Peter Furmaník 
Štátni úradníci podnikateľov z roka na rok úspešne škrtia, no z času na čas akoby zázrakom prenikne na svetlo božie akási – síce často nesystémová, ale predsa – úľava či výnimka. Po zvýšení paušálnych výdavkov z r. 2017 tu máme novú odvodovú úľavu pre zamestnávanie dôchodcov na príležitostné dohody. Akoby kričala “Zamestnaj babku i dedka a ušetríš na odvodoch, ako aj daňových nákladoch”.
“vo Vašich radách na stránke som nikde nenašla radu ohľadom GDPR” – napísala mi nedávno čitateľka. Rovnako chcel s GDPR pomôcť jeden webdizajnér pre svojich klientov.
Strašiakom menom “GDPR” som sa však odborne nezaoberal, jeho správne spracovanie je skôr doménou právnikov.
A jedného takého vám dnes posielam – rovno s 2+1 tipmi:
Pracovné cesty do celého sveta sú obľúbeným daňovým nákladom a navyše je dnes cestovanie dostupné na pár klikov. Trochu pokročilejšie rébusy vznikajú pri možnostiach odpočítať si DPH či povinnosti samozdaniť zahraničné služby – už niekoľko rokov tu totiž nemáme len plnohodnotných platiteľov DPH, ale aj firmy registrované podľa § 7a či § 7 či zdaňovanie elektronických služieb. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, na cestovanie používame čím ďalej viac služby zdieľanej ekonomiky – Airbnb, Uber, Bolt a pod., ktoré tak trochu predbiehajú tradície aj zákony. Ja osobne ich milujem. A preto sa to dnes pokúsim rozpliesť.
V oficiálnych číslach eseročiek sa časom môžu “nazbierať” dlhy/záväzky, ktoré firma dlží svojim spoločníkom. Niektorí podnikatelia ich ľudovo nazývajú “vklady”, často sa však prioritne účtujú ako krátkodobé či dlhodobé pôžičky. Podnikateľ firmu “založil” z vlastného: buď jej čosi poslal zo súkromného účtu, prípadne urobil nejaký nákup zo súkromných peňazí či jednoducho zadotoval mínusovú pokladnicu (buď reálne alebo pro forma). Prijaté pôžičky sú však dlhmi a dlhy nevyzerajú pekne. Jednou z možností, ako ich “premeniť” na atraktívnejšie pôsobiaci majetok firmy, je tzv. “kapitalizácia”. Od začiatku r. 2018 sú kapitálové vklady konečne presnejšie upravené aj v obchodnom práve či dani z príjmov. Možno vám ich pochopenie zachráni firmu pred nepeknými paragrafmi či čosi dokonca ušetrí na daniach. Prejdime si celú story.
Štáty majú už nejakú tú dobu tendenciu monopolizovať si vydávanie meny a túto na danom území jednu jedinú a povinne používanú menu regulovať, znárodňovať, znehodnocovať infláciou a zdaňovať. Práve preto mi bolo sympatické, keď pred pár rokmi skupina nadšencov vymyslela vlastnú digitálnu menu, na ktorú štáty nemôžu siahnuť, ukradnúť ani ju inak znehodnotiť. Aspoň tak som tomu spočiatku rozumel – priebeh najmä roka 2017 ukázal, že s kryptomenami sa dá robiť všeličo 😃 Pribudli kryptomilionári, ako aj firmy držiace za rôznymi účelmi časť majetku v kryptomenách a tí sa teraz pýtajú, či a ako zarobené peniaze či majetok zdaniť. Čo teda priznať, nepriznať, zaplatiť, nezaplatiť, čo vyzerá, že je jasné a čo nie je jasné vôbec? Základ tohto článku bol napísaný ešte v “nejasnom” marci 2018 vrátane prípadných omylov či preklepov a priebežne ho aktualizujem – aj o vyjadrenia daniarov či prípadné nové pravidlá a zákony. Vopred tiež ďakujem za každé doplnenie zo strany kryptofanatikov či kohokoľvek iného.
Článok je doplnený/aktualizovaný o informácie z metodického usmernenia Ministerstva financií z 3/2018 a rovnako aj o novely zákona o dane z príjmov a zákona o účtovníctve účinné od 1.10.2018 a platné pre spracovanie účtovníctva a daní za rok 2018 a neskôr.
Podnikateľ má právo kupovať bez DPH – teda vstupy, ktoré používa ďalej na svoje výstupy podliehajúce DPH, ktoré napokon kdesi na konci zaplatí zo svojho konečný spotrebiteľ, de facto skutočný daňovník najlukratívnejšej dane štátu. Tak znie oficiálne pravidlo dépéháčky a ono to tak aj naozaj je – len je potrebné vedieť, kedy presne a ako na to :) V ktorých situáciách si platiteľ DPH môže odpočítať vstupnú DPH?
Áno, je to tak. Po rokoch nevyplácania si podielov na zisku (dividend) z vlastných firiem majú majitelia malých či jednoosobobých eseročiek citeľne výraznejšiu vôľu si dividendy oficiálne vyplácať. Nesympatických 14% do zdravotnej poisťovne vystriedalo totiž 7% platených Finančnej správe. Zaplatených 15% + 7% (resp. 21% + 7%) je síce stále dosť resp. stále viac ako napr. 15%, 10% či 1%, ktoré je možné rôznymi optimalizačnými “hackmi” dosiahnuť, je to už však prijateľná cena za nekomplikovanie si života. 7% je však cena za podiely zo ziskov dosiahnutých za rok 2017 a neskôr. Vyplácanie tých starších ziskov je tak “slovensky” zložité. Nech sa páči, môj pomerne podrobný prehľad.