Povinná elektronická komunikácia pre platiteľov DPH surfuje neisto medzi termínmi 1.1.2012 – 1.4.2012 – 1.1.2013. Kto nechce, naozaj nemusí, no elektronické podávanie dokumentov šetrí čas, náklady a poskytuje pohodlie – okrem iného umožňuje viesť ekonomickú agendu aj z diaľky (napr. z Austrálie). Sociálna i zdravotné poisťovne už na ňu prešli takmer na 100%. (pri zamestnaneckej agende) a s daňovým úradom môžu dobrovoľne komunikovať nielen platitelia DPH, ale všetci “klienti” daňového úradu s daňovými priznaniami a účtovnými výkazmi. Ako na to?
Elektronicky možno s daňovým úradom komunikovať 3 spôsobmi:
- prostredníctvom elektronického podpisu – tento spôsob je relatívne pohodlný, podpis však niečo stojí, preto je vhodný najmä pre väčšie firmy, ktorý elektronický podpis používajú aj na iné účely
- prostredníctvom elektronickej značky a aplikácie eDane – je to ten starší spôsob a používajú ho najmä tí, ktorí si elektronickú komunikáciu vybavili ešte do konca r. 2011. Nevýhodou je, že do 5 pracovných dní je potrebné zaslať vytlačený tzv “krycí list” dokumentu aj poštou – čo je dvojnásobná práca. Inštalácia je vhodnou inšpiráciou pre vrásky i šediny a kuriozitou je, že systém za toľko miliónov je možné používať len na jedinom jednom prehliadači (IE) .
- prostredníctvom identifikátora a aplikácie EZU – najnovší, najlacnejší a relatívne pohodlný spôsob. Pár slov o ňom a o tom, ako ho vybaviť.
Teda postup:
- v prvom kroku je potrebné vygenerovať “identifikátor”. Identifikátor získava fyzická osoba, ktorá bude dokumenty daňovému úradu doručovať – či už za firmu svoju, firmu inú alebo viacero iných firiem. Teda akýsi styčný dôstojník. Najčastejšie ide o účtovníka, ekonóma alebo daňového poradcu.
- “dohodu o elektronickom doručovaní” generuje a uzatvára s daňovým úradom samotná firma, ktorá chce komunikovať elektronicky. Viac firiem môže mať jedného ekonóma, ktorý za nich prostredníctvom svojho identifikátora bude doručovať dokumenty.
- cez drsr.sk vojdete do časti “elektronický zber údajov”, zvolíme EZU a v nej na vypísať Žiadosť o vydanie identifikátora
- po zadaní osobných údajov a hesla vygeneruje systém žiadosť o identifikátor, zašle na žiadateľovi na e-mail a vytlačený dokument zanesie práve táto a žiadna iná fyzická osoba na daňový úrad. Úradníčka ho spracuje a systém e-mailom zašle identifikátor. Daňový systém nikdy nenapĺňal bežné užívateľské štandardy, preto ho treba stiahnuť a nainštalovať práve a jedine na tom počítači, na ktorom bola zadaná žiadosť. Identifikátor je akýsi súbor, ktorý sa nainštaluje na disk, z ktorého je ho možné preniesť na akýkoľvek počet iných počítačov alebo zavesiť na cloud. A teda operovať aj z Austrálie.
- zároveň so zadaním žiadosti o vydanie identifkátora je možné uzavrieť Dohodu o elektronickom doručovaní pre konkrétnu firmu.Stačí zadať DIČ danej firmy, systém firmu hneď nájde a priradí ju k daného identifikátoru, resp. fyzickej osobe, ktorá bude za firmu komunikovať. Týchto dohôd je možné zadať viac (teda za viac firiem) – a to hneď alebo kedykoľvek neskôr.
- vytlačenú dohodu musí na daňový úrad doručiť štatutárny zástupca firmy. Ak ním je zároveň aj vlastník identifikátora (v prípade, ak za firmu doručuje dokument sám konateľ či za seba SZČO), postačí jedna osoba a jedna návšteva. Ak je ním niekto iný, resp. ide o viac firiem, musí sa zástupca každej firmy dostaviť s vytlačenou dohodou na svoj daňový úrad, kde úradník spáruje dohodu a identifikátor. Osobnú návštevu je možné nahradiť podpísanej dohody overenej notárom – teda ušetriť cestu. Po spárovaní môže vlastník identifikátora doručovať za firmu priznania a výkazy.
Samotné podávanie dokumentov cez EZU je celkom pohodlné a designovo nie najškaredšie. Stačí načítať idenfikátor z disku a zadať heslo. Zvyšok zvládne každý – či už ručne alebo ideálne načítaním .xml-kového súboru z ekonomického softvéru. A systín funguje aj na Chrome a asi aj na iných prehliadačoch:)
Daňový poriadok, teda zákon ustanovujúci povinnosť elektronicky komunikovať pre platiteľov DPH, napriek jeho častým novelám možno pozabudol na zvláštnu skupinu, ktorá do témy DPH vnikla od r. 2010, Ide o tzv. osoby registrované podľa § 7a, o ktorých často píšem na tomto blogu. Teda osoby, ktoré nie sú platiteľmi, ale dodávajú alebo prijímajú služby z inej krajiny EÚ, pri ktorých sú povinné DPH platiť ony alebo ich odberateľ a v závislosti od toho podávajú súhrnný výkaz alebo daňové priznanie. Títo v spomínanom ustanovení o povinnej elektronickej komunikácii riešení ani spomenutí nie sú. Najčastejšie však podávajú súhrnný výkaz a to je možné iba elektronicky. A ak by aj nie, odporúčam komunikovať elektronicky aj napriek tomu. Uľahčí to život.
Doplnenie 18.11.2012:
Keďže firmy, dodávajúce Finančnému riaditeľstvu informačné systémy, sa menia v závislosti od aktuálnej vlády, od 1. decembra 2012 systém EZU končí a na elektronickú komunikáciu bude možné používať len systém eDane. Všetci súčasní používatelia EZU budú údajne presunutí späť do systému eDane. Za návrat k tej zložitejšej možnosti ďakujeme.
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
Treba pri EZU podávať daňové aj v papierovej forme?
podľa zverejnených informácií nie.