Zamestnanec alebo spoločník nakúpil čosi v zahraničí a doniesol účtovníčke bločky. Pohonné hmoty, telefón, počítač či hotelové ubytovanie – na každom z bločkov je však zahraničná DPH, samozrejme v príslušnej zahraničnej sadzbe. Čo s takýmto bločkom – môžeme túto DPH odpočítať alebo čo vlastne?
Odpočítanie vs. vrátenie
Slovenský platiteľ DPH si od svojej výstupnej DPH môže odpočítať DPH z nakúpených vstupov – musí však ísť o vstupy predávané inými slovenskými platiteľmi samozrejme za cenu vrátane slovenskej DPH. DPH si odpočíta v slovenskom daňovom priznaní.
DPH, ktorú za určitých okolností zaplatil v zahraničí, si v slovenskom daňovom priznaní k DPH odpočítať nemôže. Musí, resp. môže žiadať o jej vrátenie príslušnú krajinu, v ktorej bola DPH uplatnená – a to prostredníctvom online konta na Finančnej správe.
Žiadať však nemôže o každú DPH, ktorú jednoducho vidí na bločku. Veta “môže žiadať o jej vrátenie príslušnú krajinu, v ktorej bola DPH uplatnená” znie presnejšie v tvare “môže žiadať o jej vrátenie príslušnú krajinu, v ktorej bola DPH správne uplatnená”. Teda môže ju žiadať, iba ak miestom dodania daného tovaru či služby je práve zahraničná krajina a dodávateľ ju uplatnil správne a presne podľa pravidiel a zákonov pre DPH.
V ktorých prípadoch možno žiadať o vrátenie DPH: služba
Miestom dodania pri väčšine služieb dodávaných B2B – tj medzi podnikateľmi a platiteľmi DPH, o takýto vzťah v celej tejto situácii ide – je krajina odberateľa, resp. krajina, v ktorej sa príslušná služba spotrebuje. V nej sa služba zdaní miestnou DPH. Teda vo väčšine prípadov zahraničný dodávateľ vyfakturuje službu za cenu bez DPH (pričom slovenský odberateľ ju následne samozdaní).
Okrem toho však existuje niekoľko výnimiek, pri ktorých sa použijú osobitné pravidlá pre miesto dodania služby. Napríklad:
- služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť – služba sa zdaní v krajine, v ktorej sa daná nehnuteľnosť nachádza. Tj zahraničný dodávateľ vyfakturuje službu za cenu vrátane miestnej DPH (prípadne sa pri niektorých iných dodávkach musí napr. slovenský dodávateľ registrovať v zahraničí – napr. stavebné práce). V našom prípade môže ísť najčastejšie o doklad z hotela.
- vstupné na vzdelávacie podujatia, semináre či konferencie – miestom dodania je krajina, v ktorej sa podujatie koná. Teda ak pôjde slovenský podnikateľ na konferenciu do Českej republiky, český usporiadateľ k cene vstupného správne uplatní českú DPH.
- služby reštauračné – zdania sa v krajine, v ktorej sú poskytnuté
- krátkodobý prenájom dopravných prostriedkov – zdaní sa v krajine, kde sa poskytne
Vo všetkých týchto prípadov predá danú službu za cenu vrátane miestnej DPH zahraničný dodávateľ správne. DPH, ktorú firma – resp. je zamestnanec či spoločník – zaplatil v zahraničí, si možno v rámci stanovených pravidiel a postupu žiadať späť od príslušného štátu.
V ostatných prípadoch by mal zahraničný dodávateľ fakturovať za cenu bez DPH. Samozrejme sa v praxi bežne stáva, že príde faktúra s cenou vrátane zahraničnej DPH – vtedy je ideálne buď odkomunikovať opravu alebo samozdaniť základ dane z faktúry, pričom nesprávne zaplatená DPH bude nedaňovým výdavkom.
Podrobnejšie:
Vrátenie DPH z Českej republiky (či z inej krajiny EÚ): postup
Faktúra z Českej republiky za cenu vrátane DPH: čo s ňou?
Pracovná cesta v zahraničí, cestovné náhrady a pohonné hmoty: dá sa DPH odpočítať?
V ktorých prípadoch (ne) možno žiadať o vrátenie DPH: tovar
Keď slovenská firma resp. jej zástupca nakúpi čosi hmotné – teda tovar – v zahraničí, vo väčšine prípadov použije/spotrebuje tento nákup na svoj biznis v SR. V takomto prípade však ide o režim “nadobudnutie tovaru z iného štátu EÚ”. Správny postup v stručnosti: slovenský odberateľ oznámi zahraničnému dodávateľovi svoje slovenské IČ DPH, ten tovar následne vyfakturuje s oslobodením od DPH (teda za cenu bez DPH) a slovenský odberateľ nadobudnutie tovaru samozdaní v slovenskom daňovom priznaní k DPH – teda v SR zaplatí DPH v slovenskej sadzbe.
Teda podľa všetkého by slovenský kupujúci mal oznámiť v príslušnej predajni svoje slovenské IČ DPH a tovar tak nakúpiť bez DPH (s neskorším samozdanením v SR). Čo mne osobne príde trochu zvláštne, pretože slovenskí podnikatelia kupujú občas čosi iba na tak v predajniach, rovnako ako súkromné osoby.
No čo v prípade, ak už máme v ruke bločke so zahraničnou – a teda nesprávne uplatnenou – DPH?
Správnym postupom je nadobudnutie tovaru samozdaniť v SR podľa postupu opísaného vyššie – podrobnejšie v článkoch Nákup tovaru z EÚ: DPH platí odberateľ a Nadobudnutie tovaru z EÚ: uvádzanie v daňovom priznaní k DPH a kontrolnom výkaze. Pozor: samozdaňujeme však sumu základu dane z bločka. Ak bola napríklad suma nakúpeného tovaru 100 EUR + (napr. česká DPH) 21 EUR, tak v SR slovenský platiteľ v slovenskom daňovom priznaní k DPH samozdaní iba 100 EUR, vypočíta slovenskú DPH 20 EUR, odpočíta si ideálne rovnakých 20 EUR. Suma 21 EUR – ako nesprávne zaplatená DPH v zahraničí – “vyfučí” naprázdno, bola teda zaplatená zbytočne. Finančná správa odporúča si to jednoducho vydiskutovať so zahraničným dodávateľom, resp. si túto DPH od neho žiadať späť – teda žiadať nie príslušnú krajinu, ale dodávateľa. Čiže do prípadného vysporiadania účtovať príslušnú sumu DPH na pohľadávkom účte 378. Ak však zahraničného dodávateľa o kompenzáciu žiadať nechceme alebo to jednoducho nejde, DPH nesprávne zaplatená v zahraničí je nedaňovým výdavkom.
A teraz ešte čosi k odpočítaniu: napísal som, že ak nákup tovaru na základe bločka zo zahraničia samozdaníme v SR, zo základu DPH si vypočítame slovenskú DPH a zároveň túto DPH aj odpočítame. Áno, tento postup platí určite pri nadobudnutí tovaru na základe faktúry. “Bloček” bez uvedenia údajov slovenského odberateľa je však podľa zákona o DPH zjednodušenou faktúrou – a z nej DPH odpočítať nejde: odpočítanie DPH je možné len na základe riadnej a správnej faktúry vystavenej podľa zákona o DPH a pri intrakomunitárnom dodaní tovaru oslobodeného od DPH je podľa SK zákona potrebné vyhotoviť plnohodnotnú faktúru. Aspoň takto je to uvedené v jednej z odpovedí z Finančnej správy, ktorú som k tejto téme čítal.
V ktorých prípadoch naozaj možno žiadať o vrátenie DPH: tovar
Jednoducho v prípade tovaru, ktorý bol v zahraničí nielen nakúpený, ale aj spotrebovaný. Teda v praxi ide najčastejšie o pohonné hmoty. Toto explicitne uvádza v materiáloch daniarov a rovnako sú pohonné hmoty spomenuté aj v paragrafe § 55b zákona o DPH, ktorý hovorí o kódoch pre nákupy s možnosťou vrátenia DPH.
A čo iné firmy, ktoré nie sú platiteľmi DPH?
A neplatitelia DPH či firmy s “čiastočnou” registráciou pre DPH podľa § 7a alebo § 7 (napr. internetoví podnikatelia)? Tí si DPH odpočítať nemôžu v žiadnom prípade, rovnako ani žiadať iné štáty o vrátenie DPH. Suma nákupu za cenu vrátane DPH im “ide” do daňových nákladov.
Viac: eBook “Podnikateľ registrovaný pre DPH podľa § 7a zákona o DPH – ako na to, ľudskou rečou”
V súvislosti s témou vrátenia DPH zaplatenej v zahraničí existuje v praxi mnoho rôznych zaujímavých situácií
Ak sa Vám nejaká z nich stala, určite sa o ňu podeľte v komentároch.
Stiahni si 10 +2 tipov, ako zvládnuť daňové priznanie k DPH ako profík
alebo preskoč rovno na profi návody:
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
dobry den, som registrovaný pre DPH podľa §7, zo zahraničia prijímam provízne faktúry, ktoré zdaním v SR. Je pre mna táto zaplatená DPH danovým výdavkom? Dakujem
Myslíte že zo zahraničia nakupujete služby, ktoré v SR samozdaníte slovenskou DPH – tak? V tom prípade áno, DPH je daňovým výdavkom.