajú aj zamestnávateľa. ktorý je SZČO a zamestnáva študenta na dohodu o BPŠ?

    Odpovedať

Vložiť komentár

Share This