“Čo všetko si môžem dať do nákladov?” je otázka stará asi ako ľudstvo samo a rovnako aj večná:) Niektoré náklady sú jednoznačne daňovými, niektoré jednoznačne nie, iné sú zas ohraničené rôznymi podmienkami či “na hrane”. No a niektoré si zas v závislosti od svojej kreativity či znalostí zákonných súvislostí môžete “ohnúť” alebo do nich “skryť” to, čo potrebujete. Prejdime si tie základné, znova a zas, aj s možnosťami, ako sa na ne dá pozerať.
Tricky & hacky
Transferové oceňovanie a Hra o tróny
Sledujete či aspoň poznáte Game of Thrones resp. Hru o tróny? Dobrodružno-intelektuálnej ságe o moci, spravovaní štátu, slobode či relativizme toho všetkého som nedávno podľahol aj ja. A napadlo mi, že na príklade fiktívneho sveta, ktorý vymyslel ten šikovný George R. R. Martin sa celkom pekne dá vysvetliť základný princíp desivého transferového oceňovania. V článku si prejdeme pravidlá, čosi o povinnej dokumentácii ako aj novinky, ktoré si pre nás prichystali daniari pre rok 2017.
5 spôsobov, ako dostať platby za byt či dom do daňových nákladov
Pracujem/podnikám z bytu/domu a chcem si súvisiace náklady (energie, internet a pod.) uplatniť v daňových nákladoch podnikateľa. Častá požiadavka z “terénu”. Ktosi mi hovoril, že v Británii je možné si z bytových nákladov v uplatniť v tých daňových podnikateľských jednu štvrtinu a je to vyriešené. V SR bohužiaľ žiadne pravidlo na takéto náklady neexistuje. V zákone o dani z príjmov (ani inom podobnom predpise) sa možnosť uplatniť si náklady súvisiace s domácou kanceláriou, resp. akokoľvek definovanou prácou “doma” – v byte či dome – explicitne nenachádza. Ostávame teda pri tom, že daňovým nákladom je všetko, čo podnikateľ vynaložil na dosiahnutie svojich príjmov (základná definícia) a žiadne iné pravidlo zo zákona o dani z príjmov ho neobmedzuje či nezakazuje. Inak povedané: treba to teda vyskladať, resp. pracujme s tým, čo máme.
Dotácie firemnej pokladnice, výbery z účtu a pôžičky: sú tieto spôsoby vyberania peňazí z firmy rizikové?
“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?
Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?
Možno ste ho dostali aj vy. List zo Sociálnej poisťovne, ktorým úradníci doslova huckajú zamestnancov proti svojim zamestnávateľom (tj chlebodarcom) – aby ich skontrolovali, či nepodvádzajú na odvodoch, resp. či čosi neoptimalizujú. Keď si odmyslíme spoločníkov eseročiek, ktorí vo svojich firmách zamestnávajú sami seba (určite sa pobavili), je často práve optimalizácia/šetrenie/fixlovanie zamestnaneckých odvodov (cca 50% z hrubej mzdy) dôvodom, prečo tieto pracovné miesta ešte stále trvajú a zamestnávatelia ich nenahradili flexibilnejšími a lacnejšími formami, prípadne nezrušili vôbec. A rovnako aj dôvodom, prečo podnikatelia majú zamestnancov stále z čoho vyplácať. Z tohto pohľadu mi príde takáto propaganda zo strany štátu – mimochodom asi nebude lacná a čo myslíte, kto to celé platí? – zákerným ťahom, ktorý sa snaží len vybrať viac do svojej kasy. Lebo jej v nej – z logiky jej fungovania a riadenia – vždy čosi chýba.
Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?
Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.
Odloženie daňového priznania skutočne odloží aj odvody. Neurobte však túto hlúpu chybu
Tým, že si podnikatelia legálne posunú povinnosť podať daňové priznanie z marca na jún, nezískajú len čas, ale môžu ušetriť aj pár platieb odvodov – ak v ich platení teda nevidia zmysel. Tento trik tí šikovnejší SZČO používajú už nejakú dobu, potiaľto je to v pohode. Proces odloženia daňového priznania a stratégiu “posunutia” odvodov však treba zvládnuť do detailov: napr. napísať list so správnymi náležitosťami a mať do bodky preštudované súvislosti. Dnes prípadová štúdia z praxe – o jednej chybe, ktorá sa skutočne stala a teda aj jeden tip pre vás.