Nedoplatok či preplatok zo zdravotného poistenia: čo s ním (v daňovom priznaní)?

Najprv kontext pre širšie pochopenie nedoplatkov ako aj odvodov živnostníkov: ako vlastne platia odvody zamestnanci či živnostníci, čo znamenajú koeficienty a hlavne kto a prečo v posledných rokoch odvody zvyšoval – odvodovú story som dávnejšie napísal pre .týždeň: Letné odvodové šoky

A teraz čo s aktuálnymi nedoplatkami:

Príjmy a výdavky sa v prípade SZČO evidujú na hotovostnom princípe – v priebehu roka je teda podstatným to, čo podnikateľ skutočne zaplatil alebo skutočne zinkasoval (na rozdiel od eseročiek a podvojného účtovníctva). Toto platí aj v prípade súm, ktoré vyčíslilo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia:

• nedoplatok za rok 2018, ktorý SZČO zaplatil v aktuálnom roku 2019, je daňovým výdavkom roka 2019 (rovnako ako mesačné preddavky platené “v” roku 2019) – uvedie sa teda v daňovom priznaní za rok 2019
• nedoplatok za rok 2018, ktorý SZČO zaplatil/zaplatí neskôr, napr. v budúcom roku 2020, je daňovým výdavkom roka 2020 (rovnako ako mesačné preddavky platené “v” roku 2020) – uvedie sa teda až v daňovom priznaní za rok 2020
• nedoplatok za rok 2018, ktorý SZČO prípadne nezaplatí vôbec (ak sa to dá), je daňovým výdavkom až po skončení resp. prerušení podnikania – neuhradené záväzky znižujú základ dane, bohužiaľ však zároveň nezinkasované pohľadávky (teda odberateľské faktúry, ktoré odberateľ nezaplatil) základ dane zvyšujú (teda sa de facto zdaňujú). Toto neplatí pre SZČO s paušálnymi výdavkami – títo si totiž od svojich príjmov môžu odpočítať len paušálne výdavky a reálne zaplatené odvody, a to aj pri skončení podnikania.
• ak SZČO už v lete 2019 nepodniká, no nedoplatok za rok 2018 zaplatil, na výber má 2 možnosti:

1. buď podá dodatočné daňové priznanie za rok 2018 (teda rok, v ktorom ešte podnikal) a nedoplatok 2018 zaplatený teraz v r. 2019 v ňom doplní ako daňový výdavok roka 2018. Náklady za rok 2018 teda ešte o čosi stúpnu, celková daň bude teda nižšia ako pôvodná (a už zaplatená daň) a podnikateľ si môže požiadať o vrátenie preplatku. Poteší :)
2. alebo uvedie nedoplatok 2018 (zaplatený teraz v r. 2019) v daňovom priznaní za rok 2019. Napr. v r. 2019 podnikal ešte do skončenia apríla 2019, potom živnosť resp. inú samostatnú zárobkovú činnosť ukončil a daňové priznanie ako SZČO za rok 2019 ešte tak či tak podať musí. V situácii “nedoplatok zaplatený po skončení podnikania” si teda podnikateľ môže vybrať spôsob, ktorý je pre neho výhodnejší.

Preplatok za rok 2016, zinkasovaný na účet SZČO v tomto roku 2017, je daňovým príjmom roka 2017. Pozor, zdravotná poisťovňa zo sumy preplatku zrazí daň z príjmov (tzv. zrážková daň). Zrazením tohto typu dane je daňová povinnosť z preplatku splnená – SZČO si teda preplatok neuvádza v daňovom priznaní (ako príjem), rovnako neuvádza zrazenú daň (nemôže si ju totiž započítať na úhrade svojej celkovej dane, resp. žiadať späť).

Vzhľadom na toto pravidlo sa v praxi môže občas stať (aj sa stala) absurdná situácia: živnostník podnikal od januára do mája 2018, na mesačných preddavkoch zaplatil napr. 300 EUR (5 mesiacov x minimálnych 60 EUR), zároveň bol však zamestnaný, podnikanie mu totiž nešlo, nemal z neho žiadne príjmy (nevyšla mu teda ani daň) a preto ho aj pozastavil. Zdravotná poisťovňa vyhotovila za rok 2018 živnostníkovi ročné zúčtovanie a vzhľadom na kombináciu “živnostník popri zamestnaní” vyčíslila preplatok – pri nulovom príjme z podnikania a súčasnom platení odvodov zamestnania sú totiž nulové aj odvody. Preplatok 300 EUR však poisťovňa zdanila 19%-nou zrážkovou daňou 57 EUR. Zrážkou je daň vysporiadaná, nedá sa teda ani žiadať o jej vrátenie. Podnikateľ v tomto prípade vlastne zaplatil daň z odvodov, ktoré pre zmenu nezaplatil :)

Väčšina z vyššieuvedeného (teda pravidlá pre nedoplatok aj preplatok) platí len pre SZČO s jednoduchým účtovníctvom, daňovou evidenciou a paušálnymi výdavkami. Nie pre tých niekoľko SZČO, ktorí sú povinní viesť podvojné účtovníctvo – postupujú totiž podľa iných pravidiel. Rovnako ide len o nedoplatky a preplatky týkajúce sa SZČO – nie teda napr. odvody platené z dividend či zo zamestnania.