“Čo všetko si môžem dať do nákladov?” je otázka stará asi ako ľudstvo samo a rovnako aj večná:) Niektoré náklady sú jednoznačne daňovými, niektoré jednoznačne nie, iné sú zas ohraničené rôznymi podmienkami či “na hrane”. No a niektoré si zas v závislosti od svojej kreativity či znalostí zákonných súvislostí môžete “ohnúť” alebo do nich “skryť” to, čo potrebujete. Prejdime si tie základné, znova a zas, aj s možnosťami, ako sa na ne dá pozerať.
Eseročka
Transferové oceňovanie a Hra o tróny
Sledujete či aspoň poznáte Game of Thrones resp. Hru o tróny? Dobrodružno-intelektuálnej ságe o moci, spravovaní štátu, slobode či relativizme toho všetkého som nedávno podľahol aj ja. A napadlo mi, že na príklade fiktívneho sveta, ktorý vymyslel ten šikovný George R. R. Martin sa celkom pekne dá vysvetliť základný princíp desivého transferového oceňovania. V článku si prejdeme pravidlá, čosi o povinnej dokumentácii ako aj novinky, ktoré si pre nás prichystali daniari pre rok 2017.
5 spôsobov, ako dostať platby za byt či dom do daňových nákladov
Pracujem/podnikám z bytu/domu a chcem si súvisiace náklady (energie, internet a pod.) uplatniť v daňových nákladoch podnikateľa. Častá požiadavka z “terénu”. Ktosi mi hovoril, že v Británii je možné si z bytových nákladov v uplatniť v tých daňových podnikateľských jednu štvrtinu a je to vyriešené. V SR bohužiaľ žiadne pravidlo na takéto náklady neexistuje. V zákone o dani z príjmov (ani inom podobnom predpise) sa možnosť uplatniť si náklady súvisiace s domácou kanceláriou, resp. akokoľvek definovanou prácou “doma” – v byte či dome – explicitne nenachádza. Ostávame teda pri tom, že daňovým nákladom je všetko, čo podnikateľ vynaložil na dosiahnutie svojich príjmov (základná definícia) a žiadne iné pravidlo zo zákona o dani z príjmov ho neobmedzuje či nezakazuje. Inak povedané: treba to teda vyskladať, resp. pracujme s tým, čo máme.
Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)
Otázka z nadpisu je v súčasnosti celkom bežnou situáciou z praxe: progresívni mladí podnikatelia, ktorí svoje príjmy dosahujú online z jedného počítača, pričom sa môžu nachádzať kdekoľvek, cestujú často nielen za zákazkami, ale len tak – pre zmenu miesta či hľadanie inšpirácie. No “našiť” na takýto výlet oficiálnu pracovnú cestu – a teda aj daňový náklad podnikateľa – je takou tou ošemetnou otázkou. Súčasné pravidlá pre pracovné cesty totiž vychádzajú ešte zo starých spôsobov života či práce a je celkom namieste inovovať ich. Okrem iného tak trochu blokujú moderné podnikanie napr. nadmerným dokladovaním, pojmom “pravidelné pracovisko” či celkovou zamotanosťou predpisov a pravidiel. Nasledujúci článok by mohol byť nakopnutím pre “refrešnutie” vnímania nových foriem pracovných ciest podnikateľov v 21. storočí – ak ho takým diskusnými príspevkami urobíte.
Dotácie firemnej pokladnice, výbery z účtu a pôžičky: sú tieto spôsoby vyberania peňazí z firmy rizikové?
“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?
Jednoosobová eseročka: zamestnajte sa radšej ako konateľ, ušetríte si zopár starostí
Zamestnanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke je v praxi často akýmsi pokračovaním či ďalším riešením večnej témy “živnostník vs. odvody”. Ak ich SZČO pred prechodom na eseročku platí pravdepodobne rádovo v stovkách EUR mesačne, prechodom na eseročku väčšinu z nich naozaj ušetrí. Ako prípadný zamestnanec vo svojej firme ich platí často buď z minimálnej mesačnej mzdy prípadne z nejakej variácie minimálneho úväzku v rozsahu pár hodín mesačne. Zamestnávanie kohoľvek na Slovensku – vrátane samého seba – však so sebou nesie celý zoznam hlúpych povinností a najmä rizík. Je tu však cesta, ktorá z nich trochu uberie.
Daňové náklady, o ktorých ste si mysleli, že už v tomto roku znížia dane – ale nie je to tak (daňové výdavky po zaplatení)
Podnikatelia často platia za služby spätne – napr. za právne či účtovné služby za január vo februári, za február v marci a podobne. Šéfovia eseročiek a iných firiem s podvojným účtovníctvom však pri takto nastavenom platení služieb môžu byť niekedy nemilo prekvapení. Služby poskytnuté ešte v končiacom roku alebo vzťahujúce sa na tento rok síce v podvojnom účtovníctve idú do nákladov už na základe faktúry (a jej dátumu dodania, tj bez ohľadu na zaplatenie), no pre niektoré časté daňové náklady platí nesympatický limit: do daňových výdavkov idú až v roku, v ktorom boli zaplatené.
(pravidlá v tomto článku platia sa od roku 2015 viackrát menili, článok je preto updatnutý pre roky 2019 a 2020 a neskôr)