“vo Vašich radách na stránke som nikde nenašla radu ohľadom GDPR” – napísala mi nedávno čitateľka. Rovnako chcel s GDPR pomôcť jeden webdizajnér pre svojich klientov.
Strašiakom menom “GDPR” som sa však odborne nezaoberal, jeho správne spracovanie je skôr doménou právnikov.
A jedného takého vám dnes posielam – rovno s 2+1 tipmi:
V oficiálnych číslach eseročiek sa časom môžu “nazbierať” dlhy/záväzky, ktoré firma dlží svojim spoločníkom. Niektorí podnikatelia ich ľudovo nazývajú “vklady”, často sa však prioritne účtujú ako krátkodobé či dlhodobé pôžičky. Podnikateľ firmu “založil” z vlastného: buď jej čosi poslal zo súkromného účtu, prípadne urobil nejaký nákup zo súkromných peňazí či jednoducho zadotoval mínusovú pokladnicu (buď reálne alebo pro forma). Prijaté pôžičky sú však dlhmi a dlhy nevyzerajú pekne. Jednou z možností, ako ich “premeniť” na atraktívnejšie pôsobiaci majetok firmy, je tzv. “kapitalizácia”. Od začiatku r. 2018 sú kapitálové vklady konečne presnejšie upravené aj v obchodnom práve či dani z príjmov. Možno vám ich pochopenie zachráni firmu pred nepeknými paragrafmi či čosi dokonca ušetrí na daniach. Prejdime si celú story.
Kto má rozum, na pláži, vo vlaku či v parku číta beletriu, no tento blog o nej nie je: dnes teda pár slov o zaujímavých knihách o kreativite, práci či podnikaní na voľnej nohe, ktoré som v poslednej dobe prečítal alebo ešte čítam. A v podstate sú to 3 “pecky”, ktoré bez diskusie každému odporúčam:
Otázka z nadpisu je v súčasnosti celkom bežnou situáciou z praxe: progresívni mladí podnikatelia, ktorí svoje príjmy dosahujú online z jedného počítača, pričom sa môžu nachádzať kdekoľvek, cestujú často nielen za zákazkami, ale len tak – pre zmenu miesta či hľadanie inšpirácie. No “našiť” na takýto výlet oficiálnu pracovnú cestu – a teda aj daňový náklad podnikateľa – je takou tou ošemetnou otázkou. Súčasné pravidlá pre pracovné cesty totiž vychádzajú ešte zo starých spôsobov života či práce a je celkom namieste inovovať ich. Okrem iného tak trochu blokujú moderné podnikanie napr. nadmerným dokladovaním, pojmom “pravidelné pracovisko” či celkovou zamotanosťou predpisov a pravidiel. Nasledujúci článok by mohol byť nakopnutím pre “refrešnutie” vnímania nových foriem pracovných ciest podnikateľov v 21. storočí – ak ho takým diskusnými príspevkami urobíte.
Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú:
Pred pár rokmi som si kúpil knihu “Umění zahálky anebo Rozkoš z nicnedělání”. Hovorí zhruba o tom, ako sme zahltený povinnosťami, plánmi, úlohami a informáciami, ako nám to škodí a ako nám paradoxne “hluché” chvíle dokážu zvýšiť spokojnosť so životom či dokonca produktivitu. Možno už viete, kam mierim. V posledných rokoch knižných trh doslova zamorila vlna literatúry motivačnej a podnikateľskej – venujú sa cestám k úspechu, osobnému rozvoju, time-managementu či psychológii. Ich autori sa netaja tým, že nám zvýšia výkonnosť, naštartujú náš biznis a zmenia nás na úspešných ľudí, ktorí zarábajú pekné peniaze. A naozaj si ich preto kupujeme. Môže si však podnikateľ nákup takejto literatúry uplatniť ako daňový výdavok? Poďme spoločne na to.
Občas zaregistrujem, že podnikatelia využívajú na vyhotovenie daňových priznaní elektronické tlačivá na webe Finančnej správy či štátnu aplikáciu eDane. Osobne to však považujem za najhoršie z možných riešení – tlačivá sú neprepočtové a neobsahujú ani len základnú navigáciu či informácie, na tvorbu čokoľvek by som ich preto nepoužil ani náhodou. Predražené riešenia, ktoré štát za milióny daňových poplatníkov štedro objednáva u súkromnej firmy, totiž častokrát už len z princípu nestoja za veľa. Aké pomôcky teda odporúčam s cieľom vyhotoviť si to “svoje” daňové priznanie?