Pojem “faktúra” sa prioritne týka DPH a teda podnikateľov, ktorí DPH podliehajú – platiteľov DPH či iných firiem registrovaných pre DPH z iného titulu (napr. z dôvodu poskytovania služieb do EÚ). V praxi sa faktúra vystavuje aj ako účtovný doklad na účely účtovníctva a dane z príjmov – nemusí mať teda náležitosti “dépéháčkovej” faktúry a nepodlieha jej pravidlám, aj keď v niektorých bodoch ide o veľkú podobnosť. A niekedy sa naopak nemusí vystaviť vôbec – ako napríklad v nasledujúcej situácii:
2 slovenskí podnikatelia uzavreli zmluvu o pravidelnom právnom servise. Cena je stanovená ako mesačný paušál 100 EUR. Ani jeden z nich nie je platiteľom DPH.
Dodávateľ-právnik:
- je právnickou osobou (eseročka) a teda vedie podvojné účtovníctvo
- nie je registrovaný pre DPH zo žiadneho titulu
Odberateľ-on-line podnikateľ:
- je SZČO a uplatňuje si paušálne výdavky
- je registrovaný pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH (poskytuje on-line služby do krajín EÚ aj krajín mimo EÚ)
Mesačný paušál 100 EUR môže dodávateľ fakturovať každý mesiac – tj každý mesiac vystaviť faktúru, čo je predsa len niekedy otravné a zaberá to čas (vystavenie, zaslanie, zaúčtovanie). V zmluve je však možné dohodnúť aj to, že dodávateľ faktúru zakaždým vystavovať nemusí – stačí pravidelná platba na základe zmluvy. V účtovníctve je tak či tak potrebné vytvoriť interný doklad, ktorý v podstate slúži ako pohľadávka na účely spárovania s úhradou, pričom vytvorenie týchto dokladov pre každý mesiac v roku zabezpečí často automat v účtovnom softvéri.
Podľa mňa určite zjednodušenie. Podeľte sa v komentároch.
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.