Študentov na dohody zamestnáva, kto môže – z hľadiska odvodov ide o pomerne lacnú formu spolupráce. Svojej robí totiž odvodová výnimka, ktorá študentov v porovnaní s inými typmi dohodárov či pracovníkov zlacňuje a šetrí peniaze obom stranám. Čo však v období od jari do jesene, keď má študent de facto prázdniny, prípadne nie je študentom vôbec? Patrí mu v týchto mesiacoch odvodová výnimka alebo nie?
Článok bol aktualizovaný na legislatívne pravidlá/novinky roku 2021.
Inkasovať peniaze za predaj svojich produktov na účet PayPal je dnes už bežné – okrem iného je to pomerne rýchle a komfortné, klient môže dostať kúpený produkt okamžite. PayPal – a iné podobné platobné služby, napr. Skrill (predtým Moneybookers) – však majú v slovenskom legislatívnom prostredí akési zvláštne postavenie. Nepovažujú sa napr. za bankové účty či akosi komplikovane sa účtujú v podvojnom účtovníctve – viac som skúsil v starších článkov FAQ ohľadne PayPal: daň z príjmov, výpisy, účtovanie a DPH či PayPal – ako ho účtovať v účtovníctve? Už dlhšie ma však zaujíma otázka, či majú – práve preto – SZČO peniaze inkasované na PayPali vôbec priznávať a zdaňovať. A čosi podobné sa týka aj virtuálnych/transakčných účtov v rôznych podnikateľských službách (napr. Google Play), kde sa podnikateľovi zbierajú síce priznané, no zatiaľ nevyplatené peniaze.
V priebehu roka je taký podnikateľ SZČO povinný neustále čosi posudzovať, prepočítavať a začať či prestávať platiť: v marci podáva daňové priznanie k dani z príjmov, v júli posudzuje platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, v januári sa mu mení aspoň preddavok na zdravotné poistenie (ako aj ostatné minimálne odvody) – a v prípade, keď si posunie termín na podanie priznania, posúva sa aj väčšina spomenutých termínov. A kdesi medzitým – napr. práve teraz – sa pýta, či musí platiť aj preddavky na daň z príjmov. Možno patríte k skupine tých úspešnejších podnikateľov, ktorým v daňovom priznaní vyšla slušná daň – tak teraz ste povinný si posedieť práve na preddavkami.
Story s názvom “reštrukturalizácia Váhostavu” resp. smutný osud postihnutých živnostníkov a malých eseročiek ako jeho dodávateľov znechutil aj mňa. Priznám sa, tému do hĺbky naštudovanú nemám a nesledujem, v akom štádiu sa momentálne nachádza. Čo sa však deje v prípade, ak podnikateľovi jeho odberateľ neuhradí faktúru? Čo z nej nemusí zaplatiť, čo naopak musí a kedy? Článok je tak trochu základným úvodom pre začínajúcich podnikateľov o 3 základných platbách štátu: DPH, dani z príjmov a odvodoch.
Najmä začínajúci podnikatelia a často aj nepodnikatelia si pri výraze “daňový náklad”, resp. “daňový výdavok” predstavia (príp. ich vyslovia) niekoľko všeobecne rozšírených sloganov a súvislostí. Áno, status podnikateľa má v porovnaní s inými formami zarábania si popri svojich nevýhodách aj niektoré výhody. Daňových supermanov však z podnikateľov robiť netreba:) Pokúsim sa vysvetliť, resp. vyvrátiť 3 najčastejšie mýty:
Prípad, ktorý riešime a potrebujeme ho správne uviesť v účtovníctve, v daňovom priznaní k DPH či v kontrolnom výkaze, môže na prvý pohľad vyzerať zložito, neprehľadne až desivo. Na úvod si však stačí položiť správne otázky a jednotlivé parametre zatriediť kam patria. Na konci takéhoto sústredenia je teda väčšinou jasné, ako to “poňať” – ako obchod vyfakturovať, zdokladovať a uviesť vo výkazoch. Nasledujúcich 6 otázok Vám v tomto pomôže:
Keď dávam dokopy daňové priznania fyzických osôb, jednou z povinných otázok je opýtať sa na všetky možné druhy príjmov, ktoré daný človek-daňovník v uplynulom roku zinkasoval. Pri otázke na prípadné príjmy z predaja nehnuteľností často počujem: “Byt som vyriešil v januári”, resp. “Za byt som podal daňové priznanie v januári”.
Super.
Robím to nerád, ale januárové priznanie je jedna vec a toto marcové zas druhá.