Daň z príjmov

Firma / podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH: nový “how-to” návod

od autora:

Spolupracovať s firmami či jednotlivcami z Holandska, USA, Brazílie či Austrálie môže v súčasnosti už aj “malý” podnikateľ z bytu v slovenskom paneláku či kaviarni – stačí mu počítač a internet. Rovnako dnes nie je pre nikoho problém stiahnuť si – zadarmo či za poplatok – akýkoľvek softvér, webovú šablónu, fotografiu, logo či aplikáciu prípadne predplatiť používanie úžasnej appky, ktorý šetrí čas či celkovo dokáže zázraky. Prípadne naprogramovať online pomôcku, šablónu alebo kurz a hodiť na ich na vlastný web či trhovisko s cieľom predaja a zarábania. Online fungovanie a online podnikanie je dnes jednoduchšie ako kedykoľvek v histórii.

Neboli by to však úradníci, nebol by to však štát a nebola by to EÚ, keby podnikateľov nezačal naháňať a komplikovať im ich domnelo jednoduché obchody. A hlavne zdaňovať.

Dlhodobo sa desivá DPH-čka týkala hlavne veľkých podnikateľov. No od r. 2010 pribudol v slovenskom zákone o DPH popri plnohodnotnom platiteľovi DPH aj akýsi režim “čiastočný platiteľ DPH” – teda podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH z dôvodu predaja služieb do EÚ či z dôvodu ich nákupu služieb zo zahraničia. 

ČÍTAJ VIAC

Prechádzam zo živnosti na eseročku – čo ma čaká?

od autora:

Najprv živnosť, neskôr prechod na vlastnú eseročku. Napriek tomu, že eseročky a ich pravidlá sú koncipované skôr pre väčšie firmy a tímy, je to v SR bežná prax. Ak však chceme byť poctiví, nič také ako „prechod zo živnosti na eseročku“ neexistuje. Živnosť aj eseročka sú 2 rozdielne právne formy, ktoré je potrebné „ošéfovať“ zvlášť.

“Bolo by super, keby si dal dokopy postup, ako na to”, napísal mi dávnejšie ktosi.

 

ČÍTAJ VIAC

Preddavky na daň z príjmov: prečo a ako si na ne dávať bacha. Verzia 2024

od autora:

Prekvapenie, rozhorčenie, šok, slzy v očiach. Nechuť pracovať či podnikať ďalej. Hnev na štát, zákony a občas aj účtovníka. Asi takto je možné opísať pocity podnikateľov, ktorí v lete 2018 otvorili obálky od Finančnej správy, v ktorých ich daniari vyzývajú k úhrade úrokov z omeškania z nezaplatených preddavkov na daň z príjmov ešte za roky 2014 a 2015. Ešte raz (čítaj pozorne): podnikatelia tie preddavky už zaplatili a to vo forme celkovej dane po skončení roka. Keďže však ešte v priebehu práve tohto dávno uzatvoreného roka mali na túto budúcu daň platiť preddavky, daniari šikovne vypočítali zákonný úrok z omeškania za dni omeškania a vyrubili ho. Po niekoľkých rokoch: áno, zákon im to umožňuje, no počkať si pár rokov a – aj napriek tomu, že dané peniaze už štát dávno má – z vtedy dlžnej sumy vyrubiť úrok je číre svinstvo.

Aktuálne (od r. 2024) môže štát v takomto prípade vyrubiť úroky maximálne do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daň zaplatená. Aspoň niečo. S preddavkami to však nikdy nebolo jednoduché – najmä s pravidlami pre ich výpočet a sledovanie. Prejdime si ich teda aspoň nahrubo. 

Obsah
  1. SZČO, eseročka atď: z akého čísla vlastne vychádzame?
  2. Koľko a kedy:
  3. Ukončenie biznisu, kombinácia so zamestnaním, kryptomeny: výnimky, kedy sa preddavky neplatia
  4. Ako si preddavky (ne)sledovať a ako sa v nich vyznať
  5. Preddavok a ukončenie podnikania: radšej si s daňovým úradom vyjasnite, či veciam rozumiete rovnako

ČÍTAJ VIAC

SZCO zivnostnik

Nebojte sa živnosti: nehryzie. 7 dôvodov, prečo si ju založiť

od autora:

Stretávam sa s tým pomerne často: Jožko alebo Alenka, fyzické osoby, občas čosi zarábajú. Jožko je muzikant a z času na čas vystupuje v kluboch, Alenka príležitostne pomáha webovým magazínom a blogom s korektúrou textov. Príjmových položiek majú do roka len zopár, obaja preto unisono prehlasujú, že nepotrebujú živnosť – nie sú totiž podnikatelia a ani nimi byť nechcú. Čo síce nie je celkom pravda a rovnako to spôsobuje každoročný chaos pri kompletizovaní ich daňových priznaní, ale ok. Najväčší šok však prichádza pri podávaní daňového priznania. Z ostatných príjmov – jedine tam totiž vieme takéto príjmy zaradiť – zaplatia totiž rovných 34%: 19%-nú daň a 15%-né zdravotné poistenie. “To mám predať obličku?” :)

Obsah
  1. 1. Paušálne výdavky: 60% z príjmov jednoducho nezdaníte
  2. 2. Spočiatku platíte len odvody do zdravotnej poisťovne
  3. 3. Alebo dokonca ani tie (živnostník "popri")
  4. 4. Odvody do Sociálnej poisťovne: neplatíte ich rok a pol, dva roky a možno aj nikdy
  5. 5. Okrem "paušálu" nezdaníte ani ďalších 5 600+ EUR
  6. 6. Daň z príjmov platíte vo výhodnejšej sadzbe
  7. 7. Nepotrebujete "účtovníctvo"
  8. Z nepodnikateľa SZČO – príklad
  9. Živnostník vs "slobodný umelec" vs SZČO
  10. A neskôr prechod na eseročku…?

ČÍTAJ VIAC

Kapitálové fondy 2018

Ako svojej firme požičať a nezadĺžiť ju či zachrániť: kapitálové fondy 2018

od autora:

V oficiálnych číslach eseročiek sa časom môžu “nazbierať” dlhy/záväzky, ktoré firma dlží svojim spoločníkom. Niektorí podnikatelia ich ľudovo nazývajú “vklady”, často sa však prioritne účtujú ako krátkodobé či dlhodobé pôžičky. Podnikateľ firmu “založil” z vlastného: buď jej čosi poslal zo súkromného účtu, prípadne urobil nejaký nákup zo súkromných peňazí či jednoducho zadotoval mínusovú pokladnicu (buď reálne alebo pro forma). Prijaté pôžičky sú však dlhmi a dlhy nevyzerajú pekne. Jednou z možností, ako ich “premeniť” na atraktívnejšie pôsobiaci majetok firmy, je tzv. “kapitalizácia”. Od začiatku r. 2018 sú kapitálové vklady konečne presnejšie upravené aj v obchodnom práve či dani z príjmov. Možno vám ich pochopenie zachráni firmu pred nepeknými paragrafmi či čosi dokonca ušetrí na daniach. Prejdime si celú story.

ČÍTAJ VIAC

Bitcoin a kryptomeny vs dane a odvody: otázky & odpovede

od autora:

Štáty majú už nejakú tú dobu tendenciu monopolizovať si vydávanie meny a túto na danom území jednu jedinú a povinne používanú menu regulovať, znárodňovať, znehodnocovať infláciou a zdaňovať. Práve preto mi bolo sympatické, keď pred pár rokmi skupina nadšencov vymyslela vlastnú digitálnu menu, na ktorú štáty nemôžu siahnuť, ukradnúť ani ju inak znehodnotiť. Aspoň tak som tomu spočiatku rozumel – priebeh najmä roka 2017 ukázal, že s kryptomenami sa dá robiť všeličo 😃 Pribudli kryptomilionári, ako aj firmy držiace za rôznymi účelmi časť majetku v kryptomenách a tí sa teraz pýtajú, či a ako zarobené peniaze či majetok zdaniť. Čo teda priznať, nepriznať, zaplatiť, nezaplatiť, čo vyzerá, že je jasné a čo nie je jasné vôbec? Základ tohto článku bol napísaný ešte v “nejasnom” marci 2018 vrátane prípadných omylov či preklepov a priebežne ho aktualizujem – aj o vyjadrenia daniarov či prípadné nové pravidlá a zákony. Vopred tiež ďakujem za každé doplnenie zo strany kryptofanatikov či kohokoľvek iného.

Článok je doplnený/aktualizovaný o informácie z metodického usmernenia Ministerstva financií z 3/2018 a rovnako aj o novely zákona o dane z príjmov a zákona o účtovníctve účinné od 1.10.2018 a platné pre spracovanie účtovníctva a daní za rok 2018 a neskôr.

ČÍTAJ VIAC

Ako si vyplatiť podiely na zisku 2017/2018/2019/2020 a staršie: daň z príjmov, odvody, percentá

od autora:

Áno, je to tak. Po rokoch nevyplácania si podielov na zisku (dividend) z vlastných firiem majú majitelia malých či jednoosobobých eseročiek citeľne výraznejšiu vôľu si dividendy oficiálne vyplácať. Nesympatických 14% do zdravotnej poisťovne vystriedalo totiž 7% platených Finančnej správe. Zaplatených 15% + 7% (resp. 21% + 7%) je síce stále dosť resp. stále viac ako napr. 15%, 10% či 1%, ktoré je možné rôznymi optimalizačnými “hackmi” dosiahnuť, je to už však prijateľná cena za nekomplikovanie si života. 7% je však cena za podiely zo ziskov dosiahnutých za rok 2017 a neskôr. Vyplácanie tých starších ziskov je tak “slovensky” zložité. Nech sa páči, môj pomerne podrobný prehľad.

ČÍTAJ VIAC