Pojem “faktúra” sa prioritne týka DPH a teda podnikateľov, ktorí DPH podliehajú – platiteľov DPH či iných firiem registrovaných pre DPH z iného titulu (napr. z dôvodu poskytovania služieb do EÚ). V praxi sa faktúra vystavuje aj ako účtovný doklad na účely účtovníctva a dane z príjmov – nemusí mať teda náležitosti “dépéháčkovej” faktúry a nepodlieha jej pravidlám, aj keď v niektorých bodoch ide o veľkú podobnosť. A niekedy sa naopak nemusí vystaviť vôbec – ako napríklad v nasledujúcej situácii:
podnikanie
Zakladajte si eseročky, kým to ide. Od októbra 2013 bude potrebné mať základné imanie na účte v banke
Založiť si eseročku, resp. prejsť z podnikania formou živnosti na podnikanie formou eseročky je hitom už niekoľko rokov. Hlavným dôvodom bývajú samozrejme odvody a ich možná úspora – živnostník s vysokými odvodmi sa tejto každomesačnej povinnosti môže pomerne ľahko a legálne zbaviť tým, že sa stane spoločníkom vo vlastnej eseročke. Záujem o “prechod” po poslednom zvýšení odvodov rastie a vlna tsunami príde pravdepodobne v septembri 2013.
Je možné legálne kombinovať živnosť aj eseročku jedného podnikateľa s cieľom optimalizovať dane+odvody?
Pondelkové (3.6.2013) Hospodárske noviny sa vo svojej odbornej prílohe venovali pomerne zaujímavej, odvážnej a kontroverznej téme “Ako ušetriť na daniach a odvodoch kombináciou živnosti a eseročky“. Inými slovami: ako môže jeden podnikateľ vzájomnou fakturáciou medzi svojimi 2 firmami (živnosť a eseročka) optimalizovať dane. Prispel som iba orientačným prehľadom, ktorý ilustruje princíp zdanenia a platenia odvodov v niekoľkých možných situáciách – na pochopenie niektorých súvislostí môže byť užitočný aj pre tých, ktorí o takejto forme optimalizácie vôbec neuvažujú. V druhej časti článku uvádzam základné pravidlá a tipy, ako na danú kombináciu, aby bol vlk sýty a ovca celá.
Konkurz a likvidácia spoločností: outsourcing je jednoduchší a lacnejší
Pri eseročkách a iných spoločnostiach nie je dôležité len ich založenie, ale častokrát aj rušenie. Tento proces je možné absolvovať aj zákonne, bez komplikácií a so cťou. Ako na to a koľko to stojí, o tom som sa v druhej časti nášho minulotýždňového rozhovoru rozprával s odborníkom na na vymáhanie pohľadávok a konkurzné právo JUDr. Jánom Ivanom zo spoločnosti JUSTICIA Legis s.r.o.
Vymáhanie pohľadávok: neuhradené faktúry je možné vymôcť, ak sa začne včas
Neuhradené faktúry sú v slovenskom podnikateľskom prostredí pomerne častým javom. Okrem chýbajúcich peňazí spôsobujú aj rôzne daňové nevýhody – podnikateľ totiž v určitých prípadoch platí dane aj z toho, čo mu nikto neuhradil. O možnostiach vymáhania pohľadávok a riešení situácií dlžníkov som sa rozprával s odborníkom na na vymáhanie pohľadávok a konkurzné právo JUDr. Jánom Ivanom zo spoločnosti JUSTICIA Legis s.r.o.
Čiastočné platby a úhrady v hotovosti: sú legálne alebo nie?
Článok o obmedzeniach podnikateľov plynúcich z nového zákona o obmedzení platieb v hotovosti mal pomerne čítaný úspech a priniesol aj odlišné názory, ktoré som tak trochu predsa len očakával. Opäť sme totiž dostali k téme, ktorú môžu rôzni čitatelia či profesionáli vykladať rôznym spôsobom. Čo však vôbec neprispieva k ničomu pozitívnemu, keďže opäť ide o pomerne dôležité sporné body s pomerne vysokými sankciami.
Zákon o obmedzení platieb v hotovosti: možno obmedzuje aj vás
Vlády zákon s pomerne krutými dôsledkami pre podnikateľov – zákon o obmedzení platieb v hotovosti. – je na svete už od roku 2013. Podľa neho si podnikatelia nemôžu robiť “len tak hocičo”, preto by nemali o nič menej poznať jeho súvislosti a dôsledky pre prax.
Článok je aktualizovaný na nové limity platné od 1. júla 2023.