Po roku máme opäť novelizovaný Zákonník práce. Novinky či skôr “staronovinky” nebudem na tomto blogu rozoberať. Pracovné právo nie je moja parketa, no predovšetkým ma už zaoberať sa novým Zákonníkom pri každej zmene vlády nebaví.
Preto len pár poznámok:
- Vzťah medzi firmou-zamestnávateľom a zamestnancov by bol najzdravším, ak by čo v najväčšej možnej miere stál na dobrovoľnej dohode. Teda na niečom ako vzájomnom obchode, výhodnom pre obe strany. Stovky príkazov, povinností a povinných nákladov na strane firiem vs. hromada zákonných práv pre zamestnancov v konečnom dôsledku ničomu neprilepšujú. Firmy robia len to, čo musia a keďže je toho dosť, už nič navyše. Zamestnanci si zas myslia, že na prácu či čokoľvek od zamestnávateľa majú právo, bez toho, aby vôbec rozmýšľali, či na to ich vlastná firma vôbec má alebo či sú pre ňu prínosom. V slovenskom pracovnom práve sa stretáva Orwell s Kafkom, no chýbajú v ňom prirodzené dobrovoľné vzťahy a zdravý rozum.
- Čím viac bariér v podnikaní, tým menej aktívnych firiem, podnikateľov a zamestnávateľov. Čím sú vyššie dane, odvody a iné povinné náklady, tým menej peňazí majú firmy povedzme na zamestnancov. Nemusíte byť Milton Friedman, aby ste to pochopili. Stačí, že nie ste celoživotným politikom bez skúsenosti v súkromnej firme či fachidiotom s hlavou v papieroch – a rozmýšľate. Odvody z príležitostných (!) dohôd či odstupné ako darček k výpovednej dohode sú určite sumy, pre ktoré si firmy rozmyslia či zamestnávať budú alebo radšej nie.
- keď čosi firma poskytne zamestnancovi dobrovoľne – napr. odmenu či voľno navyše – , tak si to určite môže dovoliť a vie, že tým nenaruší žiadnu rovnováhu. Keď čosi podobné zákon zamestnávateľovi prikáže, bez toho, aby sa staral, či na to firma má, tak zamestnávateľ odmenu, príplatok či voľno síce dá, no len tak, že inde uberie. Napr. zamestná menej ľudí za menej peňazí či nedá iné odmeny komusi inému. Matematika nepustí.
- úžasným trendom vo svete je “remote”, flexibilné najímanie freelancerov a kontraktorov na konkrétne projekty či sloboda v práci. Firmy, ktoré svojim zamestnancom nepredpisujú, kedy, kde, s kým a ako majú pracovať, ako sa obliekať či kedy chodiť na prestávky, sú mimoriadne úspešné a ľudia v nich okrem úspechu sú aj šťastní. Tým, že rozvíjajú prirodzené talenty a silné stránky svojich ľudí a nechajú ich robiť, čo ich najviac baví či v čom vidia najväčší zmysel, sa prirodzene a rýchlo rozvíjajú a rastú. V takomto prostredí nemajú technokratické a od reality odtrhnuté pravidlá čo robiť a v podstate takáto sloboda ani v podmienkach Zákonníka práce vzniknúť nemôže. Keď tento trend a princípy nechce vidieť štát (či bravčové hlavy na jeho čele), tak snáď to pomaly pochopia aspoň slovenské firmy. Pre začiatočníkov v tejto oblasti odporúčam pioniersky blog Svoboda v práci Tomáša Hajzlera (odporúčam hlavne staršie články z r. 2011) či jeho slovenského nasledovníka Slobodu v práci.
Zákonník práce a podobné právne normy by teda z prirodzeného, slobodu ctiaceho a ak chcete libertariánskeho pohľadu mali prestať existovať úplne. Takéto pravidlá len zdržujú, komplikujú a bránia prirodzeným procesom, brzdia podnikanie, zamestnávanie a často aj radosť z práce či slobodnú prácu samotnú.
Odpoveď na otázku z nadpisu je – bohužiaľ – zatiaľ smutná. Pokým budú politici (ľaví i praví) vtĺkať ľudu do hlavy, že prácu, životnú úroveň a šťastie majú len vďaka nim, tak zákonník práce tu ostane naveky, ba bude ešte hrubší. A kým budú rovnako zodpovednosť za ich vlastné životy hádzať na politikov samotní ľudia, podobné zákony nikdy nezmiznú. Ale keď stúpne chuť Slovákov podnikať zo súčasnej jednej pätiny obyvateľov aspoň na svetových 45% a motiváciou k podnikaniu bude prirodzená chuť slobodne tvoriť, tak sa možno aj zobudíme.
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
Končím s nezmyselnou debatou na tomto blogu. Celá svetová ekonomika v oblasti hospodárstva i bankovníctva je zameraná na dosahovanie max. ZISKU . Aj napr. cez zvyšujúcu sa produktivitu práce, cez znižovanie nákladov a pod. Moje faktické argumenty “odmietate” pod nejakým preudorúškom radosti z práce. To nie je ekonomický, ale politický a morálny postoj prezentujúci Vami spomínané HODNOTY. . To však nemá nič spoločné z témou – zákonník práce.
__________________________________________________________________
Ergo, práve som dopozeral reláciu v komerč. TV, kde si najväčší bojovník za práva občanov nakadil do úst práve v súvislosti zo zák. práce. Kritizoval obmedzenie prác na dohodu. Úmyselne /?/ pritom zamlčal tento permanentný bojovník za DSS, že táto pomerne veľká skupina občanov si z týchto zmlúv “odložila” na budúci dôchodok PRD. V snahe o získanie politic. bodov kašle na reálnu ekonomiku, alebo jej skutočne nerozumie. Vy ani on asi nepozná menovite žiadneho zamestnávateľa, ktorí keď potrebuje pracovníka na nejakú pracovnú pozíciu túto neobsadí, lebo je zlý zákonník práce.
Takéto hlúpe politické kalkuláciu u mňa vyvolávajú záchvaty smiechu. Podobne ako PRIORITNE v pracovnom pomere upredňostňovanie ” radosti” z práce. Áno, dobrá, pokojná a priateľská atmosféra, možno aj radosť z práce sú pomerne dôležité aspekty. Čo však majú spoločné z novelizáciou zákonníka práce ? NIČ. Teda dovidenia / dopísania / .
Článok bol o tom, že Zákonník práce v podstate obmedzuje podnikanie a zamestnávanie a málokomu reálne a zmysluplne pomáha. V každom prípade vďaka za názory a diskutovanie :)
Vážený p. autor článku. Viac ako 20 rokov som pôsobil v oblasti vedenia účtovníctva / ako SZČO /. Nezdielam Váš názor na ZP z jednoduchého dôvodu : Na Slovensku absentuje tzv. zamestnanecká kultúra !
Píšete o slobode vzťahov – tá však v SR podlieha diktátu zamestnávateľa, čiže snahe o dosiahnutie max. zisku. Môžem uviesť desiatky príkladov z praxe, keď jedinou “podmienkou” zamestnávateľa bola ochota zamestnanca pracovať za min. mzdu resp. za mzdu čo najnižšiu. Viete koľko je slov. priemerná mzda u SZČO a malých podnikov ? Na úrovni min. mzdy ! Štatistická priemer. mzda – počítaná podľa socialistických postupov – už dnes nevypovedá o ničom ! Stačí si porovnať výstupné ceny tovarov a služieb zo vstupnými nákladmi = myslím na kontrétne odvetvia a konkrétne štáty. Jedinou “nižšou” položkou vstupných nákladov je cena práce /celkovo/. Na Slovensku v tomto smere akoby neplatili ekonomické teórie, ale postupy feudálnych hradných pánov.
Vďaka za koment. Podľa mňa však sloboda v práci, využívanie silných stránok a talentu jednotlivca či zmysel v práci sú hodnoty oveľa vyššie než mzda a handrkovanie sa o eurá. Vo svete, v ČR i SR existuje mnoho firiem existujúcich na báze slobody, v ktorých prioritne každý – tj zamestnávateľ i zamestnanci – naplňajú iné svoje potreby, sú šťastnejšími a prioritne neriešia mzdu. Samozrejme, vďaka slobode, zábave a prioritnému využívaniu talentu sú aj výkonnejší, firmy úspešnejšie a existuje teda viac peňazí na rozdelenie všetkým. Na druhej strane, poznám ľudí, ktorí sa večne sťažujú na mzdu, no ich problémom je, že aj v prípade, ak by bola 5-násobná, nebudú šťastnejší. Na to treba v práci vidieť zmysel, naplnenie a zábavu. Aj v SR sa môže každý rozhodnúť ako slobodný človek – môže pracovať v neslobodnej firme, občas v slobodnej, no môže aj pôsobiť ako slobodný človek a podnikateľ, ktorý si vytvorí vlastné prostredie sám. Pre inšpiráciu: Ako sa pracuje v Googli http://www.videacesky.cz/ostatni-zabavna-videa/jake-je-to-pracovat-v-googlu
Nuž len stručne. Radostné budovanie šťastných zajtrajškov som zažil na vlastnej koži /za tzv. socializmu/. Dnes žijem z peňazí ktoré som si za cca. 20 ročnú prax zarobil ako SZČO. Príklad z Googlu nie je inšpiráciou, ale odtrhutím sa od reality na Slovensku. Stará poučka vraví = chudobný človek je neslobodný človek !
Google bol iba príklad, jeden z mnohých. Stále platí, že slobodnú firmu si môžete urobiť sám – s vlastnými pravidlami, atmosférou, zábavou a efektivitou. Zákonník práce to samozrejme trochu brzdí, ale vždy sa to dá – aspoň nejak. Len to podľa mňa vôbec nezačína pri peniazoch: podstatou sú trocha iné hodnoty: sloboda, využívanie vlastného talentu, zmysel v práci, štastie a naplnenie v práci… atď
teda konečne niekto kto má v hlave mozog a nie h…o ako naši moci páni … plne súhlasím
Skvelé a trefné. Vďaka.
Vďaka za komentár, som rád, že sympatizujete s tézami v článku, resp. aspoň niektorými:)