“Čo všetko si môžem dať do nákladov?” je otázka stará asi ako ľudstvo samo a rovnako aj večná:) Niektoré náklady sú jednoznačne daňovými, niektoré jednoznačne nie, iné sú zas ohraničené rôznymi podmienkami či “na hrane”. No a niektoré si zas v závislosti od svojej kreativity či znalostí zákonných súvislostí môžete “ohnúť” alebo do nich “skryť” to, čo potrebujete. Prejdime si tie základné, znova a zas, aj s možnosťami, ako sa na ne dá pozerať.
Živnostník / SZČO / freelancer
Daňové priznanie a paušálne výdavky: 10+1 otázok a odpovedí
Dať dokopy daňové priznanie – a súvisiace evidencie – živnostníka “paušalistu” je (minimálne v porovnaní s eseročkami) pomerne jednoduché. Prax prináša každoročne množstvo otázok, možno pre niekoho banálnych, ale predsa dôležitých – ako sa uvádzajú odvody, ako je to so zamestnaním či inými príjmami či napr. s nezdaniteľnými časťami. No prečo ich nedať takto dokopy? Možno sledujete každoročné trable živnostníčky Júlie: aj tohto roku si daňové priznanie kompletizuje sama a ako modelová SZČO sa pýtala za vás.
Auto v podnikaní, nákladoch a daňovom priznaní: 10 otázok a odpovedí
Podnikanie ako i ľudské aktivity sa čoraz viac presúvajú z offline do online, no automobil a všetky možné výdavky s ním spojené sú pre každého, kto ho používa a má rozum, stále daňovou “superstar”. Dnes prinášam FAQ z praxe na tému “auto vo firme”. Firemné vs. súkromné auto v podnikaní, “paušál” vs. kniha jázd, predaj auta, auto poskytnuté zamestnancovi a výpočet odpisov. Nech sa páči.
Transferové oceňovanie a Hra o tróny
Sledujete či aspoň poznáte Game of Thrones resp. Hru o tróny? Dobrodružno-intelektuálnej ságe o moci, spravovaní štátu, slobode či relativizme toho všetkého som nedávno podľahol aj ja. A napadlo mi, že na príklade fiktívneho sveta, ktorý vymyslel ten šikovný George R. R. Martin sa celkom pekne dá vysvetliť základný princíp desivého transferového oceňovania. V článku si prejdeme pravidlá, čosi o povinnej dokumentácii ako aj novinky, ktoré si pre nás prichystali daniari pre rok 2017.
Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)
Otázka z nadpisu je v súčasnosti celkom bežnou situáciou z praxe: progresívni mladí podnikatelia, ktorí svoje príjmy dosahujú online z jedného počítača, pričom sa môžu nachádzať kdekoľvek, cestujú často nielen za zákazkami, ale len tak – pre zmenu miesta či hľadanie inšpirácie. No “našiť” na takýto výlet oficiálnu pracovnú cestu – a teda aj daňový náklad podnikateľa – je takou tou ošemetnou otázkou. Súčasné pravidlá pre pracovné cesty totiž vychádzajú ešte zo starých spôsobov života či práce a je celkom namieste inovovať ich. Okrem iného tak trochu blokujú moderné podnikanie napr. nadmerným dokladovaním, pojmom “pravidelné pracovisko” či celkovou zamotanosťou predpisov a pravidiel. Nasledujúci článok by mohol byť nakopnutím pre “refrešnutie” vnímania nových foriem pracovných ciest podnikateľov v 21. storočí – ak ho takým diskusnými príspevkami urobíte.
Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?
Dávnejšie som pre Hospodárske noviny pripravil stručný prehľad jednotlivých foriem zamestnávania a “zamestnávania” – teda ciest, prostredníctvom ktorých môžete spolupracovať s inými fyzickými osobami, profíkmi, resp. budovať užší či vzdialenejší tím. Myslím, že sú aktuálne že nielen vzhľadom na odvody a “buzerácie” zo strany štátu, ale aj kvôli prudko meniacemu sa svetu: vďaka pokročilým smart technológiám je už možné čiastočne alebo úplne spolupracovať aj na diaľku a mnohé z pravidiel Zákonníka práce tak začínajú vyzerať pomerne trápne. Uvedené platilo už pre covidom :) Tak si ich výhody a nevýhody – hlavne samozrejme z hľadiska daní, odvodov, povinnosti, “papierov” a rizík – trochu nahrubo prejdime:
Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?
Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.