Dohodári a ich nárok na stravné: môže ísť do daňových nákladov?

od autora:
Stravné, resp. stravné lístky sú jednou z “number one” zamestnancami žiadaných sociálnych vymožeností. Zároveň dávajú obsah práce mzdovým účtovníkom :) V súvislosti s novým odvodovým režimom pre dohodárov sa možno častejšie vyskytuje už pomerne tradičná téma: čo dohodár a stravné?

Túto tému – a častú otázku z praxe – je ideálne rozmeniť na 2 samostatné otázky:

  • či má dohodár vôbec nárok na to, aby mu zamestnávateľ poskytoval stravné lístky
  • v prípade ak áno, či si hodnotu preplateného stravného (tj len časť celkového stravného) môže dať firma-zamestnávateľ do daňových nákladov

 

Dohodár a nárok na stravné lístky (Zákonník práce)

 

Dohodár nárok na stravné lístky prioritne nemá. Na dohodárov sa totiž nevzťahujú niektoré časti Zákonníka práce a okrem iných aj časť 7 s názvom “Sociálna politika zamestnávateľa”.

 

Zároveň však zákonník firme umožňuje dobrovoľne rozšíriť okruh osôb, ktorým stravovanie zabezpečí a bude naň dokonca aj prispievať. Tj firma stravné dohodárom dať nemusí, ale ak sa tak dobrovoľne rozhodne, môže. Podmienkou v zákonníku práce je “prerokovanie so zástupcami zamestnancov”. Čo je samozrejme odborárska brzda, najmä v malých firmách, ktoré žiadnych “zástupcov zamestnancov” nemajú. Možnými “náhradami” tohto prerokovania môže v praxi byť interná smernica hovoriaca o tom, že firma sa rozhodla stravné poskytovať aj dohodárom, resp. je možné informáciu o dobrovoľnom poskytovaní stravné vsunúť do samotného textu dohody.

 

Stravné ako daňový náklad (daň z príjmov)

 

Príspevky na stravovanie zamestnancov sú daňovo uznateľným nákladom (okrem iného) za podmienok uvedených v spomínanom Zákonníku práce. Teda ak firma dobrovoľne poskytne stravné aj dohodárovi, môže si príspevok uplatniť v nákladoch, avšak opäť ho trochu brzdí to byrokratické a pomerne hlúpe prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Resp. spomínaná smernica či zakomponovanie tohto bodu do dohody. Pre daňové uznanie si teda treba v každom prípade trochu neefektívne “zapapierovať”. S týmto konkrétnym bodom ja osobne síce skúsenosť nemám, údajne však daňová kontrola zvykne dané riešenie akceptovať.

 

Ak chcete ako firma stravné dohodárom dať vrátane daňovej uznateľnosti, možným riešením je aj celú (papierovo, daňovo i právne) zložitú koncepciu stravných lístkov obísť a príspevok dať dohodárovi ako súčasť odmeny. Inými slovami: dať mu viac peňazí v jeho výplate. Táto jednoduchšia možnosť má však už nevýhodu vo forme odvodov – príjmy z dohôd podliehajú v niektorých prípadoch daniam aj odvodom, na rozdiel od stravného, ktoré je oslobodené.

K stravnému samozrejme platí, že:

  • nárok na stravné má zamestnanec (a teda aj dohodár) po (oficiálne) 4 odpracovaných hodinách
  • firma neprepláca celú hodnotu stravného, ale len pomerne presne obmedzenú časť
  • téma článku je “stravné” ako také, no existuje veľký rozdiel medzi pojmami “stravné lístky” a (výrazne rozšírenejšie) “stravovacie poukážky”.

 

Aké máte s touto témou skúsenosti? Podeľte sa v komentároch

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

Súvisiace články:

  1. Dohodári a daňové priznanie 2011
  2. Zamestnanec, ktorý prenajíma nehnuteľnosť a daňové priznanie
  3. Ročné zúčtovanie dane pre zamestnancov: základné body, na ktoré nezabudnúť
  4. Prehľad noviel podnikateľských zákonov koniec r. 2012 + r. 2013
  5. Pravidelný a nepravidelný príjem dohodára

1 komentár k “Dohodári a ich nárok na stravné: môže ísť do daňových nákladov?”

  1. nno… ak zakon podmienuje stravne listky formulaciou ci podmienkou ako “prerokovanie so zástupcami zamestnancov”, nevidim v tom ziadny problem ani na pracoviskach, kde nie je roh. kedze neuvadza, ze to musia byt zastupcovia zamestnancov prave v tej firme :-)
    takze logickym postupom a otrockym dorziavanim zakona (ktore tak rady uplatnuju vsetky kontroly…), si mozem takyto suhlas vypytat aj od roh v susednej firme, ci firme na druhom konci statu. a dost pochybujem, ze by pri ochote sudruhov z odborov rozdavat z cudzieho, aj takuto nezvyklu poziadavku odmietli ci neschvalili, alebo by s nou nesuhlasili. a ak by sa aj odvazili, prehlasim ich verejne za vykoristovatelov, ktori nedopraju zamestnancom ani ten kus chleba a kolaborantov so svetovym imperializmom.
    A JE TO!

    Odpovedať

Vložiť komentár

Share This