V predchádzajúcom článku som napísal, že súkromný automobil, kúpený na rodné číslo daného podnikateľa, nie je potrebné pri jeho zaraďovaní do podnikania komplikovane prepisovať na IČO, ale pre jeho “zaradenie do obchodného majetku” postačí jeho evidencia a účtovanie v účtovníctve. Aby som – aspoň v tomto prípade – neskákal z témy na tému, dnes o tom, ako uplatniť výdavky a najmä odpisy pri aute kúpenom pred rokmi, ktoré podnikateľ začne na podnikanie používať napr. teraz v r. 2013.
“Aké daňové výdavky si môžem uplatniť pri automobile v podnikaní?” je stará a extrémne častá otázka podnikateľov z praxe. Odpovedí je plný internet. Mňa nedávno zaujala téma používania automobilu kúpeného na rodné číslo podnikateľa-fyzickej osoby, teda SZČO. Ide v tomto prípade o firemný automobil a je možné si uplatniť všetky náklady s ním spojené alebo nie?
Občas dostanem otázku typu “Je výhodné pracovať či poskytovať služby na základe zmluvy o dielo?”, prípadne “Aké dane a odvody sa platia z odmeny na základe zmluvy o dielo?” či “Dajú sa takouto zmluvou optimalizovať dane a odvody?”. Komplexne spracovanú tému “zmluva o dielo z hľadiska daňového a odvodového zaťaženia” som nikde nenašiel , pokúsil som sa teda o stručný sumár:
Pojem “faktúra” sa prioritne týka DPH a teda podnikateľov, ktorí DPH podliehajú – platiteľov DPH či iných firiem registrovaných pre DPH z iného titulu (napr. z dôvodu poskytovania služieb do EÚ). V praxi sa faktúra vystavuje aj ako účtovný doklad na účely účtovníctva a dane z príjmov – nemusí mať teda náležitosti “dépéháčkovej” faktúry a nepodlieha jej pravidlám, aj keď v niektorých bodoch ide o veľkú podobnosť. A niekedy sa naopak nemusí vystaviť vôbec – ako napríklad v nasledujúcej situácii:
Čo a v akej sume fakturovať je pomerne jednoduchá záležitosť. Alebo to aspoň tak vyzerá. Niekedy však prax prináša úplne prirodzené otázky – čo fakturovať s DPH a čo bez? Napríklad ako uplatniť DPH pri prefakturovaní poštovného, ktoré zákazníkovi fakturuje dodávateľ spolu so zaslaným tovarom.
Založiť si eseročku, resp. prejsť z podnikania formou živnosti na podnikanie formou eseročky je hitom už niekoľko rokov. Hlavným dôvodom bývajú samozrejme odvody a ich možná úspora – živnostník s vysokými odvodmi sa tejto každomesačnej povinnosti môže pomerne ľahko a legálne zbaviť tým, že sa stane spoločníkom vo vlastnej eseročke. Záujem o “prechod” po poslednom zvýšení odvodov rastie a vlna tsunami príde pravdepodobne v septembri 2013.
Na blogu nie je väčšinou možné podrobnejšie rozpísať určitú tému či postup. Jednou z “naj” tém, na ktoré mi posielate otázky, je DPH – ako sa postupuje pri samozdanení, ako uviesť nákup tovaru z EÚ v daňovom priznaní k DPH, ako sa postupuje pri nákupe služby z EÚ či z krajín mimo EÚ či s akými znamienkami a v ktorých riadkoch sa uvádzajú dobropisy. Ako sa uvádza predaj tovaru či služby v rámci SR či do EÚ. Ako a kedy sa daňové priznanie k DPH podáva či ako sa žiada o vrátenie nadmerného odpočtu.