SZČO, ktorý je platiteľom DPH si principiálne nemôže uplatniť výhodné paušálne výdavky. Niekedy však áno: a vtedy môže šikovne ušetriť na kombinácii paušálnych výdavkov a možnosti odpočítať si DPH-čku. Síce musí vedie evidencie takpovediac dvojmo, ale možno to stojí za to.
živnostník
15%, 19%, 21% či ako to vlastne je? Mikrodaňovník a iné novinky pre daň z príjmov 2020/2021/2022
Atraktívnu 15%-nú sadzbu z dane z príjmov, ktoré si prvýkrát užijeme za rok 2020, si niektorí z nás užijú aj poslednýkrát. Do vládnej novely zákona o dani z príjmov pre rok 2021 sa totiž na poslednú chvíľu podarilo “prepašovať” aj niektoré zásadné zmeny. V r. 2020 sa sadzbou 15% zdaňuje základ dane z príjmov SZČO, eseročiek prípadne iných obchodných spoločností s príjmami/výnosmi max. 100 000 EUR. V r. 2021 sa sadzba 15% vzťahuje už len na firmy s ročnými zdaniteľnými príjmami/výnosmi max. 49 790 EUR. Nové sadzby, nový režim “mikrodaňovník”, daňový bonus a iné nové úľavy či zrušenie mnohých doterajších – poďme na to.
Obsah
- Čo vlastne kedy ušetríme? :)
- KTO: na koho sa nový režim "mikrodaňovník" vzťahuje?
- KEDY: ktoré podmienky musí mikrodaňovník spĺňať?
- A ČO: aké úľavy a zjednodušenia sa na mikrodaňovníka vzťahujú?
- Stojí mikrodaňovník zato?
- Oplatí sa mať radšej viacero subjektov za účelom zdanenia 15%-nou sadzbou dane?
- 2021+: ďalšie zmeny?
Prenájom nehnuteľností vs ubytovacie služby: aký je rozdiel z pohľadu DPH či dane z príjmov?
1.1.2019 vstúpila do platnosti zmena súvisiaca s prenájmom nehnuteľností, kde platitelia dane musia čeliť oslobodeniu od DPH, limitácie pri odpočítaní DPH a v konečnom dôsledku sa nevyhnú ani používaniu koeficientu pri nehnuteľnostiach. Prijaté zmeny znamenajú pre podnikateľské subjekty hľadanie nových možností, ako si nastaviť svoje podnikateľské aktivity, čo najvýhodnejšie. Pre správne pochopenie DPHčky v prípade nehnuteľností je vhodné si súvisiace služby rozpliesť na prenájom a ubytovacie služby.
Ako na daňovú stratu v období pandémie, pred ňou i po nej
Pravidlá pre uplatňovanie daňovej straty dostanú raz za pár rokov politický zásah, vďaka ktorému aj pri pomerne jednoduchých číslach dokážete nad samotným daňovým priznaním – a to aj vo vlastný prospech – presedieť aj celý deň. Ten najnovší poteší, lebo zjednoduší a ušetrí. Aj keď nie hocikomu. A aj keď nie naveky, iba dočasne.
Lex korona: termíny pre daňové priznania, DPH, odvody, preddavky v r. 2020. Ako to vlastne je? (verzia september 2020)
Vírus nám skomplikoval životy akurát v “pernom daňovom” marci a vzhľadom rad prísľubov a opatrení hneď 2 vlád za sebou spôsobil nechtiac slušný legislatívno-aplikačný chaos. Čo dokedy treba a kedy netreba a dokedy stačí. Daňové priznania k dani z príjmov, k DPH-čke, platby, sankcie a to všetko vo väzbe na odvody či sankcie. Aktuálne máme na svete niekoľko relevantných noviel daňovo-odvodových zákonov plus jeden samostatný nový zákon, ktorý mení pravidlá v podstate spätne de facto k 12. marcu 2020, kedy vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane. Poďme na to, aj s nejasnosťami a otázkami. Lebo tých je dosť. Áno, nejasnosti boli v roku 2020 priebežne aktualizovávané :)
Blogeri a zárobky či podnikanie: ako zarábať legálne
Blogovanie – teda pravidelné písanie článkov na určitú tému na vlastnom webe resp. inom vlastnom priestore, no najmä pod vlastným menom – je skvelým spôsobom na triedenie myšlienok, hľadanie riešení aj prepojenie či budovanie komunity okolo danej témy či branže. A napríklad aj na budovanie značky či získavanie klientely. Písanie ako hobby sa občas môže dokonca rozrásť na menej pravidelné či naopak systematické zarábanie až podnikanie. Po čase som opäť jedným zo spoluautorov odbornej knihy z dielne siete Dognet, tentoraz “Tvorba úspešného zarábajúceho blogu“. Moja téma sa týka možností zarábania blogerov a ich legalizácie, daní, evidencií atď. resp. podnikania, ktoré môže vzniknúť okolo single blogu. Tu je časť, nech sa páči.
Počítač či iný majetok na bloček/faktúru: pravidlá a limity (je ich dosť)
“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu”. Či nad 400 EUR?”, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo: 400 EUR, 1 000 EUR, 1600 EUR, 1 700 EUR, 3319,39 EUR, 5 000 EUR, 15 000 EUR. Preto nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.
Článok je aktualizovaný pre rok 2025 a neskôr.