V júli sa toho v živote živnostníkov a SZČO deje každoročne veľa. Zmeny sa týkajú hlavne Sociálnej poisťovne a odvodov platených tejto inštitúcii – niektorí z podnikateľov ich totiž platiť začínajú, ďalší končia a väčšina z nich by si mala platené odvody vypočítať či nanovo prepočítať. Už pár rokov za podnikateľa všetky povinnosti vykoná Sociálna poisťovňa – prihlási ho či odhlási a rovnako mu automaticky vypočíta, koľko platiť. Poďme na základný prehľad pre rok 2022:
SZČO
(Ako na) autorské diela, autorské zmluvy, licencie, príjmy, dane a odvody: 16 otázok a odpovedí
Tvorba softvéru na objednávku, eBooky, online kurzy, školenia, webové šablóny či fotografie alebo texty na web. Kreatívnych možností podnikania nebolo v histórii nikdy viac. A a aj otázok 🙂 Autorské zmluvy, platenie daní a odvodov z autorských odmien, aktívne aj pasívne autorské odmeny či predaj diel programátormi-kontraktormi, hand-made umelcami alebo cez vlastnú eseročku. Dnes si preto dáme blogerský duel: keďže nejde vždy len o dane a odvody, ale aj o zmluvy, autorskú ochranu, právne formy či zodpovednosť, na tieto časté otázky sa pokúsim odpovedať spolu s advokátkou Soňou z blogu Ochráňsiznačku.sk. Nech sa páči, pre vás zo srdca :)
Transferové oceňovanie po novom 2023: čo nám zjednodušili?
Transferové oceňovanie v “tuzemskej” verzii – teda týkajúce sa vzájomných obchodov medzi prepojenými slovenskými subjektmi – trápi malé firmy od r. 2015. Je to síce čisto daňová téma, no skutočnosť, že ho podnikateľovi “treba”, v praxi musia prioritne identifikovať účtovníci/ekonómovia rôznych levelov. V priebehu rokov 2015-2023 sa zákon a súvisiace predpisy viackrát menili: ministerskí úradníci občas trochu zareagovali na volanie malých podnikateľov (a ich účtovníkov) a z rozsahu povinnej a desivej dokumentácie stále o chlp ubrali. Niečo zas ostalo. Update: od r. 2023 niektoré obchody definitívne vypadli z povinnosti oceňovať ich trhovými cenami. Aktualizoval sa aj samotný zákon o dani z príjmov a pribudlo aj nové usmernenie MF SR o obsahu dokumentácie.
Firma / podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH: nový “how-to” návod
Spolupracovať s firmami či jednotlivcami z Holandska, USA, Brazílie či Austrálie môže v súčasnosti už aj “malý” podnikateľ z bytu v slovenskom paneláku či kaviarni – stačí mu počítač a internet. Rovnako dnes nie je pre nikoho problém stiahnuť si – zadarmo či za poplatok – akýkoľvek softvér, webovú šablónu, fotografiu, logo či aplikáciu prípadne predplatiť používanie úžasnej appky, ktorý šetrí čas či celkovo dokáže zázraky. Prípadne naprogramovať online pomôcku, šablónu alebo kurz a hodiť na ich na vlastný web či trhovisko s cieľom predaja a zarábania. Online fungovanie a online podnikanie je dnes jednoduchšie ako kedykoľvek v histórii.
Neboli by to však úradníci, nebol by to však štát a nebola by to EÚ, keby podnikateľov nezačal naháňať a komplikovať im ich domnelo jednoduché obchody. A hlavne zdaňovať.
Dlhodobo sa desivá DPH-čka týkala hlavne veľkých podnikateľov. No od r. 2010 pribudol v slovenskom zákone o DPH popri plnohodnotnom platiteľovi DPH aj akýsi režim “čiastočný platiteľ DPH” – teda podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH z dôvodu predaja služieb do EÚ či z dôvodu ich nákupu služieb zo zahraničia.
Prechádzam zo živnosti na eseročku – čo ma čaká?
Najprv živnosť, neskôr prechod na vlastnú eseročku. Napriek tomu, že eseročky a ich pravidlá sú koncipované skôr pre väčšie firmy a tímy, je to v SR bežná prax. Ak však chceme byť poctiví, nič také ako „prechod zo živnosti na eseročku“ neexistuje. Živnosť aj eseročka sú 2 rozdielne právne formy, ktoré je potrebné „ošéfovať“ zvlášť.
“Bolo by super, keby si dal dokopy postup, ako na to”, napísal mi dávnejšie ktosi.
Maximalizuj materské: 7 tipov pre zamestnanca, živnostníka, mamičku i otecka
Čerpať najvyššie možné materské na 1 a to isté dieťa – prípadne kombináciu materského a rodičovského príspevku – je dnes hitom, oveľa väčším ako lacné hypotéky pre mladých či vlastná eseročka. Dnes máme pre vás 4 základné i menej časté situácie so všetkými výhodami, ktoré prinášajú: maximalizácia dávok zo Sociálnej poisťovne a štátu + úspora na platených odvodoch. Kto ich ešte neovláda, nech sa páči. Hosťujúcou autorkou je Danka Fráková z našej Libertax Consulting, ktorá má v hackoch okolo materského lepší prehľad, než iní autori tohto blogu :)
Preddavky na daň z príjmov: prečo a ako si na ne dávať bacha.
Ako si štát pýta úroky z nezaplatených preddavkov
Prekvapenie, rozhorčenie, šok, slzy v očiach. Nechuť pracovať či podnikať ďalej. Hnev na štát, zákony a občas aj účtovníka. Asi takto je možné opísať pocity podnikateľov, ktorí v lete 2018 otvorili obálky od Finančnej správy, v ktorých ich daniari vyzývajú k úhrade úrokov z omeškania z nezaplatených preddavkov na daň z príjmov ešte za roky 2014 a 2015. Ešte raz (čítaj pozorne): podnikatelia tie preddavky už zaplatili a to vo forme celkovej dane po skončení roka. Keďže však ešte v priebehu práve tohto dávno uzatvoreného roka mali na túto budúcu daň platiť preddavky, daniari šikovne vypočítali zákonný úrok z omeškania za dni omeškania a vyrubili ho. Po niekoľkých rokoch: áno, zákon im to umožňuje. No počkať si pár rokov a – aj napriek tomu, že dané peniaze už štát dávno má – z vtedy dlžnej sumy vyrubiť úrok je číre svinstvo.
Aktuálne môže štát v takomto prípade vyrubiť úroky maximálne do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daň zaplatená. Aspoň niečo. S preddavkami to však nikdy nebolo jednoduché – najmä s pravidlami pre ich výpočet a sledovanie. Prejdime si ich teda aspoň nahrubo.
Obsah
- Ako si štát pýta úroky z nezaplatených preddavkov
- SZČO, eseročka atď: z akého čísla vlastne vychádzame?
- Koľko a kedy:
- A čo od čoho odpočítame?
- Ukončenie biznisu, kombinácia so zamestnaním, kryptomeny: výnimky, kedy sa preddavky neplatia
- Ako si preddavky (ne)sledovať a ako sa v nich vyznať
- Preddavok a ukončenie podnikania: radšej si s daňovým úradom vyjasnite, či veciam rozumiete rovnako
- Úrok: koľko stojí neplatenie preddavkov?