“Vložiť” resp. poskytnúť peniaze vlastnej či cudzej spoločnosti možno rôznymi cestami, nie každá však v konečnom dôsledku správa rovnako. Sedel som nedávno s jedným známym nad jeho otázkou “Ako mám zainvestovať peniaze do vlastnej firmy?“ Znie to tak jednoducho 🙂 Nech sa páči, základné formy poskytnutia peňazí či iného majetku obchodnej spoločnosti s výhodami, nevýhodami a pokusom vysvetliť, ako sa správajú v samotnej firme:
Daň z príjmov
Dlžíš vlastnej firme? 9 spôsobov riešenia (a súvislostí) pohľadávok voči spoločníkovi
Eseročke občas “svieti” v účtovníctve resp. v účtovnej závierke na konci roka suma, ktorú jeden či viacerí spoločníci firme dlžia. Tj pohľadávky voči spoločníkovi/spoločníkovi, najčastejšie účtované na účte 355. Za týmto číslom – a najmä sumou za ním – sa môže skrývať komplikovaný príbeh a rozmanité dôvody a hoci v konečnom dôsledku vieme, že spoločník si zo svojej firmy vlastne nie celkom legálne “vybral svoje”, aj rôzne dôsledky. Prejdime si túto častú situáciu: prečo sa deje, prečo by sa celkom nemala a ako by sa mala/mohla riešiť.
Ako na daňovú stratu v období pandémie, pred ňou i po nej
Pravidlá pre uplatňovanie daňovej straty dostanú raz za pár rokov politický zásah, vďaka ktorému aj pri pomerne jednoduchých číslach dokážete nad samotným daňovým priznaním – a to aj vo vlastný prospech – presedieť aj celý deň. Ten najnovší poteší, lebo zjednoduší a ušetrí. Aj keď nie hocikomu. A aj keď nie naveky, iba dočasne.
Lex korona: termíny pre daňové priznania, DPH, odvody, preddavky v r. 2020. Ako to vlastne je? (verzia september 2020)
Vírus nám skomplikoval životy akurát v “pernom daňovom” marci a vzhľadom rad prísľubov a opatrení hneď 2 vlád za sebou spôsobil nechtiac slušný legislatívno-aplikačný chaos. Čo dokedy treba a kedy netreba a dokedy stačí. Daňové priznania k dani z príjmov, k DPH-čke, platby, sankcie a to všetko vo väzbe na odvody či sankcie. Aktuálne máme na svete niekoľko relevantných noviel daňovo-odvodových zákonov plus jeden samostatný nový zákon, ktorý mení pravidlá v podstate spätne de facto k 12. marcu 2020, kedy vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane. Poďme na to, aj s nejasnosťami a otázkami. Lebo tých je dosť. Áno, nejasnosti boli v roku 2020 priebežne aktualizovávané :)
Manifest za jednoduché eseročky
Malé eseročky dnes fungujú v tak zložitom legislatívnom rámci, že myslím dozrel čas to radikálne zjednodušiť. Obchodná, účtovná i daňová (a vlastne aj pracovno-právna) legislatíva bola totiž písaná v dobe, keď “spoločnosť” znamenalo pozemok s fabrikou, vozovým parkom a stovkami zamestnancom a tak je aj mentálne nastavená. V roku 2020 majú však eseročky sídlo často v byte zakladateľa a majetok maximálne v podobe počítača či auta prípadne duševného vlastníctva samotného prezidenta 🙂. A podľa mne dostupných informácií je jedno či dvojosobových eseročiek pokojne aj okolo 200 tisíc.
Urobme si také zhrnutie vecí, ktoré by sa dali pre malé eseročky urobiť hneď – a väčšina z nich ani nie je vôbec nových, dajú sa nájsť kade tade. Živnostníci a ostatné SZČO (okrem prenajímateľov) sa už majú brutálne jednoducho, tak trochu uľavme aj eseročkám. Blížia sa voľby resp. o chvíľu už je po nich – a budúcich pánov zákonodarcov a ministrov by sme mohli trochu konštruktívne nakopnúť :)
Blogeri a zárobky či podnikanie: ako zarábať legálne
Blogovanie – teda pravidelné písanie článkov na určitú tému na vlastnom webe resp. inom vlastnom priestore, no najmä pod vlastným menom – je skvelým spôsobom na triedenie myšlienok, hľadanie riešení aj prepojenie či budovanie komunity okolo danej témy či branže. A napríklad aj na budovanie značky či získavanie klientely. Písanie ako hobby sa občas môže dokonca rozrásť na menej pravidelné či naopak systematické zarábanie až podnikanie. Po čase som opäť jedným zo spoluautorov odbornej knihy z dielne siete Dognet, tentoraz “Tvorba úspešného zarábajúceho blogu“. Moja téma sa týka možností zarábania blogerov a ich legalizácie, daní, evidencií atď. resp. podnikania, ktoré môže vzniknúť okolo single blogu. Tu je časť, nech sa páči.
Počítač či iný majetok na bloček/faktúru: pravidlá a limity (je ich dosť)
“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu”. Či nad 400 EUR?”, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo: 400 EUR, 1 000 EUR, 1600 EUR, 1 700 EUR, 3319,39 EUR, 5 000 EUR, 15 000 EUR. Preto nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.
Článok je aktualizovaný pre rok 2025 a neskôr.