Postavenie konateľa upravuje obchodné právo, na účely dane z príjmov je však konateľ de facto zamestnancom. A vlastne je to ešte pestrejšie. V každom prípade tento slovenský legislatívny bordel spôsobuje mnoho aj celkom rizikových nejasností. Spadá odmena konateľa pod transferové oceňovanie a musí byť teda určená v nezávislej trhovej cene? Môže eseročka, ktorá konateľa pravidelne či nepravidelne odmeňuje, uplatniť výhodný režim “mikrodaňovník”?
Eseročka
Kapitálové fondy z príspevkov v eseročke: výbery, použitie na zvýšenie imania či zápočty a iné otázky z praxe
Kapitálový fond z príspevkov je možnosťou, ako zadotovať vlastnú spoločnosť spoločníkom eseročky resp. akcionárom akciovej spoločnosti. O trochu jednoduchšie než vklad do zvýšeného základného imania, s rovnakými výhodami a hlavne možnosťou neskoršieho výberu tohto viac-menej príležitostného vkladu.
Ide však o “fusion” obchodno-právnej, účtovnej a daňovej témy s mnohými otázkami z praxe. Kapitálový fond fungoval v praxi bez právnej opory do konca r. 2017 a šéfovia firiem v spolupráci s účtovníkmi ním vylepšovali účtovné vlastné imania spoločností. Od r. 2018 má však kapitálový fond z príspevkov legislatívny rámec v Obchodnom zákonníku – a na základe neho aj pravidlá pre účtovanie či zdaňovanie. Uvedené znamená v praxi veľa nejasností, súvisiacich najmä so starými kapitálovými fondami, tvorenými ešte pred ich definitívnym ukotvením v r. 2018, prípadne s ich tvorbou z podielov na ziskoch spoločníkov.
Dnes otázky (a odpovede) z praxe + komplexný návod.
Eseročka je 7D: pravidlá a súvislosti, ktoré si prečítaj ešte “pred”
“Mať eseročku” je dnes jedna zo šikovných možností podnikania s lepšie znejúcim menom, kvalitnou ochranou osobného a rodinného majetku prípadne úsporou odvodov do “socky” či zdravotky, ktoré v nesympatickej výške skutočne platiť nechceme. Potiaľto je to super. Niekedy sa mi však zdá, že sa eseročky zakladajú až s neznesiteľnou ľahkosťou. “Len tak”, bez znalostí slušného množstva slušne rozsiahlych a slušne komplikovaných právnych predpisov, vlastných povinností a zodpovedností, iba preto, že kolega či kamarát “má tiež” resp. “vychádza lepšie”. Dnes jeden stručný úvod, ktorý vás možno presvedčí, že rozhodnutie “prejsť na eseročku” možno stojí za to si naštudovať hlbšie.
Bitcoin a eseročka: 10+1 najčastejších otázok (update pre 2024)
Týmto článkom som v bubline roka 2021 reagoval na dlhodobo sa množiace otázky, či predaj nakúpeného krypta nezdaníme výhodnejšie cez eseročku než fyzická osoba. Chvíľu to vyzeralo, že v SR bude nákup a predaj krypta fyzickými osobami nepodnikateľmi zdaňovaný sadzbou dane 7%, bez zdravotných odvodov a navyše s oslobodením od dane z príjmov pri držbe kryptoaktíva viac ako 1 rok. Svetový unikát sa však nekonal. Poďme teda na situácie “kupujem a predávam ako eseročka”. Keďže tiež v eseročke existuje mnoho ďalších situácií s BTC, ktoré stojí za to prebrať. Updatol som ich, poďme na to.
4 x odpočítanie DPH: Kedy ÁNO vs kedy NIE? Ako na úpravy odpočítanej DPHčky a súkromnú spotrebu? A pozor na benefity
Podnikateľ-platiteľ DPH má v mnohých situáciách jednoznačné právo na nákup vstupu “za cenu bez DPH” – teda právo na odpočítanie vstupnej DPH či oddanenie DPHčkou rôznymi spôsobmi. V prípade mnohých vstupov jednoznačne áno, v prípade mnohých však vôbec nie a často musí odpočítavanú DPH-čku krátiť.
Kedy ÁNO: napr. aj v situáciách, keď daný nákup použije na obchody, pri ktorých DPHčku na výstupe neplatí. Viac napr. v článku 10 situácií, kedy si – NAISTO – môžete odpočítať DPH (a možno o nich ani neviete)
Kedy NIE: napr. v prípade jednoznačného použitia na súkromnú spotrebu či obchody bez výstupnej DPH a zároveň jednoznačne oslobodené. Prípadne alkohol, cigarety či iné pohostenie a zábavu 🙂 Viac napr. tuto: 12 situácií, kedy si NAISTO nemôžete odpočítať DPH-čku
No a kedy iba ČIASTOČNE: ak daný vstup použije na obchody aj oslobodené (pozor, v praxi často prenájom, no aj predaj zlata či kryptomien) prípadne sa do toho “zamontuje” súkromná spotreba. Áno, sumu DPH z dokladu je často potrebné “koeficientovať dvakrát”. Za toto si účtovník skutočne zaslúži tú fľašu či cigaretu 🙂
15%, 19%, 21% či ako to vlastne je? Mikrodaňovník a iné novinky pre daň z príjmov 2020/2021/2022
Atraktívnu 15%-nú sadzbu z dane z príjmov, ktoré si prvýkrát užijeme za rok 2020, si niektorí z nás užijú aj poslednýkrát. Do vládnej novely zákona o dani z príjmov pre rok 2021 sa totiž na poslednú chvíľu podarilo “prepašovať” aj niektoré zásadné zmeny. V r. 2020 sa sadzbou 15% zdaňuje základ dane z príjmov SZČO, eseročiek prípadne iných obchodných spoločností s príjmami/výnosmi max. 100 000 EUR. V r. 2021 sa sadzba 15% vzťahuje už len na firmy s ročnými zdaniteľnými príjmami/výnosmi max. 49 790 EUR. Nové sadzby, nový režim “mikrodaňovník”, daňový bonus a iné nové úľavy či zrušenie mnohých doterajších – poďme na to.
Obsah
- Čo vlastne kedy ušetríme? :)
- KTO: na koho sa nový režim "mikrodaňovník" vzťahuje?
- KEDY: ktoré podmienky musí mikrodaňovník spĺňať?
- A ČO: aké úľavy a zjednodušenia sa na mikrodaňovníka vzťahujú?
- Stojí mikrodaňovník zato?
- Oplatí sa mať radšej viacero subjektov za účelom zdanenia 15%-nou sadzbou dane?
- 2021+: ďalšie zmeny?
Investícia do akcií, zlata či nákup Bitcoinu dane nezníži. Občas skôr naopak
Myšlienka nadpisu si v budúcnosti možno zaslúži podrobnejší článok – najmä po článku o investíciách ako dospelejšej formy sociálneho poistenia a ich zdaňovaní. Preto dnes len v skratke:
