Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty

Najmä začínajúci podnikatelia a často aj nepodnikatelia si  pri výraze “daňový náklad”, resp. “daňový výdavok” predstavia (príp. ich vyslovia) niekoľko všeobecne rozšírených sloganov a súvislostí. Áno, status podnikateľa má v porovnaní s inými formami zarábania si popri svojich nevýhodách aj niektoré výhody. Daňových supermanov však z podnikateľov robiť netreba:) Pokúsim sa vysvetliť, resp. vyvrátiť 3 najčastejšie mýty:

Mýtus č. 1: Nemusím ich zaplatiť

Ale áno, musíš. SZČO si v princípe môžu uplatniť výdavky iba po zaplatení, rovnako ako zdaňujú predovšetkým príjmy, ktoré reálne zinkasovali. Eseročky a iné firmy s podvojným účtovníctvom si síce v daňových výdavkoch môžu uplatniť aj nezaplatenú faktúru za služby či tovar súvisiaci s biznisom, no v prípade, ak svoj záväzok neuhradia, ju však po niekoľkých rokoch musia zdaniť: čiže budú tam, kde boli. Časť vybraných daňových nákladov je dokonca uznateľných len a len po zaplatení. Čiže ak si nejaký nákup pracovnej cesty, školenia, auta či najnovšieho ajfónu chce podnikateľ uplatniť vo výdavkoch, musí zdokladovať, že ho zaplatil a to práve on. Existujú napr. aj pokročilejšie výnimky – napr. stravné SZČO či zamestnancov pri pracovných cestách – veľa ich však nie je. V princípe však platí, že ak si podnikateľ chce čosi “dať do nákladov”, najprv to musí kúpiť.

Mýtus č. 2: „Veď si to odpočítam z daní“

Resp. čokoľvek si kúpim, o to nižšiu daň zaplatím – podobnou blbosťou sa nedávno blysol magnát a aktuálne aj český minister financií Babiš. Či už to bol zámer alebo úprimnosť, pravda je taká, že suma daňového výdavku neznižuje daň, ale „iba“ základ dane. Teda sumu, z ktorej sa daň vypočíta.

Príklad

SZČO Pali dosiahol v roku 2014 zdaniteľné príjmy 22 000 EUR a zaplatil preukázateľné a obhájiteľné daňové výdavky v sume 12 000 EUR. Jeho základ dane teda je (pre zjednodušenie nepočítame s nezdaniteľnými časťami) 10 000 EUR. Daň z príjmov pri sadzbe 19% činí 1 900 EUR.

Ak by si dodatočne uplatnil vo výdavkoch napr. nákup počítača v sume 1 000 EUR, jeho základ dane bude už len 9 000 EUR a daň z príjmov v sume 1 710 EUR. Nákup 1 000 EUR mu teda neznížil daň o celých 1 000 EUR, ale iba o 190 EUR (tj 19% zo sumy nákupu).

Mýtus č. 3: Ako daňový náklad si môžem uplatniť čokoľvek

Daňovým výdavkom/nákladom je podľa zákon o dani z príjmov všetko, čo slúži na „dosiahnutie, zabezpečenie či udržanie príjmu“ – skrátka čosi, čo zarobí alebo v budúcnosti má zarobiť. Minimálne tak by to malo navonok vyzerať. Musí byť teda jasné spojenie medzi napr. odborným školením o BOZP, ktoré si do výdavkov uplatňuje na ňom zúčastnený bezpečnostný technik, naopak sadu elektrikárskeho náradia si vo výdavkach nemôže uplatniť SEO špecialista.
Uvedená definícia je samozrejme slušne široká a to, či si nejaký nákup môžete uplatniť ako daňový výdavok, závisí od schopnosti obhájiť ho pri daňovej kontrole. Mnohé špecifické výdavky majú navyše svoje limity a obmedzenia, ktoré akotak presne vymenúva zákon o dani z príjmov. A ako novinka od roku 2015 pribudla pri nákupoch áut, počítačov a iného majetku povinná voľba medzi uplatnením všetkých súvisiacich výdavkov v 100% (ak viete preukázať použitie majetku v 100%-nej miere na biznis) alebo krátením na 80% (čestnejší prístup pre pokojný spánok).

Podmienky uplatnenia daňových nákladov ešte raz:

  • daňový výdavok musí viesť k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu zdaniteľného príjmu
  • daňový výdavok musí byť preukázateľne vynaložený práve príslušným daňovníkom
  • daňový výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve resp. zaevidovaný v daňovej evidencii (aký je rozdiel medzi účtovníctvom a daňovou evidenciou?). Všetky tri podmienky vyplývajú zo základnej definície daňového výdavku zo zákona o dani z príjmov (§ 2 ods. i)
  • toto však nestačí: podnikateľ musí dokázať, že k právnemu úkonu deklarovaného účtovným dokladom skutočne došlo. Do úvahy sa totiž berie “skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane” (o tomto zas hovorí Daňový poriadok v § 3 ods. 6). Na špekulácie a vlastne aj optimalizáciu teda pozor.

Daňový výdavok vs. daňový náklad?

Tieto pojmy sa v praxi často opakujú aj zamieňajú. V konečnom dôsledku sa nič strašné nedeje. Výdavky sa totiž spomínajú v 2 rozdielnych sústavách (účtovníctvo vs. daň z príjmov), ktoré si podnikatelia často spájajú v jedno:
  • účtovný náklad – skutočne všetko, čo firma použije na dosiahnutie príjmov a zaúčtuje to v účtovníctve. Teda napr. aj nedaňové výdavky, akými sú občerstvenie, zábava či povedzme úplatky.
  • daňový výdavok – základ dane zníži skutočne len výdavok, ktorý definuje a umožňuje zákon o dani z príjmov. V mnohých prípadoch ide v porovnaní s účtovným nákladom o rozdielne sumy – napr. ročné daňové odpisy majetku sa často líšia od odpisov účtovných, rovnako môže podnikateľ z účtovných 100% nákladov na majetok uplatniť v daniach iba spomenutých 80% a pod.

Firma s podvojným účtovníctvom tak môže mať – a v praxi často aj má – 2 rozdielne výsledky: účtovný zisk/stratu a rovnako daňový zisk/stratu.

Podnikatel danove naklady

Tip: Tieňové daňové náklady: ako dostať do nákladov obedy, víno, výlety či techniku? 

Ak sa Ti článok páčil, zdieľaj ho svojim kolegom, partnerom či klientom

Takéto a ešte lepšie články priamo do e-mailu?

(Neznášam SPAM, rovnako ako Ty)


O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

4 komentáre k “Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty”

  1. A nedanove vydavky su “neobmedzene”? Teda napr srocka z 10 000 EUR zaplati 2200 EUR dan z prijmu (22%) a za 7800 EUR kupi alkohol na vianocny vecierok. Je to pohode? Dividendy sa nezaplatia, lebo peniaze v sro uz nie su a 14% na zdravotny odvod sa uz z tych 7800 nikdy neodvedie ? :-)

    Odpovedať
    • Teoreticky áno, prakticky si treba ustrážiť, aby to nevyzeralo tak, že daňový úrad (ak teda raz príde) bude môcť klasifikovať určitý reprezentačný výdavok ako osobný príjem napr. spoločníka a ako taký ho dodaniť. S dividendami a zdravotným odvodom z nich to však nemá nič – ak si firma totiž zisk nerozdelí, ten stále ostáva na účtovnej kôpke “nerozdelený zisk minulých rokov” ako zdroj firmy.

      Odpovedať
  2. Samozrejme že si to môžeme odpočítať iba z daňového základu, o tom čo sa dá ale dať do výdavkov a čo nie je až tak ťažké improvizovať. V podstate väčšina vecí slúži na podnikanie a ak nie, tak sa to môže tak evidovať. Ja som si nechal v tomto poradiť od účtovníkov z http://barta.sk , a mal som tiež pokojný spánok pri daňovej kontrole, než aby som riešil čo kde odpísať.

    Odpovedať
  3. no, s tymi legendami (ci blbostou statnych parazitov) o odpocitani si cohokolvek z dani, netreba chodit tak daleko. uz onehda to tvrdila aj nasa sudruzka brigita. podnikatelom dialnicne znamky nevadia, odpocitaju si ich z dani. tak som jej tam do radia zavolal (vtedy sa to este dalo), ci ma predstavu o tom, co je to danovy zaklad a co dan. a ci jej nevadi, ze mi to vykrikuje z okna trojmilionoveho bavoraka kupeneho za moje dane, ked mne obmedzila nakup auta za svoje peniaze na 600 tisic. jej odpoved: “cudna to otazka…”

    ta sudruzka brigita, svata bojovnicka za platenie dani. ktora ale sama, aj so svojimi kolegami v zeneve, cele roky ziadne neplatila. kedze oni vraj nespadaju pod danovy rezim ziadneho statu…
    https://www.youtube.com/watch?v=sQC375vGj9Q

    Odpovedať

Vložiť komentár

Share This