Peniaze sú vďaka nerozumnej politike centrálnych bánk nezdravo lacné a kto má rozum, požičiava si ich za (de facto záporné) 1%, aby zinkasoval 4%. Inak povedané, nikdy v histórii si šikovní jedinci nebrali peniaze takpovediac zadarmo, aby nehnuteľnosti obstarané skrze dotované hypoúvery neotočili so skvelou maržou na prenájme, prípadne nezhodnotili na rovnako neprirodzene motivovanom raste predajných cien. Prenajímateľov na prvý pohľad daňové zákony zvýhodňujú – prenajímateľ nie je podnikateľ a funguje v jednoduchšom režime – no je to len zdanie: pravidlá pre daň z príjmov sú slušne zložité. Vôbec ich nie je problém ich “dodrbať”, často aj vo vlastný neprospech. Poďme na nich.
Daň z príjmov
Transferové oceňovanie po novom 2023: čo nám zjednodušili?
Transferové oceňovanie v “tuzemskej” verzii – teda týkajúce sa vzájomných obchodov medzi prepojenými slovenskými subjektmi – trápi malé firmy od r. 2015. Je to síce čisto daňová téma, no skutočnosť, že ho podnikateľovi “treba”, v praxi musia prioritne identifikovať účtovníci/ekonómovia rôznych levelov. V priebehu rokov 2015-2023 sa zákon a súvisiace predpisy viackrát menili: ministerskí úradníci občas trochu zareagovali na volanie malých podnikateľov (a ich účtovníkov) a z rozsahu povinnej a desivej dokumentácie stále o chlp ubrali. Niečo zas ostalo. Update: od r. 2023 niektoré obchody definitívne vypadli z povinnosti oceňovať ich trhovými cenami. Aktualizoval sa aj samotný zákon o dani z príjmov a pribudlo aj nové usmernenie MF SR o obsahu dokumentácie.
Firma / podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH: nový “how-to” návod
Spolupracovať s firmami či jednotlivcami z Holandska, USA, Brazílie či Austrálie môže v súčasnosti už aj “malý” podnikateľ z bytu v slovenskom paneláku či kaviarni – stačí mu počítač a internet. Rovnako dnes nie je pre nikoho problém stiahnuť si – zadarmo či za poplatok – akýkoľvek softvér, webovú šablónu, fotografiu, logo či aplikáciu prípadne predplatiť používanie úžasnej appky, ktorý šetrí čas či celkovo dokáže zázraky. Prípadne naprogramovať online pomôcku, šablónu alebo kurz a hodiť na ich na vlastný web či trhovisko s cieľom predaja a zarábania. Online fungovanie a online podnikanie je dnes jednoduchšie ako kedykoľvek v histórii.
Neboli by to však úradníci, nebol by to však štát a nebola by to EÚ, keby podnikateľov nezačal naháňať a komplikovať im ich domnelo jednoduché obchody. A hlavne zdaňovať.
Dlhodobo sa desivá DPH-čka týkala hlavne veľkých podnikateľov. No od r. 2010 pribudol v slovenskom zákone o DPH popri plnohodnotnom platiteľovi DPH aj akýsi režim “čiastočný platiteľ DPH” – teda podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH z dôvodu predaja služieb do EÚ či z dôvodu ich nákupu služieb zo zahraničia.
Prechádzam zo živnosti na eseročku – čo ma čaká?
Najprv živnosť, neskôr prechod na vlastnú eseročku. Napriek tomu, že eseročky a ich pravidlá sú koncipované skôr pre väčšie firmy a tímy, je to v SR bežná prax. Ak však chceme byť poctiví, nič také ako „prechod zo živnosti na eseročku“ neexistuje. Živnosť aj eseročka sú 2 rozdielne právne formy, ktoré je potrebné „ošéfovať“ zvlášť.
“Bolo by super, keby si dal dokopy postup, ako na to”, napísal mi dávnejšie ktosi.
Preddavky na daň z príjmov: prečo a ako si na ne dávať bacha. Verzia 2024
Prekvapenie, rozhorčenie, šok, slzy v očiach. Nechuť pracovať či podnikať ďalej. Hnev na štát, zákony a občas aj účtovníka. Asi takto je možné opísať pocity podnikateľov, ktorí v lete 2018 otvorili obálky od Finančnej správy, v ktorých ich daniari vyzývajú k úhrade úrokov z omeškania z nezaplatených preddavkov na daň z príjmov ešte za roky 2014 a 2015. Ešte raz (čítaj pozorne): podnikatelia tie preddavky už zaplatili a to vo forme celkovej dane po skončení roka. Keďže však ešte v priebehu práve tohto dávno uzatvoreného roka mali na túto budúcu daň platiť preddavky, daniari šikovne vypočítali zákonný úrok z omeškania za dni omeškania a vyrubili ho. Po niekoľkých rokoch: áno, zákon im to umožňuje, no počkať si pár rokov a – aj napriek tomu, že dané peniaze už štát dávno má – z vtedy dlžnej sumy vyrubiť úrok je číre svinstvo.
Aktuálne (od r. 2024) môže štát v takomto prípade vyrubiť úroky maximálne do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daň zaplatená. Aspoň niečo. S preddavkami to však nikdy nebolo jednoduché – najmä s pravidlami pre ich výpočet a sledovanie. Prejdime si ich teda aspoň nahrubo.
Obsah
- SZČO, eseročka atď: z akého čísla vlastne vychádzame?
- Koľko a kedy:
- Ukončenie biznisu, kombinácia so zamestnaním, kryptomeny: výnimky, kedy sa preddavky neplatia
- Ako si preddavky (ne)sledovať a ako sa v nich vyznať
- Preddavok a ukončenie podnikania: radšej si s daňovým úradom vyjasnite, či veciam rozumiete rovnako
Nebojte sa živnosti: nehryzie. 7 dôvodov, prečo si ju založiť
Stretávam sa s tým pomerne často: Jožko alebo Alenka, fyzické osoby, občas čosi zarábajú. Jožko je muzikant a z času na čas vystupuje v kluboch, Alenka príležitostne pomáha webovým magazínom a blogom s korektúrou textov. Príjmových položiek majú do roka len zopár, obaja preto unisono prehlasujú, že nepotrebujú živnosť – nie sú totiž podnikatelia a ani nimi byť nechcú. Čo síce nie je celkom pravda a rovnako to spôsobuje každoročný chaos pri kompletizovaní ich daňových priznaní, ale ok. Najväčší šok však prichádza pri podávaní daňového priznania. Z ostatných príjmov – jedine tam totiž vieme takéto príjmy zaradiť – zaplatia totiž rovných 33%: 19%-nú daň a 14%-né zdravotné poistenie. “To mám predať obličku?” :)
Ako svojej firme požičať a nezadĺžiť ju či zachrániť: kapitálové fondy 2018
V oficiálnych číslach eseročiek sa časom môžu “nazbierať” dlhy/záväzky, ktoré firma dlží svojim spoločníkom. Niektorí podnikatelia ich ľudovo nazývajú “vklady”, často sa však prioritne účtujú ako krátkodobé či dlhodobé pôžičky. Podnikateľ firmu “založil” z vlastného: buď jej čosi poslal zo súkromného účtu, prípadne urobil nejaký nákup zo súkromných peňazí či jednoducho zadotoval mínusovú pokladnicu (buď reálne alebo pro forma). Prijaté pôžičky sú však dlhmi a dlhy nevyzerajú pekne. Jednou z možností, ako ich “premeniť” na atraktívnejšie pôsobiaci majetok firmy, je tzv. “kapitalizácia”. Od začiatku r. 2018 sú kapitálové vklady konečne presnejšie upravené aj v obchodnom práve či dani z príjmov. Možno vám ich pochopenie zachráni firmu pred nepeknými paragrafmi či čosi dokonca ušetrí na daniach. Prejdime si celú story.