živnostník

Daňové priznanie a paušálne výdavky: 10+1 otázok a odpovedí

od autora:

Dať dokopy daňové priznanie – a súvisiace evidencie – živnostníka “paušalistu” je (minimálne v porovnaní s eseročkami) pomerne jednoduché. Prax prináša každoročne množstvo otázok, možno pre niekoho banálnych, ale predsa dôležitých – ako sa uvádzajú odvody, ako je to so zamestnaním či inými príjmami či napr. s nezdaniteľnými časťami. No prečo ich nedať takto dokopy? Možno sledujete každoročné trable živnostníčky Júlie: aj tohto roku si daňové priznanie kompletizuje sama a ako modelová SZČO sa pýtala za vás.

 

ČÍTAJ VIAC

Môžem si dať výlet do Thajska ako pracovnú cestu a daňový náklad? (nové formy pracovných ciest + otázky z praxe)

od autora:

Otázka z nadpisu je v súčasnosti celkom bežnou situáciou z praxe: progresívni mladí podnikatelia, ktorí svoje príjmy dosahujú online z jedného počítača, pričom sa môžu nachádzať kdekoľvek, cestujú často nielen za zákazkami, ale len tak – pre zmenu miesta či hľadanie inšpirácie. No “našiť” na takýto výlet oficiálnu pracovnú cestu – a teda aj daňový náklad podnikateľa – je takou tou ošemetnou otázkou. Súčasné pravidlá pre pracovné cesty totiž vychádzajú ešte zo starých spôsobov života či práce a je celkom namieste inovovať ich. Okrem iného tak trochu blokujú moderné podnikanie napr. nadmerným dokladovaním, pojmom “pravidelné pracovisko” či celkovou zamotanosťou predpisov a pravidiel. Nasledujúci článok by mohol byť nakopnutím pre “refrešnutie” vnímania nových foriem pracovných ciest podnikateľov v 21. storočí – ak ho takým diskusnými príspevkami urobíte.

ČÍTAJ VIAC

Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?

od autora:

Dávnejšie som pre Hospodárske noviny pripravil stručný prehľad jednotlivých foriem zamestnávania a “zamestnávania” – teda ciest, prostredníctvom ktorých môžete spolupracovať s inými fyzickými osobami, profíkmi, resp. budovať užší či vzdialenejší tím. Myslím, že sú aktuálne že nielen vzhľadom na odvody a “buzerácie” zo strany štátu, ale aj kvôli prudko meniacemu sa svetu: vďaka pokročilým smart technológiám je už možné čiastočne alebo úplne spolupracovať aj na diaľku a mnohé z pravidiel Zákonníka práce tak začínajú vyzerať pomerne trápne. Uvedené platilo už pre covidom :) Tak si ich výhody a nevýhody – hlavne samozrejme z hľadiska daní, odvodov, povinnosti, “papierov” a rizík – trochu nahrubo prejdime:

Obsah
  1. 1. práca na živnosť: minimum papierov a odvodov, ak vás nechytia úrady
  2. 2) práca na autorskú zmluvu: elegantný únik od odvodov
  3. 3) práca na zmluvu o dielo: závisí od jej obsahu
  4. 4) Trvalý pracovný pomer, resp. "závislá činnosť" – odvody a papiere
  5. 5) Práca na dohodu

ČÍTAJ VIAC

Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?

od autora:

Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.

 

ČÍTAJ VIAC

Odloženie daňového priznania skutočne odloží aj odvody. Neurobte však túto hlúpu chybu

od autora:

Tým, že si podnikatelia legálne posunú povinnosť podať daňové priznanie z marca na jún, nezískajú len čas, ale môžu ušetriť aj pár platieb odvodov – ak v ich platení teda nevidia zmysel. Tento trik tí šikovnejší SZČO používajú už nejakú dobu, potiaľto je to v pohode. Proces odloženia daňového priznania a stratégiu “posunutia” odvodov však treba zvládnuť do detailov: napr. napísať list so správnymi náležitosťami a mať do bodky preštudované súvislosti. Dnes prípadová štúdia z praxe – o jednej chybe, ktorá sa skutočne stala a teda aj jeden tip pre vás.

 

ČÍTAJ VIAC

Živnostník a zvýšené odvody: dajú sa nejako znížiť?

od autora:

Aj tohto leta prekvapili živnostníkov nové zvýšené odvody: jednak im od leta stúpli platby do Sociálnej poisťovne, nato im zdravotná poisťovňa poslala mastný nedoplatok za predchádzajúci rok a následne aj novú sumu preddavkov, ktorá sa v novej výške platí zakaždým až od nasledujúceho januára (o príčinách odvodových šokov som vtedy napísal celú story do .týždňa). Vplyvom ďalšieho zvyšovania výpočtového koeficientu totiž naplánovaný rast odvodov pokračoval a mnohí živnostníci boli rozzúrení či smutní zas a opäť o čosi viac. Ak si ešte pamätáte podnikateľku Júliu zo starších článkov, tak ju obálka zo zdravotnej poisťovne rozčúlila natoľko, že sa – úplne legitímne – opýtala: “Môžem s tým dofrasa niečo urobiť?”

Môže?

ČÍTAJ VIAC

Viete ako správne vystaviť faktúru? 10 návodov zdarma

od autora:

Čo mám uviesť na faktúre do zahraničia?
Kedy fakturovať s DPH a kedy bez?
Ako si sledovať obrat pre registráciu za platiteľa DPH? Čo sa doňho počíta a čo nie?
Čo všetko sa vzťahuje na podnikateľa, ktorý dodáva služby do EÚ (napr. registrácia podľa § 7a)
Čo na faktúre – a najmä kedy – uvádzať: číslovanie, náležitosti, sadzby či formulky?
Aký je vlastne rozdiel medzi neplatiteľom DPH, “čiastočným” platiteľom a plnohodnotným platiteľom DPH?

ČÍTAJ VIAC