Slovenské podnikateľské subjekty majú, resp. v závislosti svojho postavenia môžu mať 3 základné identifikátory – IČO, DIČ a IČ DPH.
Vedenie účtovníctva je babračka. Okrem iného je potrebné položkovite účtovať bankové výpisy a pokladňu, dávať pozor na začiatočné a konečné stavy, evidovať každú položku, aj keď s podnikaním nesúvisí, čo v prípade podnikateľa s piatimi bankovými účtami môže byť naozaj zábava. Inou nezáživnou činnosťou je vyhotovovať pravidelné inventúrne súpisy (týkajúce sa minimálne hotovosti), ktoré za vás v dnešnej dobe síce pro forma urobí softvér, no čo však dokazuje, že sú zbytočné, nemajú význam a “pro forma” ich tlačí každý pre bez reálneho významu.
Ekonomické softvéry od Krosu mám dlhodobo rád – najmä pre ich užívateľský komfort (keďže dokážu ušetriť hromadu práce či akékoľvek ručné vyhotovanie výstupov) a určite aj pre bohovský marketing, komunikáciu a podporu. Za kvalitnou Omegou a Olympom mi v poslednej dobe trochu zaostávala Alfa pre jednoduché účtovníctvo. Totiž prečo: tzv. osoby registrované pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH, ľudovo “čiastoční platitelia DPH”, ktorými sú napríklad aj obyčajní blogeri zarábajúci cez Google Adsense, v nej neboli riešení v podstate vôbec. Pri zadávaní dokladov bolo potrebné každú chvíľu prepnúť program do stavu “platiteľ DPH” a potom späť do “neplatiteľ DPH”, čo okrem prácnosti spôsobovalo časté chyby a formulár daňového priznania pre takéhoto platiteľa nezobrazoval jeho IČ DPH. Jednoducho sa na týchto zabudlo.