Tohtoročná nová vláda priniesla legislatívnu smršť. Týkala sa predovšetkým podnikateľského prostredia, pričom v priebehu posledných mesiacov sa niektoré zákony novelizovali dokonca aj niekoľkokrát. V každom prípade som sa pokúsil aspoň takto titulkovo o prehľad najdôležitejších zmien zákonov pre podnikateľskú sféru účinných od jesene 2012 do začiatku roka 2013:
odvody
SZČO: Koľko “môžem” v r. 2026 zarobiť, aby som neplatil sociálne odvody?
Hranica príjmu, ktorú si mnohí podnikatelia-SZČO sledujú z dôvodu, aby sa nestali platiteľmi poistných odvodov do Sociálnej poisťovne, je pre príjmy za rok 2025 v sume 9 144 EUR a pre príjmy za rok 2026 9 720 EUR. Túto hranicu bude Sociálna poisťovňa sledovať z príjmov v podanom daňovom priznaní za príslušný rok – teda
- za rok 2025 po jeho skončení, a to v júli, resp. októbri 2026
- za rok 2026 po jeho skončení, a to v júli, resp. októbri 2027.
To však nie je všetko. Od r. 2026 do hry vstupujú mikroodvody. Ktoré budú platiť v podstate všetky SZČO od nejakého času. Aj v prípade, keď podlezú hranicu spomenutú vyššie.
Od r. 2013 sa z príjmov na dohodu platia odvody. Študenti a dôchodcovia majú nižšie sadzby
Zamestnávanie dohodárov bolo doteraz (a do konca r. 2012) akousi zlatou cestou, ktorou legálne zamestnávať bez toho, aby firma či zamestnávateľ platili štátu demotivačné odvody. A to aj napriek tomu, že dohody sa majú v zmysle Zákonníka práca uzatvárať “výnimočne” a na “príležitostnú činnosť” – v súčasnosti je formou dohôd uzatvorených množstvo celomesačných úväzkov. Táto prax sa – ako želaný cieľ zákonodarcov – určite obmedzí, no spolu s ňou sa podľa všetkého (a aj podľa zdravého rozumu) obmedzí aj rozsah legálnej práce či práce vôbec.
Júl – odvodový mesiac SZČO (registrácia a zmena sumy pre sociálne odvody)
Od 1. júla sa každoročne menia niektoré povinnosti živnostníkov a ostatných SZČO ohľadne sociálneho poistenia. Týkajú sa 2 oblastí: registrácie a výšky poistného.
Odloženie daňového priznania a odvody
Odloženie daňového priznania vám prácu odloží o 3 alebo 6 mesiacov. Rovnako odloží aj zaplatenie samotnej dane z príjmov. Neušetrí, iba odloží. Čo však urobí predĺženie tejto lehoty s odvodmi SZČO? Veľa. Môže ich totiž ušetriť.
Eseročka – oplatí sa prejsť?
Podnikanie formou živnosti má v porovnaní s podnikaním formou eseročky či inej právnickej osoby rozdielny cieľ. Tá prvá z nich je určená skôr freelancerom, tj individuálnym profesionálom na voľnej nohe (grafici, programátori, právnici a pod.), druhá skôr pre väčšie projekty, tímy a pre o čosi strategickejšie podnikanie s väčším rizikom. Nesympatické odvody SZČO však stále viac premieňajú úvahy mnohých freelancerov, týkajúcich sa práve prechodu na “eseročku” – spoločnosť s ručením obmedzením. Prejsť či neprejsť?