“Čo všetko si môžem dať do nákladov?” je otázka stará asi ako ľudstvo samo a rovnako aj večná:) Niektoré náklady sú jednoznačne daňovými, niektoré jednoznačne nie, iné sú zas ohraničené rôznymi podmienkami či “na hrane”. No a niektoré si zas v závislosti od svojej kreativity či znalostí zákonných súvislostí môžete “ohnúť” alebo do nich “skryť” to, čo potrebujete. Prejdime si tie základné, znova a zas, aj s možnosťami, ako sa na ne dá pozerať.
vyberanie peňazí z eseročky
Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)
Otázka z nadpisu je v súčasnosti celkom bežnou situáciou z praxe: progresívni mladí podnikatelia, ktorí svoje príjmy dosahujú online z jedného počítača, pričom sa môžu nachádzať kdekoľvek, cestujú často nielen za zákazkami, ale len tak – pre zmenu miesta či hľadanie inšpirácie. No “našiť” na takýto výlet oficiálnu pracovnú cestu – a teda aj daňový náklad podnikateľa – je takou tou ošemetnou otázkou. Súčasné pravidlá pre pracovné cesty totiž vychádzajú ešte zo starých spôsobov života či práce a je celkom namieste inovovať ich. Okrem iného tak trochu blokujú moderné podnikanie napr. nadmerným dokladovaním, pojmom “pravidelné pracovisko” či celkovou zamotanosťou predpisov a pravidiel. Nasledujúci článok by mohol byť nakopnutím pre “refrešnutie” vnímania nových foriem pracovných ciest podnikateľov v 21. storočí – ak ho takým diskusnými príspevkami urobíte.
Dotácie firemnej pokladnice, výbery z účtu a pôžičky: sú tieto spôsoby vyberania peňazí z firmy rizikové?
“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?
Licenčné zmluvy vs. transferové oceňovanie: vyplácanú sumu musíme obhájiť
Každoročné nové dane by sa teoreticky aj dali akceptovať – keby so zvyšovaním platieb nešla ruka v ruke nová byrokracia. Tá možno najväčšia sa týka práve akýchkoľvek obchodov medzi dvoma či viacerými prepojenými firmami – napr. medzi SZČO a “jeho” eseročkou, dvoma eseročkami s jedným majiteľom a dokonca aj prípadu, keď spoločník poberá z vlastnej eseročky odmenu na základe populárnej licenčnej autorskej zmluvy. Tak poďme na to.
Pôžičky “eseročka – spoločník” ako nástroj na vyťahovanie peňazí z eseročky: sú legálne?
Pôžičky, ktoré poskytuje eseročka svojim spoločníkom, príp. naopak, sú – či sa to niekomu páči alebo nie – v praxi bežným spôsobom, akým si spoločníci v praxi “vyberajú” peniaze z vlastnej firmy, čo môže byť iným spôsobom príliš drahé. O tejto chúlostivej téme sa samozrejme veľa nepíše, no existuje ňu mnoho názorov a v podstate súvisí aj s nedávno skončeným uzavieraním roka eseročiek. Spísal som súvislosti, ktoré napadajú mňa a niektorých mojich kolegov. Teda nie rady, ale súvislosti, preto sa v diskusii poteším skôr názorom, než otázkam :)
Licenčná autorská zmluva: ušetrí odvody aj vyberie peniaze z eseročky?
Dávnejšie preletela slovenským internetom prezentácia Mareka Lichtnera o “hackovaní daní a odvodov”. Určená bola hlavne web developerom a “ajťákom”, čomu zodpovedal najmä jej originálny jazyk, z ktorého rád používam sympatický výraz “hack”:) Ide o ďalšiu celkom zaujímavú provokáciu na rozmýšľanie, ako dane a odvody skôr neplatiť ako platiť. A jednou z najdiskutovanejších tém v mojom okolí – najmä medzi programátormi a vývojármi – je licenčná autorská zmluva.
Obsah