Áno, je to tak. Po rokoch nevyplácania si podielov na zisku (dividend) z vlastných firiem majú majitelia malých či jednoosobobých eseročiek citeľne výraznejšiu vôľu si dividendy oficiálne vyplácať. Nesympatických 14% do zdravotnej poisťovne vystriedalo totiž 7% platených Finančnej správe. Zaplatených 15% + 7% (resp. 21% + 7%) je síce stále dosť resp. stále viac ako napr. 15%, 10% či 1%, ktoré je možné rôznymi optimalizačnými “hackmi” dosiahnuť, je to už však prijateľná cena za nekomplikovanie si života. 7% je však cena za podiely zo ziskov dosiahnutých za rok 2017 a neskôr. Vyplácanie tých starších ziskov je tak “slovensky” zložité. Nech sa páči, môj pomerne podrobný prehľad.
daň z príjmov
Daň z príjmov 2018: končia príležitostné príjmy aj daňová optimalizácia ako taká?
Každoročná predvianočná novela zákona o dani z príjmov resp. ostatných daňových zákonov prináša často skôr nové režimy, pravidlá a papiere a v posledných rokoch aj nové zákazy, obmedzenia či limity. Tá pre rok 2018 priniesla aj pár zaujímavých či kurióznych úľav, no prichádza aj pár nových prekážok, ktoré tak trochu znamenajú slzy pre drobné privýrobky nepodnikateľov ako aj daňovo optimalizačné schémy, tricky a hacky väčších či menších podnikateľov.
Daň z príjmov 2018: 5 nových daňových úľav. Užite si ich
Štát bude ďalej zvýhodňovať a dotovať kúpu vlastných nehnuteľností či kreativitu, nové online softvéry, vynálezy & patenty. A kúpeľníkov :) Zhruba o tomto je pár vybraných – a najzaujímavejších – daňových zvýhodnení platných od r. 2018. Prejdime si ich.
Dostal som faktúru za službu zo zahraničia. Časť 1: daňové náklady
V prebiehajúcej online dobe už vlastne denná prax: PDF-ko, e-mail alebo len náhľad dokladu od zahraničnej firmy za niektorú z online služieb, ktoré už mnohí denno-denne používame: Google Apps, Basecamp, Adobe či DropBox. V slovenských kanceláriách a fórach sa traduje, že na to, aby som si príslušný nákup mohol dať ako podnikateľ do účtovníctva či nákladov, potrebujem vyslovene “faktúru”. Ktorá tiež nemôže vyzerať hocijako. Ako to naozaj je? Prejdeme si, čo musí obsahovať doklad zo zahraničia, aby si príslušný slovenský podnikateľ mohol dať do nákladov, resp. správne spracovať aj pre DPH. Dnes prvá časť: daňové náklady.
“Tieňové” daňové náklady: ako dostať do nákladov obedy, víno, výlety či techniku?
“Čo všetko si môžem dať do nákladov?” je otázka stará asi ako ľudstvo samo a rovnako aj večná:) Niektoré náklady sú jednoznačne daňovými, niektoré jednoznačne nie, iné sú zas ohraničené rôznymi podmienkami či “na hrane”. No a niektoré si zas v závislosti od svojej kreativity či znalostí zákonných súvislostí môžete “ohnúť” alebo do nich “skryť” to, čo potrebujete. Prejdime si tie základné, znova a zas, aj s možnosťami, ako sa na ne dá pozerať.
Daňové priznanie a paušálne výdavky: 10+1 otázok a odpovedí
Dať dokopy daňové priznanie – a súvisiace evidencie – živnostníka “paušalistu” je (minimálne v porovnaní s eseročkami) pomerne jednoduché. Prax prináša každoročne množstvo otázok, možno pre niekoho banálnych, ale predsa dôležitých – ako sa uvádzajú odvody, ako je to so zamestnaním či inými príjmami či napr. s nezdaniteľnými časťami. No prečo ich nedať takto dokopy? Možno sledujete každoročné trable živnostníčky Júlie: aj tohto roku si daňové priznanie kompletizuje sama a ako modelová SZČO sa pýtala za vás.